V spoločenskom povedomí ľudí (najmä nepoľnohospodárskej populácie, resp. mestského obyvateľstva) sa prostredníctvom kritiky spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje zjednodušená predstava o dotačne neefektívnom poľnohospodárstve, náročnom na vysoké výdavky daňových poplatníkov, ktoré by sa dali v národnej ekonomike využiť omnoho efektívnejšie. V tejto argumentácii však absentujú také dôležité aspekty poľnohospodárstva, ako je potravinová bezpečnosť, výroba zdravotne nezávadných potravín, nezastupiteľné sociálne, krajinotvorné a environmentálne aspekty poľnohospodárstva, jeho nezastupiteľná úloha v trvalo udržateľnom rozvoji vidieka a ekonomicky šetrnom využívaní prírodných zdrojov, atď.
Celospoločenský prínos poľnohospodárstva
Udržateľný rozvoj vidieka je relevantnou témou pre sociálny a ekonomický rozvoj Slovenska. Dôležitosť vidieka charakterizuje skutočnosť, že v Slovenskej republike je 85 % územia definovaného ako vidiecke. Podiel vidieckeho obyvateľstva na celej populácii štátu je 43 %.
Životné podmienky obyvateľstva a udržateľnosť hospodárskeho života vo vidieckych oblastiach sú do značnej miery ovplyvňované prítomnosťou poľnohospodárstva a jeho ekonomickou výkonnosťou. V tomto smere sú badateľné regionálne diferencie. V poľnohospodársky najprodukčnejších regiónoch poľnohospodárska aktivita vytvára významný podiel zamestnanosti a vidieckej ekonomiky. V iných, najmä silne industrializovaných oblastiach, predstavuje poľnohospodárstvo komplementárny prvok vo využití disponibilných produkčných zdrojov, hlavne pracovnej sily, a jeho hlavné spoločenské prínosy sú v udržiavaní prírodných zdrojov a prostredia pre sídelné, rekreačné a výrobné funkcie územia.
Na Slovensku možno mnohé vidiecke regióny označiť ako výrazne zaostávajúce. Sú to okresy s vysokou mierou nezamestnanosti, nízkou hustotou obyvateľstva, relatívne vysokým podielom zamestnanosti v poľnohospodárstve a negatívnym demografickým vývojom. Okrem toho v týchto regiónoch sú aj veľmi nízke investície a mzdové príjmy obyvateľstva sú výrazne nižšie, ako je celoslovenský priemer.
Životaschopnosť vidieka v celom komplexe
Rozhodujúcim strategickým rámcom agrárnej politiky SR po roku 2000 je európsky model multifunkčného poľnohospodárstva. Tento model predpokladá okrem iného i úlohy, ktoré poľnohospodárstvo vykonáva v prospech celej spoločnosti, ako je ochrana a zveľaďovanie prírodných zdrojov, udržiavanie kultúrneho rázu krajiny, zachovanie zamestnanosti a vidieckej štruktúry osídlenia. Európsky model zodpovedá prírodným a spoločensko-ekonomickým podmienkam Slovenska, pretože rešpektuje obmedzenú dostupnosť produktívnych prírodných zdrojov, najmä pôdy, ekologické a kultúrno-spoločenské limity intenzifikácie produkcie, typ a hustotu osídlenia krajiny. Politika udržateľného rozvoja vidieka sa stáva súčasťou agrárnej politiky ako významnej časti národohospodárskej politiky. Budúcnosť vidieckeho priestoru bude vo všeobecnosti závisieť od možností vytvorenia pracovných príležitostí pre obyvateľstvo na vidieku.
Poľnohospodárstvo má pritom objektívne predpoklady preto, aby na vidieku prispievalo k zmierňovaniu problému nezamestnanosti. Vytvára pracovné príležitosti, ktoré sú rovnomerne rozptýlené v území, čo znamená, že zabezpečuje udržanie osídlenia aj v odľahlých oblastiach mimo urbanizačných centier. Po druhé, môže poskytnúť zamestnanie ľuďom, ktorí majú z objektívnych dôvodov zníženú priestorovú mobilitu (napr. ženy v období starostlivosti o rodinu).
