Keď politická strana dlhé mesiace nie je schopná vyriešiť problém vlastného funkcionára, evidentne poškodzujúceho jej verejný profil, je to prinajmenšom na pováženie. Krátka rekapitulácia: voči starostovi, podpredsedovi VÚC a súčasne najvyššiemu krajskému funkcionárovi vládnej strany je vznesené podozrenie z korupcie. Podozrivý podozrenie odmieta. Strana mlčí, príliš dlho mlčí. Špeciálny prokurátor podáva obžalobu z prijímania úplatku. Obžalovaný naďalej vinu odmieta. Jeho stranícky predseda ho vyzýva na odstúpenie. On výzvu odmieta, opiera sa o svoju krajskú organizáciu, ktorá mu následne drží chrbát. Nato sa k výzve na odstúpenie pripája celé predsedníctvo a krajskí predsedovia strany. A koniec. Na tomto mŕtvom bode sa príbeh predbežne končí. *** O klientelistických a korupčných praktikách bratislavskej politickej elity sa hovorí už dlhé roky. Podozrení je dostatok, a tak téma už vyprodukovala niekoľko káuz a afér. Táto račianska však svojím politickým vývojom dosiahla najvyššie zo všetkých. Politický efekt kauzy pre stranu je samozrejme negatívny. Za prvé, KDH je zasiahnuté v jednej zo svojich základných profilových čŕt, priorite morálky, etiky a čistoty verejného života. O to zarážajúce je, že v kauze, ktorá sa týka oblasti, do ktorej KDH venuje toľko svojej politickej energie, bola strana tak dlho nečinná, napriek tomu, že bolo zrejmé, že ide o jej vlastný profil. Už minimálne mesiac tvorí verejný obraz KDH predovšetkým kauza Bielik. 17. november poskytol otcom zakladateľom KDH priestor v inej téme a aktuálne sa KDH snaží prebíjať tému Bielik programovou konferenciou, ale mediálno-politická logika hovorí jasne. Pre zdravo kritických politických novinárov neexistuje atraktívnejší materiál ako podozrenie z korupcie, zasahujúce najvyššie politické miesta a spôsobujúce vážne problémy významnej strane. Takúto mediálnu „ponuku“ nemôže prebiť žiadna štandardná stranícka aktivita, akokoľvek by sa snažila. Za druhé, otrasená pozícia predsedu KDH. P. Hrušovský stál evidentne pred dilemou. Na jednej strane politická prezieravosť káže nepúšťať sa do zásadných vyhlásení a výziev, ako bola tá voči P. Bielikovi, ak nie sú dopredu poistené, že sa aj naplnia. Výsledok môže byť len obraz nabúranej autority až poníženia predsedu. Na druhej strane, ak sa predseda chcel od svojho podozrivého funkcionára dostatočne silne dištancovať, muselo prísť zásadné vyhlásenie. M. Dyttert a spol. si teda povedali, že vymedzenie sa voči zdiskreditovanému funkcionárovi je dôležitejšie ako prechodný obraz slabého predsedu bez autority. Predseda, predsedníctvo a krajskí predsedovia KDH sa dnes môžu od svojho bratislavského krajského šéfa dištancovať, môžu jeho konanie dávať do rozporu s hodnotami a princípmi svojej strany, na negatívnom dosahu na verejné vnímanie strany to príliš nezmení, pretože ten je v širokej verejnosti postavený na pevných základoch všeobecného predsudku o skazených politikoch. A tak tí, čo KDH príliš nemusia, tí si asi so škodoradostným úškľabkom povedia, „no jasné, pánbožkovia, tvária sa ako najčistejší z čistých a…“, no a tí, ktorým KDH až tak nevadí, tí najskôr viac či menej sklamane pokývu plecami. V konkrétnom politickom efekte to teda môže znamenať, že kauza Bielik pre KDH nemusí byť nijak výrazne katastrofálna. Samozrejme, že v očiach veľkej časti voličov KDH je morálna čistota jednou z hlavných čŕt ich strany, a teda jej spochybnenie je vážna vec. Na druhej strane naviazanie