Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády, štátne tajomníčky, štátni tajomníci, predstavitelia ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Dňa 4. júla 2006 prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vymenoval súčasnú vládu. Dva roky funkčného obdobia kabinetu je dostatočne dlhé obdobie na hodnotenie, ako aj na analýzu a nápravu chýb. Dva roky, o ktorých pevne verím, že ich máme spolu pred sebou, je na strane druhej dostatočne veľa na to, aby sme mohli plne realizovať našu predstavu o vládnutí, ako bola pretavená do programového vyhlásenia vlády. Čo by malo byť primárnym cieľom vládnutia vo volebnom období 2006 až 2010? Niekto by mohol odpovedať, že víťazstvo súčasnej vládnej koalície v ďalších parlamentných voľbách v júni 2010. Áno, aj to je legitímny cieľ a určite si ho postavíme. Len cez účasť na vládnej moci môžu politické strany napĺňať svoje politické programy. Opozícia má svoje pôsobenie vždy zúžené len na kontrolnú a štatistickú úlohu. Bolo by však veľkou chybou zužovať cieľ vládnutia iba na dosiahnutie ďalšieho volebného víťazstva. Išlo by o sebecký politický pohľad, prejav samoúčelnosti v politickom myslení. Slovensko 2010: Krajina, kde sa oplatí podnikať a žiť Súčasná vláda zložená z predstaviteľov troch politických subjektov SMER – sociálna demokracia, Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko a Slovenská národná strana, musí mať aj inú, podstatne dôležitejšiu ambíciu – urobiť v rokoch 2006 – 2010 všetko pre to, aby sa naši ľudia, Slovenky, Slováci a spoluobčania iných národností rýchlejšie priblížili k životnej úrovni vyspelých krajín Európskej únie, ako sa pôvodne predpokladalo. Aby sa tak stalo, v roku 2010 musí mať Slovensko v porovnaní s rokom 2006, keď sme nastúpili k moci, inú kvalitu, iný obraz. Využime preto druhé výročie menovania vlády Slovenskej republiky na to, aby sme spoločne zadefinovali, aké chceme Slovensko mať, akú má mať charakteristiku, aké úlohy má plniť, aby sme urýchlili rast životnej úrovne našich ľudí. Toto musí byť podstata nášho rozmýšľania, týmto sa musíme riadiť pri prijímaní každého jedného rozhodnutia v nasledujúcich dvoch rokoch. Dovoľte mi, vážené dámy a páni, aby som ako predseda vlády Slovenskej republiky, použijúc východiská obsiahnuté v schválenom programovom vyhlásení, predložil obraz Slovenska v roku 2010, ku ktorému musíme smerovať. Vidím Slovensko v roku 2010 ako vnútorne politicky stabilnú krajinu s dobrými vzťahmi so susedmi, ako krajinu, ktorá si napriek svojej územnej malosti a malému počtu obyvateľov užíva medzinárodný rešpekt, ako krajinu potvrdzujúcu reálnosť kombinácie silného hospodárskeho rastu a sociálneho štátu, ako krajinu hrdú na svoju minulosť a prítomnosť, ako krajinu, ktorá vie, čo chce dosiahnuť v strednodobom a dlhodobom horizonte až do roku 2030. Jednoducho povedané, vidím Slovensko v roku 2010 ako krajinu, v ktorej sa dá podnikať a v ktorej sa oplatí žiť. Je táto predstava reálna alebo je iba fikciou? Som absolútne presvedčený a potvrdili to aj naše stretnutia počas kontrolných dní na všetkých ministerstvách, že za prvé dva roky vládnutia sme urobili dosť, aby sme predstavy o Slovensku v roku 2010 mohli naplniť. Rozmeňme si jednotlivé charakteristiky Slovenska v roku 2010 na drobné. Aby sme urýchlili rast životnej úrovne a vyšším tempom sa priblížili k vyspelým krajinám Európskej únie, Slovensko musí byť v roku 2010 vnútorne politicky stabilné. Máme na to všetky predpoklady. Vládna koalícia je stabilná a mechanizmy jej fungovania sú dostatočne efektívne na to, aby vyriešili každú prípadnú krízu. Nezaťahujeme a ani nebudeme zaťahovať a otravovať verejnosť našimi vnútornými záležitosťami. Vláda nesmie