Investičná a rozvojová banka (IRB) bola prvou bankou, na ktorú NBS musela uvaliť nútenú správu. V decembri 1997 oznámila centrálnej banke, že napriek použitiu svojich likvidných prostriedkov, vrátane povinnej minimálnej rezervy, nie je schopná vyplácať vklady. O dva dni neskôr NBS rozhodla o zavedení nútenej správy. Na Priemyselnú banku uvalila centrálna banka nútenú správu od októbra 1999 do 3. decembra 1999. Priemyselná banka sa dostala do ťažkostí po tom, ako v plnej výške garantovala pôžičky Slovenskej sporiteľne (SLSP) voči trom ruským bankám v hodnote 2,6 miliardy korún. Po ruskej finančnej kríze v auguste 1998 ale dlžníci sporiteľne nedokázali splatiť úvery a tak sa tento záväzok preniesol na Priemyselnú banku. Na vyriešenie týchto problémov si nedokázala požičať peniaze od ostatných komerčných bánk, keďže tie s PB prerušili obchodovanie. NBS začiatkom decembra 1999 rozhodla, že AG banke odoberie povolenie pôsobiť ako banka. Na rozdiel od ostatných bánk, na AG Banku nebola uvalená nútená správa, ale ihneď sa rozhodlo o jej krachu. Dôvodom na odobratie licencie bola dlhotrvajúca finančná kríza, ku koncu roku 1998 zaznamenala banka stratu vyše 563 miliónov korún a naďalej sa prehlbovala. K zlej situácii prispela aj kúpa pobočiek českej Agrobanky, čím AG zdedila zlé aktíva, na ktoré nedokázala vytvoriť opravné položky. Situáciu v banke taktiež ovplyvňovala aj nejasná akcionárska štruktúra. Dopravná banka bola štvrtá skrachovaná banka. Nielenže bola neustále v strate, ale nevytvárala ani dostatočné opravné položky na nesplácané úvery. Jej akcionármi boli štátne podniky, ktoré však pre banku nedokázali zabezpečiť dostatok financií najmä v kritickom období. Usilovali sa preto banku predať, no nezaujímal sa o ňu žiadny zahraničný investor. Záujem o kúpu deklarovali iba JT Finance Group a Horizont Slovakia, ktoré však NBS neakceptovala. Peniaze na posilnenie banky mal len najväčší akcionár, Slovenská sporiteľňa. Tá však o záchranu najmenšej banky nemala záujem. Okrem toho v prebiehajúcom procese privatizácie sporiteľne by nebolo dobrým signálom, keby najväčšia banka na štátnu zákazku zachraňovala najmenšiu. Pri uvalení nútenej správy na Slovenskú kreditnú banku (SKB) bol postup iný ako v predchádzajúcich prípadoch. NBS najskôr zakázala banke vykonávať len niektoré operácie (napr. poskytovať úvery). Klienti si však mohli vyberať v pobočkách a v bankomatoch peniaze do určitého limitu. Pre akútny nedostatok finančných prostriedkov sa dvere pobočiek týždeň po uvalení nútenej správy už vôbec neotvorili. SKB v decembri 1999 a v prvej polovici januára 2000 nedodržiavala stanovenú výšku povinných minimálnych rezerv. V marci a apríli 2000 sa situácia zopakovala, čím sa potvrdili pretrvávajúce problémy. NBS uvalila na ňu nútenú správu v apríli minulého roku.
