Nedávno prebehlo v Moskve stretnutie japonského premiéra Džuničiro Koizumiho s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Po jeho zavŕšení dostali mnohí komentátori priestor pre určité dohady a predpoklady.
Súhlasil prezident Putin s možnosťou vrátenia Kurilských ostrovov Japonsku aspoň v dlhodobej perspektíve alebo operoval len nič neznamenajúcimi protokolárnymi vyhláseniami? Je Koizumi ochotný a pripravený pomáhať príchodu japonských investícií do ruskej ekonomiky už pred vrátením ostrovov alebo dal zdvorilo Putinovi najavo, že pokiaľ nebude vyriešený teritoriálny problém, nebudú ani „peniaze“?
Súdiac podľa tonálnosti rusko-japonského dialógu, strany sa maximálne usilujú neuraziť jedna druhú, ale zároveň nesľúbiť niečo, čo by mohli neskôr ľutovať. Znakov pozornosti bolo preukázaných viac než dosť. Len návšteva japonského premiéra v Chabarovsku jasne demonštruje záujem Tokia zúčastniť sa na rozvíjaní ekonomiky Ďalekého východu.
Spoločné projekty
Bol podpísaný dokument Akčný plán, ktorý predpokladá export ruskej ropy cez prístav Nachodka a ďalej cez Japonské more do krajiny vychádzajúceho slnka. Konkrétne časové horizonty realizácie daného projektu a potrebné investície dokument neobsahuje. Ide o deklaráciu úmyslov japonského biznisu získavať čierne zlato z Ruskej federácie, ktoré pramenia zo zložitej vojensko-politickej situácie v Perzskom zálive (55 percent ropy dovážanej do Japonska pochádza z tohto regiónu) a z častých výkyvov svetových cien. Treba zdôrazniť, že ruská nafta je približne o 15 percent lacnejšia ako arabská a aj rozdiel vo vzdialenosti pri dovoze nafty z Perzského zálivu alebo Nachodky je viac ako značný. Podľa výpočtov Ministerstva energie Ruskej federácie a Transnefti sa ropovod z Angarsky do Nachodky vyplatí len vtedy, pokiaľ bude ruskú naftu nakupovať nielen Japonsko, ale aj Južná Kórea a Taiwan.
Navyše, tieto „nákupy“ môžu pribrzdiť realizáciu spoločného projektu – výstavbu ropovodu z Angarsky do Dacinu v severovýchodnej Číne. No japonská strana zatiaľ nepredstavila nijaké garancie, týkajúce sa dlhodobého importu ropy z Ruskej federácie a finančnej alebo technologickej účasti pri výstavbe ropovodu Angarska – Nachodka.
Problémy pretrvávajú
Súdiac podľa záverečnej tlačovej konferencie, japonská strana zväzuje tento a iné projekty spolupráce s vyhláseniami ruského vedenia, ktoré by pre Tokio perspektívne pozitívne riešili problém Južných Kuríl. Niektorí predstavitelia japonskej delegácie v Moskve zdôrazňovali, že takýto „krok“ – aspoň zo strany ruského ministerstva zahraničia – by mohol urýchliť realizáciu navzájom výhodných projektov. Konkrétne by mohol dopomôcť k preorientovaniu japonského dovozu energetických surovín na Rusko.
Treba však zdôrazniť, že dodávky arabskej a indonézskej ropy sú robené na základe 15-25–ročných zmlúv z japonských koncesných ťažobných mies, a podľa informácie Ministerstva energie Ruskej federácie, ich japonské firmy neplánujú meniť. Po druhé, vyše 75 percent japonských ropných podnikov je „nastavených“ na spracovanie práve arabskej a indonézskej ropy, ktorá je kvalitnejšia ako ruská. Takže Moskva by nemala mať zbytočné ilúzie. Tým viac, že podľa vyjadrení japonských médií, energetické koncerny Japonska plánujú rozšíriť svoje ropné a plynárenské koncesie nielen na Arabskom polostrove, v Indonézii a Malajzii, ale plánujú aj dodávky na koncesnom základe z Číny a Vietnamu.
Je charakteristické, že japonský premiér na spomenutej tlačovej konferencii nedával priamo dokopy Južné Kurily s vyššie spomenutými projektmi, aj keď vyslovil nádej, že „obe strany sa v blízkej budúcnosti dokážu zhodnúť na vlastníctve a štatúte Kurilských ostrovov“.
Kórejské súvislosti
Na spiatočnej ceste do Japonska sa japonský premiér zastavil v Chabarovsku, kde rokoval s predstaviteľom Putina na Ďalekom východe, generálom Pulikovským. Ten mu vlastnými slovami sformuloval oficiálnu pozíciu Moskvy k pchjongjanskej kríze. Moskva spolu so Západným svetom vyzvala KĽDR, aby ukončila svoj jadrový program a stala sa opäť súčasťou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Súčasne je však Kremeľ proti zavádzaniu ekonomických sankcií a diplomatickej izolácii Severnej Kórey. V posledných dňoch všetci ruskí politici tvrdia, že hrozbami a tlakom sa táto kríza nevyrieši, vhodná je len „tichá diplomacia“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí chápe obavy KĽDR pred útokom zo strany USA. „Nie je to nič príjemné, keď ťa nazývajú ríšou zla,“ vyhlásil zástupca ministra zahraničných vecí Ruska Alexander Lavrov. Ako povedal koncom predminulého týždňa ruský minister obrany Sergej Ivanov po návrate z Číny: „Kórea potrebuje predovšetkým záruky bezpečnosti, inak sa vývin situácie nedá predpovedať.“
Zložité prekonávanie minulosti
Rusko aj Japonsko by chceli prekonať ťarchu teritoriálneho sporu. Investície do ekonomiky Ďalekého východu sú potrebné pre Rusko a výhodné pre Japonsko. Spolupráca oboch krajín je dôležitá na vytvorenie aspoň približnej rovnováhy v podmienkach posilňujúceho sa ekonomického vplyvu Číny. Vzniká však pocit, že strany skrátka nevedia, ako prekonať teritoriálny problém bez politickej škody a nechcenej rezonancie v spoločnosti. Je možné si predstaviť, že sa Putin len tak rozhodne vzdať sa ostrovov? Je možné si predstaviť, že Koizumi sa len tak rozhodne a zriekne sa nárokov na ostrovy? Určite nie. Ale niečo robiť musia.
Možno sa moskovské rokovania stali zaujímavým precedensom. Strany už nediskutovali o schémach vzájomného klamania si, ale o spôsobe, ako sa dostať zo skoro patovej situácie. Pokiaľ sa im podarí nájsť aspoň takú úroveň vzájomného porozumenia, tak sa moskovská návšteva japonského premiéra stane začiatkom novej etapy rusko-japonských vzťahov. Pokiaľ sa to nepodarí, nezostane nič iné, ako čakať na nasledujúce rokovania, na ktorých lídri pochopia, že nie je výhodné klamať jeden druhého, ale hľadať spoločné riešenie problému. Pokrok nastal zatiaľ iba v tom, že Moskva priznala existenciu problému.
