Napriek tomu, že rýchly vývoj informačných technológií už v súčasnosti ovplyvňuje takmer všetky oblasti nášho života, budú to práve environmentálne trendy, ktoré rozhodnú o konečnej podobe nového storočia, hovorí sa v najnovšom dokumente Worldwatch Institute Správe o stave sveta 2000.
Rapídny nárast informačných technológií, alebo informačnej ekonómie na jednej strane vytvoril milióny pracovných príležitostí. Na druhej strane „to vyzerá tak, že so vzostupom internetu sme stratili prehľad o zhoršujúcom sa stave zdravia Zeme. Bolo by chybou dať sa zmiasť úspechom virtuálneho sveta, keď rastúcimi problémami trpí ten skutočný svet,“ povedal Lester Brown, vedúci autorského tímu Worldwatch Institute, medzinárodnej organizácie so sídlom vo Washingtone.
Publikovanie výročných hodnotení o stave sveta sa uskutočňuje od roku 1984. Členovia tejto organizácie pre 16 rokmi dúfali, že informácie zo začiatku nového storočia už budú hovoriť o zlepšujúcom sa stave našej modrej planéty. „Nanešťastie, zoznam trendov, o ktoré sa zaujímame, ako je napríklad ubúdanie dažďových pralesov, erózie pôdy, zanikanie vodných zdrojov, vymieranie živočíšnych druhov atď., sa iba zväčšil. Pribudlo globálne oteľpovanie, zničujúce búrky, vymierajúce koralové útesy a topiace sa ľadovce. Zdravie Zeme sa zhoršuje,“ priznáva Brown.
Rast ľudských potrieb Biologické ochudobňovanie Zeme sa zrýchľuje predovšetkým s rastom ľudskej populácie. Mnohé živočíšne druhy sa naopak ocitli v nebezpečenstve vyhynutia, konkrétne sa dnes v ohrození nachádza 11 percent zo všetkých druhov vtákov, 25 percent z cicavcov a 34 percent z rýb.
Kolaps lokálnych ekosystémov začal s nadmerným vzrastom ľudských požiadaviek a potrieb. Napríklad erózia pôdy v Kazachstane prinútila miestnych obyvateľov od roku 1980 opustiť asi polovicu úrodnej pôdy. Na Filipínach postupne vymizli kedysi luxusné tropické druhy dreva, vďaka čomu klesla aj prosperita exportu drevárskych tovarov, ktorá na nich bola založená.
Stabilizovanie klímy znamená zameniť fosílne palivá za veterné, vodné, solárne a ďalšie obnoviteľné zdroje. Pätina elektrickej energie sa dnes vo svete vyrába „z vody“, ale tento zdroj predstavuje smiešnu položku v porovnaní s potenciálom vetra. Napríklad tri americké štáty (Severná Dakota, Južná Dakota a Texas) majú dostatok využiteľnej veternej energie na to, aby pokryli národnú energetickú potrebu. Budúcnosť novej ekonómie je tiež viditeľná v elektrických solárnych strechách v Japonsku a v Nemecku. Veterné turbíny sa čoraz viac objavujú v Dánsku a nové veterné farmy vznikajú v Španielsku či v americkej Minnesote, Iowe alebo v Texase.
Globálne otepľovanie Ďalší z trendov, ktoré ovplyvnia celý svet, je globálne otepľovanie. Teplotné údaje z roku 1990 sa považujú za jeden z alarmujúcich faktov o dvadsiatom storočí. Len počas posledných troch desaťročí stúpla priemerná teplota o 0,44 stupňa Celzia, pričom v nasledujúcom storočí sa očakáva ešte rýchlejší teplotný nárast. Všeobecné otepľovanie spôsobuje roztápanie ľadovcov od peruánskych Ánd až po švajčiarske Alpy, pričom počas posledných päťdesiatich rokov (do roku 1997) došlo k ubudnutiu 7000 štvorcových kilometrov ľadu. Lenže počas ďalšieho roku sa roztopilo ďalších 3000 štvorcových kilometrov… Tento jav neustále sa zintenzívňujúceho roztápania ľadu vedci pripisujú regionálnemu vzostupu teplôt, od roku 1940 niekedy až o 2,5 stupňa Celzia.