ľuďom v ich živote zavadzať a negatívne napĺňať ich mysle. To samozrejme neznamená, že by sme chceli v záujme akéhosi pokoja obmedzovať kontrolné funkcie opozície, médií, či tretieho sektora. Nenecháme sa a budeme vždy razantne reagovať na každý prípad bezdôvodného obviňovania a očierňovania politikmi, ktorí mali osem rokov k dispozícii vládnu moc, médiami, ktoré namiesto toho, aby objektívne informovali, robia opozičnú politiku, či samozvanými politológmi alebo predstaviteľmi iných rôznych inštitúcií, keď pracovali ako poradcovia predchádzajúcej vlády. Opozícia porušila princíp politickej zhody ohľadom EÚ V záujme politickej stability je vláda Slovenskej republiky aj naďalej povinná robiť všetko preto, aby pri ochrane národných a štátnych záujmov, ako aj pri závažných hospodárskych a sociálnych rozhodnutiach dotýkajúcich sa veľkého počtu ľudí alebo presahujúcich jedno volebné obdobie dochádzalo k širším politickým dohodám. A k tomuto vyzývam aj opozíciu. Opozíciu, ktorá porušila princíp širokej politickej dohody v zásadných zahraničnopolitických otázkach, keď nezmyselne a najmä bez úspechu vydierala vládnu koalíciu pri schvaľovaní významnej Lisabonskej zmluvy. Túto ťažkú situáciu sme bez toho, aby nám ktokoľvek v zahraničí pomohol, zvládli. Plynie z nej však jedno ponaučenie: opozícia v súčinnosti s niektorými médiami je pripravená urobiť proti tejto vláde čokoľvek, aj keď to poškodzuje národné a štátne záujmy Slovenska. Druhým takýmto príkladom poškodzovania Slovenska je postoj opozície k zavedeniu spoločnej európskej meny. Súčasná vláda kontinuálne prevzala záväzok predchádzajúcej zaviesť euro k 1. januáru 2009. Opozícia odmieta akýmkoľvek spôsobom pridať pomocnú ruku k dosiahnutiu tohto strategického cieľa, najmä pristúpiť k významnej Deklarácii spoločenskej zhody zaviesť a používať na Slovensku euro, ktorú už podpísali všetci sociálni partneri, predstavitelia VÚC, obchodnej a priemyselnej komory, ale aj organizácie vysokoškolákov, a čo si najviac vážim, aj predstavitelia Jednoty dôchodcov. Opakujem, ak opozícia prejaví pripravenosť pomôcť Slovensku s eurom, vláda je schopná kedykoľvek podpísať s ňou pristúpenie k deklarácii spoločenskej zhody. Nemôžem opomenúť nástroj politického vydierania – nový tlačový zákon. Dosiahli sme aj schválenie Lisabonskej zmluvy, aj prijatie moderného tlačového zákona a čo je najpodstatnejšie, tlačový zákon platí bez toho, aby ho niekto politicky zneužíval alebo ním obmedzoval slobodu tlače. Pokiaľ ide o médiá, nikto nemôže pochybovať o tom, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou slobodou slova a tlače na svete. Slovensko ako politicky stabilná krajina musí mať fungujúce demokratické inštitúty. Netreba sa obávať, že by sme v roku 2009 perfektne demokraticky nezvládli tri volebné akty – voľbu prezidenta, voľby do Európskeho parlamentu a voľby predsedov a poslancov samosprávnych krajov – a v roku 2010 parlamentné voľby a voľby komunálne. Vládne strany SMER – sociálna demokracia, Ľudová strana – HZDS a Slovenská národná strana musia vyvinúť všetko potrebné úsilie na ich vnútornú stabilitu postavenú na demokratických pravidlách. Tá je potom predpokladom celkovej politickej stability štátu. Nesmie sa opakovať kupovanie poslancov Národnej rady s cieľom zabezpečiť vládnu väčšinu, ako tomu bolo v predchádzajúcom volebnom období. Rozkladanie politických strán, ako to dnes vidíme v opozícii, odchody poslancov z opozičných poslaneckých klubov, ako sa naposledy stalo včera. To je cesta k nestabilite, to je priame ohrozenie nášho základného cieľa: urýchliť približovanie životnej úrovne občanov Slovenska k vyspelým štátom Európskej únie. Politickú stabilitu tvorí aj vyvážený vzťah vlády k