Agrárna politika (spolu s celkovou hospodárskou politikou štátu) má na rozvoj vidieka nezanedbateľný vplyv nielen v produkčnej optike (potravinová dostatočnosť), ale napr. aj pri obnove a udržiavaní prírodných zdrojov, kultúrneho a hospodárskeho potenciálu vidieckej krajiny a ďalších, tzv. mimoprodukčných faktoroch. Poľnohospodárstvo zabezpečuje trvalú životaschopnosť vidieka, vrátane krajinotvorby, v komplexe jeho ekonomických, sídelných, environmentálnych a rekreačných funkcií, posilňovanie udržateľného ekonomického potenciálu vidieka, zachovanie kultúrneho dedičstva vidieka a udržanie jeho historickej štruktúry osídlenia a infraštruktúry.
Dôsledky úpadku poľnohospodárstva
Pokles prosperity respektíve úpadok poľnohospodárskej aktivity má pre regionálnu ekonomiku a životaschopný vidiek nepriaznivé dôsledky. Zdanlivým ušetrením prostriedkov na podporu poľnohospodárstva sa následne zvýšia požiadavky na transfery do sociálnej oblasti a podpory regionálneho rozvoja. Pre ilustráciu uvádzame hlavné možné dôsledky degresívneho vývoja poľnohospodárstva na základe pozorovania zmien v slovenských vidieckych regiónoch:
– ústup podnikateľských aktivít súvisiacich s poskytovaním výrobných služieb pre poľnohospodárstvo, dodávok výrobných prostriedkov a obchodovaním s poľnohospodárskymi výrobkami s následným dopadom zníženia daňových a odvodových príjmov, resp. negatívnym dopadom na rozpočty najmenších vidieckych obcí,
– zhoršenie verejnoprospešných služieb zabezpečovaných samosprávami vidieckych obcí pre oslabenie ich príjmovej základne a tiež pre zhoršenie technickej kapacity miestnych dodávateľov týchto služieb,
– zhoršenie občianskej vybavenosti sídel (osobné služby, zásobovanie dennými potrebami,
(dopravná obsluha) pre úbytok kúpyschopného dopytu,
– narastajúca devastácia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a degradácia vidieckej krajiny v týchto ohrozených regiónoch spojená so živelným vyľudňovaním, ďalšie prehĺbenie regionálnych disparít s dôsledkami na sociálnu inklúziu vidieckeho obyvateľstva a tým i zvýšené problémy v celkovej sociálnej kohézii spoločnosti,
– zvýšenie nákladov štátu a verejných rozpočtov na sociálne dôsledky zvýšenej vidieckej nezamestnanosti a zhoršovanie životných podmienok vidieckych regiónov, zníženie spotrebiteľského dopytu vidieckeho obyvateľstva a tým i následne zhoršené podmienky pre individuálne podnikanie na vidieku v porovnaní s urbanizovanými regiónmi,
– možné dosahy na spracovateľský priemysel (nedostatok surovín, strata miestnych trhov) s následkami pre regionálnu zamestnanosť a ekonomiku.
Možnosti a perspektívy chrbtice vidieckej ekonomiky
Všeobecne sa akceptuje názor, že poľnohospodárstvo je chrbticou vidieckej ekonomiky a že:
- vytvára dopyt po tovaroch a službách, je teda základom pre rozvoj podnikania v príslušných hospodárskych odvetviach a formovania miestnych a regionálnych trhov,
- poskytuje rôznorodé pracovné príležitosti pre jednotlivých členov vidieckych domácností podľa ich individuálnych schopností a potrieb,
- disponuje pracovnými, technickými a materiálovými zdrojmi pre rozvíjanie iných hospodárskych aktivít (napríklad turizmus, rekreačné služby, sociálne služby) ako aj pre zabezpečovanie verejných služieb na vidieku,
- disponuje rezervnou pracovnou silou, najmä pre sezónne ekonomické aktivity.
V budúcnosti bude dôležité optimálne nastavenie parametrov medzi rôznymi typmi podpôr, ktoré by pôsobili synergicky a súčasne by eliminovali neefektívne využívanie týchto verejných zdrojov. Ďalšou z potencionálnych modalít bude väčšie skĺbenie s agroenvironmentálnymi funkciami poľnohospodárstva a vyšším prepojením s rozvojom vidieka, najmä s periférnymi vidieckymi oblasťami.
Agropotravinársky sektor tak zásadným spôsobom prispieva k sociálnej kohézii vidieka, najmä v regiónoch, v ktorých si zachovalo optimálnu mieru zamestnanosti a akékoľvek negatívne trendy sa prejavia nežiaducimi sociálno-ekonomickými dopadmi vo vidieckom priestore.
Autor je sociológ
Medzititulky Slovo