Znaky roztápania sú viditeľné všade. Koncom roku 1991 objavili turisti v juhozápadných Alpách nedotknuté ľudské telo muža, vyčnievajúce z ľadovca. Evidentne sa tam zachytil v snehovej búrke pred 5000 rokmi a pretože jeho telo rýchlo prekryla vrstva snehu a ľadu, po celý čas zostalo dobre zakonzervované. Ďalšie ľudské telo sa objavilo v minulom roku v roztápajúcom sa ľadovci v oblasti Yukonu v západnej Kanade. „Naši predkovia sa vynárajú z ľadu so správou pre nás: Zem sa otepľuje,“ komentoval to Brown.
Zdroje vody Jeden z menej viditeľných trendov, ktoré ovplyvnia náš budúci vývoj predstavuje strácanie vodných zdrojov. Hoci sa problémy so zavlažovaním, ako je rozbahnenie, zanášanie alebo presoľovanie dejú už niekoľko tisíc rokov, počas posledných 50 rokov sa využívali najmä silné dieselové a elektrické pumpy, ktoré umožnili vytiahnuť podzemnú vodu oveľa rýchlejšie, než sa stihne opäť zabezpečiť prostredníctvom prírodného kolobehu dažďa a snehu. Odhady o svetovom vyčerpávaní zdrojov pitnej vody, ktoré sa nachádzajú v Číne, Indii, severnej Afrike, na Strednom Východe a v Spojených štátoch prekročili 160 miliárd ton vody na rok.
Pretože na tisíc ton vody sa vyrobí jedna tona obilia, toto „vypumpovanie“ vodných zásob zodpovedá 160 miliónom ton obilia, teda asi polovici celkového objemu americkej žatvy. Z hľadiska spotreby sa teda pre 480 miliónov z celkového počtu obyvateľov našej planéty vyrába potravinová zásoba s neustálym používaním vody. Ak by všetky štáty v tomto roku dokázali stabilizovať vodné zdroje a obmedziť ich vyčerpávanie, svetová úroda obilia by stratila takmer 160 miliónov ton, čím by sa enormne zvýšili ceny obilia.
Ničenie (pra)lesa „Zmeny životného prostredia sa často javia ako postupné“, rôznorodé a predpovedateľné, ale ak zhrnieme všetky faktory, počas celej histórie sa správame ako námesační,“ vyjadrila sa v správe jedna zo spoluautoriek Chris Bright. „Ako sa buduje tlak voči prírodným systémom Zeme, môže dôjsť k určitým znepokojujúcim prekvapeniam a náhlym zmenám.“ Ako príklad uvádza katastrofu, ktorú v strednej Amerike v októbri 1998 spôsobil takmer týždeň vyčíňajúci hurikán Mitch. Silný vietor sprevádzaný dažďom zapríčinil, že pod nánosmi blata našlo smrť desať tisíc ľudí, polovica populácie Hondurasu stratila domov a krajina prišla o 95 percent úrody. Ničivá sila v poradí už štvrtého najsilnejšieho hurikánu, ktorý „navštívil“ oblasť Karibiku v tomto storočí, sa vysvetľuje globálnym oteplením. Väčšinu zo škôd spôsobených hurikánom Mitch zapríčinilo odlesnenie územia, ktoré bez stromov nedokázalo zabrzdiť ani silu vetra, ani zadržať vodné zrážky.
Podobný negatívny trend súčasnosti predstavuje klčovanie Amazónskeho pralesa za účelom získavania novej pôdy pre poľnohospodárske účely. S ustupovaním pľúc planéty dochádza k permanentnému vysušovaniu a príroda sa stáva zraniteľnejšou voči možným požiarom.
Nadbytok a hlad Ekonomická eufória nás môže priviesť k ignorovaniu ekologických trendov, ktoré sú dôležitejšie, ako informačné technológie, hovorí ďalej Brown, či už ide o problém AIDS v Afrike, alebo o ubúdanie vodných zdrojov v Indii. Kým svetová ekonomika zažíva svoj boom, epidémia HIV devastuje saharské oblasti Afriky, kde žije okolo 800 miliónov ľudí. Priemerný vek – ako strážny indikátor vývoja – strmo klesá tam, kde sa rozširuje tento vírus. Pred útokom AIDS sa priemerný vek v Zimbabwe pohyboval okolo 65 rokov. Už v roku 1998 klesol na 44 rokov a podľa očakávaní dosiahne v roku 2010 katastrofálnych 39 rokov… V ďalších krajinách, ako je Bostwana, Keňa, Namíbia, či Zambia sú skúsenosti s klesajúcim priemerným vekom podobné.