a dôvera tých stabilných 10 % na stranu a jej lídrov sú asi natoľko silné, aby uverili slovám vedenia dištancujúceho sa od svojej čiernej ovce a zdôrazňujúceho svoju hodnotovú a principiálnu politiku. Jediný reálny výsledný efekt kauzy teda môže byť ten, že zníži strop potenciálnych voličov KDH, ktorí by sa ku KDH aj priklonili, ale keď je teraz takto spochybnené, radšej si to rozmyslia. No ale, na strop svojho volebného potenciálu KDH svojou tvrdo konzervatívnou agendou predsa už dosť dlho nehrá. *** Nemenej zaujímavá je otázka jej príčin, ktoré KDH do dnešnej neutešenej situácie dostali. Začnime tým, čo je zrejmé. Za prvé, starosta Bielik musí mať mimoriadne silnú pozíciu v bratislavskom KDH. Či sa táto sila zakladá na jeho osobnej autorite alebo na pevných väzbách a spoločných, prepletených záujmoch, asi môžeme nechať otvorené. V každom prípade, jeho pozícia u členov krajskej rady KDH v Bratislave je silnejšia ako slovo predsedu, predsedníctva a ostatných krajských predsedov strany dohromady. Čo o sile spomínaných väzieb a záujmov asi niečo predsa len napovedá. Za druhé, bratislavské KDH sa cíti dosť silné na to, aby sa bez väčších problémov vzoprelo kompletnému vedeniu a ostatným politickým štruktúram strany. Tento fakt a aktuálny problém KDH poukazujú na širšiu otázku decentralizácie politických strán a straníckej moci ako takej. Nepochybne, decentralizovaná strana je dobrá vec. Len dostatočné kompetencie na regionálnych úrovniach strán zabezpečujú angažovanosť a aktivitu ich ľudí, zabezpečujú život strán v regiónoch, a teda ich komunálny, lokálny či regionálny politický úspech. Prílišná decentralizácia však takisto môže byť problém. Po prvé, znižuje flexibilitu politického manažmentu a pôsobenia strany na celoštátnej úrovni. Ale čo je dôležitejšie, problémom je, ak znemožňuje vedeniu strany zasiahnuť v prípadoch, keď má konanie regionálnych funkcionárov evidentný negatívny dosah na obraz strany vo verejnosti. Prílišná decentralizácia dnes KDH doviedla do stavu, že kým SDKÚ dokázalo dočasne zastaviť členstvo a výkon straníckych funkcií obvinenému viceprimátorovi Košíc E. Čuňovi a HZDS odňalo vysoké stranícke funkcie poslancovi G. Karlinovi a M. Mrázovi, KDH svoj problém Bielik už dlhé týždne vyriešiť nevie. Z tohto porovnania vychádza KDH ako strana, ktorá má väčšie problémy vyrovnať sa s korupciou vo vlastných radoch ako HZDS a SDKÚ. Ako HZDS a SDKÚ…! To pre dlhoročného presvedčeného funkcionára KDH asi nebude najlepší pocit. *** Z dnešného pohľadu to vyzerá tak, že KDH sa vo veci Bielik ešte nejaký čas z miesta nepohne. Starosta Rače sám neodstúpi. Veľmi dobre vie, že je taký zdiskreditovaný, že k volenej funkcii, a teda k moci – a moci rozdeľovať – sa už nabudúce nedostane. Čo teda ďalej? Zmena stanov strany je riešením skôr do budúcnosti. Dnes sa môže vedenie strany pokúšať presvedčiť členov bratislavskej krajskej rady o svojej pravde alebo môže nasadiť silové riešenie, napr. disciplinárne konanie. V každom prípade by pre stranu najhorším riešením bolo čakať do právoplatného rozhodnutia súdu. To by znamenalo, že KDH by ešte niekoľko rokov chodilo, a teda aj do blížiaceho sa volebného súboja vstupovalo s obrovským terčom na chrbte, do ktorého by všetci neprajníci a politickí oponenti usilovne triafali, priamo do čierneho, spochybňujúc morálnu, etickú a hodnotovú podstatu hnutia. Snáď v KDH vedia, že s takýmto hendikepom si do volieb vstúpiť nemôžu dovoliť.