príslušníkom národnostných menšín. Už v roku 2006 sme garantovali a tento sľub držíme, že nikto nebude siahať na status quo dosiahnuté v oblasti právneho a faktického postavenia našich spoluobčanov inej národnosti. Nie je v rozpore s touto garanciou, ak vláda Slovenskej republiky zdôrazňuje štátotvorný charakter slovenského národa, ak presadzujeme lepšiu znalosť slovenských dejín a ovládanie štátneho slovenského jazyka všetkými občanmi Slovenskej republiky. Úspechy a ciele medzinárodnej politiky Vážené dámy a páni, aby sme urýchlili rast životnej úrovne našich ľudí, Slovensko musí byť v roku 2010 nielen vnútorne politicky stabilné, ale musí požívať aj medzinárodný rešpekt a mať dobré medzinárodné vzťahy. Osobitne s našimi susedmi. Netreba zakrývať, že súčasná zostava vládnej koalície vyvolávala v roku 2006 v zahraničí mnohé otázky. Úplne zbytočne. Medzinárodné postavenie Slovenska dnes, presne dva roky po vymenovaní vlády, zbytočnosť týchto obáv úplne potvrdzuje. Súčasná vláda si veľký rešpekt vybudovala spôsobom, akým sa postavila k výzve vstúpiť do schengenského priestoru k januáru 2008. V septembri 2006, teda len tri mesiace po menovaní vlády, príslušné európske inštitúcie konštatovali obrovské nedostatky a totálnu nepripravenosť Slovenska vstúpiť do Schengenu v stanovenom termíne. Úprimne povedané, Slovensku bolo neoficiálne odporúčané, aby sa tohto strategického cieľa v danom termíne vzdalo. Slovensko ale do Schengenu vstúpilo spoločne s ďalšími kandidátmi a prakticky s najlepšou pripravenosťou. Je to ale aj vnútorná politická stabilita, ktorá vyvoláva v zahraničí rešpekt, pri pohľade koľko trvalo napríklad zostavenie vlády v Českej republike, čo sa dialo v Poľsku a čo je napríklad dnes v Maďarskej republike. Nehovoriac už o spomínanom schválení Lisabonskej zmluvy, napriek hrubému opozičnému vydieraniu tlačovým zákonom. Dva roky pôsobenia súčasnej vlády na medzinárodnej scéne potvrdzujú aj starú pravdu, ktorú predchádzajúca vláda popierala, že prijímanie suverénnych rozhodnutí v zahraničnej politike, hoci sme malá krajina, je veľkou prednosťou a že takýchto rozhodnutí sa netreba obávať. I keď bol na túto vládu vyvíjaný nátlak, aby sme zvážili stiahnutie vojakov z Iraku, dali sme zadosť svojim sľubom a posilnili sme si svoje postavenie v európskom priestore. To sa určite týka aj nášho negatívneho postoja k uznaniu nezávislosti Kosova. Rešpekt vyvoláva aj naše plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO, Európskej únii a OSN, pri zabezpečovaní vojenských misií v zahraničí a postupná zmena jednostrannej orientácie slovenskej zahraničnej politiky na pragmatické využívanie nástrojov diplomacie na dosahovanie ekonomických cieľov. Slovensko je a bude predvídateľným a spoľahlivým medzinárodným partnerom, ktorý si plne prijateľným spôsobom chráni svoje vlastné národné a štátne záujmy. Priznajme otvorene, že keby tomu tak nebolo, Slovensko by 1. januára 2009 nevstupovalo do elitného klubu európskych krajín používajúcich jednotnú európsku menu. Tejto vláde mimoriadne záleží na vynikajúcich vzťahoch so susednými štátmi. Nadštandardnú kvalitu majú celkom prirodzene vzťahy s Českou republikou. Ako predseda vlády chcem opätovne potvrdiť eminentný záujem na odstránení akýchkoľvek šumov vo vzťahu k Maďarsku, ktoré sú vyvolávané rôznymi objektívnymi a subjektívnymi faktormi. Nepochybne k tomu prispeje moje pripravované stretnutie s maďarským premiérom, pánom Ferencom Gyurcsányom, s ktorým chcem zhodnotiť plnenie programového dokumentu „Spoločná minulosť, spoločná budúcnosť“, ktorý sme prijali počas bratislavského summitu minulý rok. Súčasne je ale legitímnym právom slovenskej vlády, aby s maximálnou ostražitosťou sledovala