V Indii, jednej z krajín, kde populácia trpí nedostatkom pitnej vody, sa táto životodarná tekutina čerpá z podzemných zdrojov. Tým nastáva jej nedostatok pre zavlažovanie v poľnohospodárstve, čo zasa ohrozuje množstvo potravy pre tento ľudnatý štát. Ak Dillí rýchlo nezabezpečí spôsob, ako vyriešiť tento nedostatok, čoskoro môže India – podobne, ako Afrika – zažiť pokles dĺžky života. Na druhej strane je prekvapujúce zistenie, že počet ľudí trpiacich nadváhou a žijúcich v prebytku dnes takmer zodpovedá tým, ktorí sú podvyživení a trpia nedostatkom. Obe skupiny majú už 1,2 miliardy ľudí.
Výzvy budúceho storočia „Pre nové storočie jestvujú dve veľké výzvy: stabilizovať klímu a populáciu,“ vyjadril sa Brown. Ak nedokážeme dostať pod kontrolu tieto dva faktory, nemôžeme zachrániť ekosystém našej planéty. Ak stabilizujeme klímu a populáciu, ďalšie ekologické problémy sa už budú dať oveľa ľahšie zvládnuť. Stabilizovanie populácie závisí predovšetkým od jednotlivých partnerských dvojíc, ktoré by sa mali prikloniť k plánovanému rodičovstvu s dvomi deťmi. Niektoré vyspelé krajiny už tento cieľ dosiahli a mnohé z rozvíjajúcich sa štátov sa k tomuto ideálu približujú, ako napríklad Čína, Južná Kórea, Srí Lanka alebo Thajsko. Plánovaný rast svetovej populácie zo súčasných 6 na 9 miliárd v roku 2050 zapríčiní ekologické problémy predovšetkým kvôli tomu, že takmer celý tento populačný nárast sa deje v krajinách tretieho sveta. Tie už teraz bojujú s tým, ako usmerniť rapídne rastúci počet obyvateľov.
Základná výzva však spočíva v tom, aby sa do päťdesiatich rokov ľudstvu podarilo znížiť očakávaný nárast populácie z pôvodných 9 miliárd na sedem. Kľúč k stabilizovaniu populácie je všeobecne známy – stačí zabezpečiť univerzálny prístup k informáciám a službám spojeným s plánovaným rodičovstvom a vzdelávať v tomto smere ženy i dievčatá.
Ekonómia kontra ekológia Rekonštrukcia ekonomickej politiky so zahrnutím ekologicky prijateľných riešení súčasných problémov isto nebude ľahká. K určitému pokroku však došlo už na konferencii Medzinárodného menového fondu v Seattli začiatkom decembra minulého roku. Keď 50 tisíc demonštrantov vyzvalo Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), aby sa zaoberala aj otázkami ekológie, pracovných síl a ľudských práv, ani tento obchodný gigant nemohol počas päťdňovej kolízie ich žiadosť ignorovať. Po dlhoročnom boji ekonomickej teórie porovnávania výhod kontra posilnenie environmentálnych princípov WTO nakoniec ustúpila. „Znamená to, že efekt dlhodobého demonštrovania a sily verejnej mienky bude účinný,“ povedala spoluautorka správy Hilary French. „Jedna vec je však istá: prírodné prostredie dnes patrí k medzinárodnej obchodnej agende.“
„Stupeň a naliehavosť výzvy, voči ktorej sme sa ocitli v tomto storočí je bezprecedentná,“ na záver zhŕňa Brown. Už dnes, keď máme 6 miliárd, nedokážeme odhadnúť naliehavosť potreby stabilizácie vzťahov medzi nami a prírodnými systémami.
Pokiaľ budeme pokračovať v neustálej deštrukcii prírodného prostredia, naši vnukovia nám to nikdy nezabudnú. Ako hovorí správa Worldwatch Institute: príroda nemá klávesu reset.
