Aj niektoré knihy pre detského čitateľa sa stávajú kultovými. Číta ich niekoľko generácií za sebou a stále v nich nachádza a objavuje niečo čitateľsky príťažlivé. Kto z nás by nepoznal Budkáčika a Dubkáčika od Jozefa Cígera Hronského, Štoplíka Hany Ponickej a mnohé ďalšie opakovane vydávané tituly. Aj keď sa mnohým skeptikom zdá, že súčasní rodičia, ale aj detskí čitatelia už nesiahnu po „klasike“ , nie je to tak. Presviedčala ma nedávno na detskom oddelení knižnice knihovníčka. No dozvedám sa o tom i na autorských besedách v školách.
O tom, že si detskí čitatelia obľúbili knižku od Danuši Dragulovej-Faktorovej z vydavateľstva Daxe (2021, 48 strán) ktorá obohatila nedávno knižný trh, svedčí i fakt, že vyšla v druhom vydaní. Prvé vydanie je rozobraté, pretože hrdina knižky ujo Hrmotka, ktorý všetko domotká, sa stal pre deti svojským hrdinom a obľúbencom. Nie preto, „že má chrbát z oboch strán“ no hlavne pre komické situácie, ktoré spolu s deťmi Lukášom, Alexom, Kristínkou a Jankom prežíva a delí sa s nimi o veselé zážitky. Dokonca ich rozdáva na všetky strany a dokáže aj svoje zlozvyky poľudštiť.
Zahalený cigaretovou hmlou pripomína deťom ducha, ktorého sa treba báť, lebo ničí zdravie. A veru duchov sa občas boja aj najsmelší. Báť sa treba sa aj blikania vychádzajúceho z televízneho prijímača a z počítača. Odstrašujú zapálené oči uja Hrmotku. No aj sťažnosti na bolesti chrbta, prejedanie sa sladkosťami a nezdravými jedlami. Ujo Hrmotka sa už nezmestil ani do dverí, keď si deti zmysleli odučiť ho od „neduhov“. Prečo? Pretože sa o neho boja. Veď kto by sa s nimi vedel tak porozprávať, ako sa vie on? Kto by im dával dobré rady? A vystríhal ich pred nebezpečenstvami. Sympatické v textoch knižky je i to, že autorka približuje detskému čitateľovi nevtieravým spôsobom, bez moralizovania a poučovania, trampoty uja Hrmotku, ale i ako sa ich zbavovať. A keď protagonista knižky ujo Hrmotka skríkne „Nie som žiadny trkvas. Zrieknem sa toho, čo mi škodí a nebudem už otrokom svojich zlozvykov a návykov,“ deti jeho dobré predsavzatie a premena k lepšiemu poteší. V jednotlivých príhodách, ako sú Pomoc je tam duch, Záhadne blikavé svetlo, Zdarček, Srdce na opravu, Premenil sa na datľa, Je to ľudožrút a ďalšie, autorka deťom priblížila mnohé nástrahy, a aj ako sa im dá vyhnúť. Ak to dokáže hlavný hrdina ujo Hrmotka, prečo by to nedokázali aj deti? Veď ísť vlastným príkladom, je tá najlepšia výchovná metóda.