extrémne nacionalistické politické sily, ktoré sa s veľkou pravdepodobnosťou môžu dostať u nášho južného suseda k vládnej moci a v prípade realizácie súčasných politických deklarácií spôsobiť v tomto regióne nestabilitu. Slovensko sa musí na takéto situácie pripraviť, zomknúť a hľadať širokú zhodu celého politického spektra na životnej nevyhnutnosti stability v tomto regióne. Pre slovenskú vládu je šokujúcim zistením, že opozičný kandidát na slovenského prezidenta prijal bez komentára podporu vyjadrenú maďarskou politickou stranou FIDESZ. Priority vlády: sociálny štát, hospodársky rast, infraštruktúra a vzdelávanie Vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, dámy a páni. Aké má byť ešte Slovensko v roku 2010, aby sme sa rýchlejšie priblížili k ekonomicky a sociálne vyspelej časti Európy? Politická stabilita, medzinárodný rešpekt, dobré vzťahy so susedmi, to je všetko veľmi dôležité, ale málo. Slovensko musí byť v roku 2010 príkladom, že konkurencieschopnosť a vysoký hospodársky rast môžu byť sprevádzané budovaním sociálneho štátu. Iba takýto model zabezpečí približovanie sa k vyspelej Európe všetkým občanom Slovenska a nie iba úzkej skupine obyvateľov s nadštandardnými príjmami a bohatstvom. Som veľmi rád, že vláda, ktorej som dva roky predsedom, takýto model presadzuje. Napriek katastrofickým predpovediam opozície a médií z júla 2006 sa dnes Slovensko teší z najvyššieho hospodárskeho rastu v celej Európskej únii a máme predpoklady, aby sme aj v najbližších dvoch – troch rokoch patrili k členským štátom Európskej únie s najvyššou dynamikou hospodárstva. Pokračuje prílev investícií, tento krát s vysokou pridanou hodnotou, ako napríklad Samsung či Sony. Za rok a pol, od júla 2006 do 31. decembra 2007, sme investičnými stimulmi podporili 63 projektov, ktoré budú viesť k vytvoreniu viac ako 20-tisíc nových pracovných miest. Pre porovnanie v období od januára 2001 do júna 2006, teda za päť a pol roka, predchádzajúca vláda takto podporila len 21 projektov, ktoré spolu viedli k vytvoreniu iba 14-tisíc nových pracovných miest. Sú to práve zahraničné investície, ktoré sú významným motorom hospodárskeho rastu. Ale je to predovšetkým nižšia cena pracovnej sily, ktorá stále púta pozornosť zahraničných investorov. S určitou mierou zovšeobecnenia sa dá skonštatovať, že za dobrými hospodárskymi výsledkami Slovenska je tvrdá práca našich ľudí za mzdy, ktoré sa stále výrazne odlišujú od priemerných zárobkov vo vyspelej časti Európy. Vláda, uvedomujúc si životný význam hospodárskeho rastu, vzhľadom na rozhodnutie nepredávať strategický majetok, ako to masívne robila predchádzajúca vláda, musí naďalej pokračovať v podpore domácich a zahraničných investícií, ale prioritne v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou a v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Aby sme v tejto stratégii boli úspešní, musíme zvládnuť dve veci: urýchlenú výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií a vyššiu kvalitu vzdelávacieho systému. Program urýchlenej výstavby diaľničnej siete je dostatočne známy. Ako je známe aj naše rozhodnutie použiť na financovanie projekty súkromno-verejného partnerstva. Tam, kde je kvalitná cestná infraštruktúra, tam je práca, tam je rozvoj, tam je lepší život. Spomeňme si na okolie Dubnice či Považskej Bystrice v období, kedy tam ešte nesiahala diaľnica. Porovnajme nezamestnanosť na Považí v 90-tych rokoch so zamestnanosťou v súčasnosti. To isté bude platiť pre východné Slovensko, ak v rozumnom čase prepojíme západnú časť Slovenska s Prešovským a Košickým krajom. Ciele vo výstavbe infraštruktúry obsiahnuté v programovom vyhlásení splníme bez akýchkoľvek problémov. Sami sme si nad rámec