Pripomeňme si Deň ľudských práv

Až pri pocitoch vlastnej krivdy a bezmocnosti začne Slovák listovať v pozostatkoch školského učiva v hlave. O čom to vlastne tie ľudské práva hovoria? Napríklad práve v týchto dňoch (celkom súkromne) pomáham nájsť ubytovanie mladým rómskym manželom, ktorí sa stretli s realitou života po detstve strávenom v detských domovoch. Tam sa tešili na život v ružových farbách, vždy im niekto pomáhal a na Vianoce ich s darčekmi navštevovali dobré cudzie tety. Dnes poctivo pracujú, platia dane a žili by si šťastne, keby sa čas od času nestretli s problémami súvisiacimi s farbou ich pleti. Iní, bohužiaľ, nemajú vždy rovnaké šance vďaka zdravotnému hendikepu či sociálnemu postaveniu, alebo nedostatku informácií zo strany úradov. Všetci sa však rovnako môžeme domáhať svojich práv zákonnými prostriedkami – v tom je naše dedičstvo aj víťazstvo. Prečo by sme si teda tichučko nepripomenuli, že práve desiaty december je deň nástupu veku ľudských práv. V ten deň v roku 1948 moderná západná civilizácia na Valnom zhromaždení OSN prijala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Vtedajšie komunistické Československo však, žiaľ, na tomto nástupe neparticipovalo. Dlho nebolo samozrejmé, že si všetci mohli rovnako uplatňovať svoje práva, bez ohľadu na politické zmýšľanie, pohlavie, jazyk, farbu pleti, národnosť, či sociálny pôvod. Dnes nám základné práva a slobody zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Ich ochrany sa od 27. marca 2002 môžeme domáhať aj u verejného ochrancu práv, ľudovo nazývaného ombudsman. Vážme si a využívajme pre svoj prospech dedičstvo našich otcov nielen v čase sviatkov pokoja a lásky. Ak sa domnievate, že konaním, rozhodovaním, alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy, ktoré sú v jeho pôsobnosti, došlo k porušeniu základných práv a slobôd, vedzte, že sa môžete obrátiť aj na verejného ochrancu práv. Jana Španková, asistent PR verejného ochrancu práv