Pod svetlom býva najväčšia tma. Práve touto múdrosťou sa evidentne riadi Mikuláš Dzurinda. Lenže nielen riadi, on ho doťahuje do absolútnej dokonalosti a ukazuje, že ho možno uplatniť absolútne všade. Nehľadiac na to, že občas to už pôsobí, že to šéf SDKÚ-DS ani nemôže myslieť vážne. Presne podľa tejto múdrosti totiž teraz prišiel s priam šokujúcim objavom: ak hľadáte kandidáta, ktorý nebude závislý od žiadnej politickej strany, hľadajte nominanta politickej strany. Znie to absurdne? Možno, ale len do chvíle, keď zistíte, že nemôže ísť o nominanta hocijakej strany. M. Dzurinda na mítingu vo Vrábľoch nedávno skonštatoval, že „Slovensko potrebuje prezidenta nezávislého od politických strán, ktorý bude schopný nielen pomenovať problémy, ale aj navrhovať ich riešenia.“ Netreba ani trikrát hádať, aby bolo jasné, že vzápätí skritizoval terajšiu hlavu štátu za to, že je prezidentom v službách najsilnejšej vládnej strany.“ Takže tým „nezávislým prezidentom“ Ivan Gašparovič byť nemôže, hoci kandiduje výlučne na základe petície občanov, nie na základe nominácie straníckych poslancov parlamentu.
V tejto chvíli je už dozaista každému čitateľovi zrejmé, kam Mikuláš Dzurinda mieril. Vo chvíli, keď hovoril o potrebe „prezidenta nezávislého od žiadnej politickej strany“ mal na mysli Ivetu Radičovú. Kandidátku, ktorá síce zbierala na svoju podporu aj podpisy občanov, ale „pre istotu“ ju navrhol aj – podľa zákona – potrebný počet poslancov NR SR. Nie nezávislých, ale z celkom konkrétnych politických strán. Kandidátku, ktorá bola ministerkou a teraz je poslankyňou a podpredsedníčkou konkrétnej politickej strany. Čiže kandidátku, ktorá spĺňa všetky predpoklady, aby bola prezidentkou, nezávislou od žiadnej politickej strany.
A možno M. Dzurinda nepovažuje voličov za úplných idiotov, iba skúša ich zmysel pre humor. Asi pochopil, že v súboji s Ivanom Gašparovičom I. Radičovej odvaha stačiť nebude.
Autor je v zmysle Dzurindových kritérií nezávislý novinár