programového vyhlásenia postavili úlohu maximálne zdynamizovať výstavbu diaľničného prepojenia zo Žiliny cez Poprad, do Prešova a Košíc a spojenie Nitry a Banskej Bystrice rýchlostnou komunikáciou. Mrzí ma, že komplikovanosť PPP projektov nám spôsobuje časové prieťahy a opätovne potvrdzujem, že minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny má plnú podporu celej vládnej koalície v tomto obrovskom projekte, vrátane podpory legislatívnej aj inštitucionálnej. Všetci vieme, akými chorobami trpí náš vzdelávací systém, veda a výskum. Keďže udržanie vysokého hospodárskeho rastu vyžaduje prítomnosť kvalifikovanej pracovnej sily a širšie využívanie výsledkov vedy a výskumu v praxi, budem považovať za obrovský príspevok tejto vlády, ak sa aj v nasledujúcich dvoch rokoch sústredí na stabilizáciu pedagogického zboru, na selekciu kvalitných vysokých škôl od kvázi vysokých škôl, ktoré neposkytujú svojou kvalitou ani vzdelanie na stredoškolskej úrovni, ak dokážeme nájsť účinné prepojenie medzi požiadavkami výroby a stredoškolským odborným vzdelávaním. Všetko ostatné je len otázkou zdrojov. Hospodársky rast a rozvoj regiónov pomôžu podporiť aj zdroje z eurofondov. V súčasnosti vláda energicky rieši dočerpanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu z predchádzajúceho rozpočtového obdobia. Čo je ale podstatné, vykonané kontroly potvrdzujú, že miera pripravenosti a schopnosti čerpať 11 miliárd eur v tomto rozpočtovom období je na Slovensku primeraná pripravenosti porovnateľných krajín. Nepochybujem o tom, že Slovensko v roku 2010 budeme mať také, aké chceme, aj vďaka peniazom z európskych fondov a že naši občania budú môcť bez problémov vizuálne vnímať rozvoj štátu a jeho regiónov založený práve na týchto projektoch. Ľudia štátu, štát ľuďom: realizované sociálne opatrenia Vážené dámy a páni, Slovensko bude v roku 2010 hospodársky fungovať ako dobre namazaný stroj. Máme na to všetky predpoklady, vrátane vlády, ktorá neprijme žiadne opatrenie predstavujúce akúkoľvek prekážku alebo obmedzenie hospodárskeho rastu. Ak sme presvedčení, a táto vláda je o tom presvedčená, že za súčasný hospodársky rast a jeho pokračovanie je treba poďakovať najmä a predovšetkým ľuďom, ktorí pracujú tvrdo a kvalifikovane za nižšie mzdy ako vo vyspelých európskych krajinách, je teraz na vláde, aby zabezpečila, že ľudia budú mať z pozitívneho hospodárskeho rastu aj úžitok. Ľudia štátu, štát ľuďom. Ide o jednoduchú rovnicu, ktorú táto vláda plne rešpektuje. Iba vláda a parlament, a tie kontroluje súčasná vládna koalícia, majú totiž právomoci, aby spravodlivé rozdelenie hospodárskeho rastu zabezpečili. Áno, mohli by sme ignorovať túto skutočnosť a takúto možnosť, ako to robila predchádzajúca pravicová vládna garnitúra. Súčasná vláda však uznáva, čo hovorí ústava vo svojom článku 55, že hospodárstvo Slovenska sa nezakladá len na trhovej ekonomike, ale že táto trhová ekonomika musí byť sociálne a ekologicky orientovaná. Starostlivosť štátu o ľudí nie je samoúčelná. Ak ľudia vidia a cítia, že štát prejavuje o nich záujem, že ako základnú hodnotu a prioritu si štát stavia dôstojný život pre každého, ľudia to vrátia pozitívnejším vzťahom k štátu. K jeho symbolom, ale aj k jeho potrebám. Vážené dámy a páni, za dva roky sme preukázali a v nasledujúcich dvoch rokoch ešte väčšmi preukážeme, že kombinácia vysokého hospodárskeho rastu a sociálneho štátu nie je teoretický výmysel, ale reálne fungujúci model. Slovensko musí byť v roku 2010 krajinou, kde sa oplatí podnikať aj žiť. V roku 2006 až 2008 sme prijali a ešte prijmeme sociálne rozhodnutia, o ktorých sa pravicovej vláde ani nesnívalo. Vyplácame vianočné príspevky a k valorizácii dôchodkov pristúpime už od 1. januára, nie od 1. júla v danom roku. Upravili sa mzdy v štátom kontrolovaných zdravotníckych zariadeniach. Posunuli sa opakovane mzdy pedagógom. Štát prepláca časť úrokov pri hypotekárnych úveroch. Od ľudí pri návšteve lekára nepýtame žiadne 20-korunáčky ani 50-korunáčky. Zvýšili sme dostupnosť kúpeľnej liečby. Od 1. januára budúceho roka bude štát jednorázovo pri narodení prvého aj druhého dieťaťa poskytovať príspevok 25-tisíc korún. Zvyšujeme rodinné prídavky o 1200 korún na jedno dieťa na jeden rok. Na zdravotne postihnutých pôjde na budúci rok o 1,2 miliardy korún viac. Nezvyšovali sme a ani nebudeme zvyšovať žiadne dane. Práve naopak. Pravicová vláda zvýšila DPH na 19 percent, stredoľavá súčasná vláda postupne daň z pridanej hodnoty znižuje. Na lieky, zdravotnícke pomôcky, na knihy, učebnice. Pomohla tzv. degresívna marža pri liekoch. Ani raz sme nezdvihli cenu diaľničných známok. Nezvyšujeme poplatky súdne ani správne. Nechcem zužovať podstatu sociálne orientovanej trhovej ekonomiky len na dávky, dôchodky a príspevky. Boli predsa prijaté významné legislatívne opatrenia ako napríklad Zákonník práce, či obnovenie sociálneho dialógu. Prejavom sociálneho štátu založeného na solidarite je aj odvážne rozhodnutie siahnuť súkromným zdravotným poisťovniam na zisk, ktorý nemorálne vytvárali z peňazí, ktoré ľudia povinne posielajú do zdravotného poistenia. Hovorím však o dávkach a dôchodkoch preto, lebo ich realizujeme bez toho, aby sme ohrozili hospodársky rast, ktorý pripomínam, je najvyšší v Európskej únii. Realizujeme ich bez toho, aby sme privatizovali strategický štátny majetok. Realizujeme ich pri historicky najnižšom deficite, aký kedy Slovensko malo. V roku 2007 bol tento deficit iba 2,2 percenta, pričom podstatnú časť z neho tvoril deficit Sociálnej poisťovne. Namiesto toho, aby sme mohli dať 24 miliárd korún na školy alebo na cesty, museli sme zaplatiť to, čo odišlo do súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Táto vláda má právo pýtať sa predchádzajúcej, opakujem, táto vláda má právo pýtať sa predchádzajúcej, kde sa na Slovensku prejavilo viac ako 300 miliárd korún z predaja najcennejšieho štátneho majetku zahraničným privatizérom? Kde sa prejavilo to, že okrem tejto obludnej sumy za privatizáciu brala predchádzajúca vláda obrovské pôžičky a že mala zdroje z hospodárskeho rastu a podstatne vyšší deficit? Aj v tomto roku, aj v rokoch 2009 a 2010 bude vláda pokračovať v politike hospodárskeho rastu a budovania sociálneho štátu, ale ešte s nižším deficitom, ktorý bude v roku 2009 predstavovať len 1,7 percenta. Aj tento historicky najnižší deficit obsahuje v sebe deficit Sociálnej poisťovne, preto môžeme už pomaly hovoriť o vyrovnanom štátnom rozpočte. Opäť bez privatizácie, bez zvyšovania daní a poplatkov, bez ďalšieho zadlžovania Slovenskej republiky. Takáto zodpovedná hospodárska a finančná politika samozrejme neumožňuje žiadne sociálne zázraky. My ale nehovoríme o dvojnásobných platoch, sme realisti. Napriek tomu vyvíjame maximálne úsilie, aby sa využitím princípu solidarity ľudia čo najväčšmi zúčastňovali na čerpaní úžitku z hospodárskeho rastu. Sociálny štát, to nie je charita. To je povinnosť, dlh, ktorý má každá krajina voči svojim obyvateľom. Nech je vzorovým príkladom solidarity rozhodnutie vlády použiť celý nadpríjem DPH z predaja drahého benzínu a nafty v roku 2008 – čo predstavuje sumu približne 1 miliardu korún – na výstavbu krízového ubytovania a centier pomoci pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Alebo príklad financovania dostavby cesty, ktorá možno o 100 kilometrov skráti spojenie medzi Oravou a Kysucami, keď potrebných 300 miliónov korún bolo v tomto roku získaných krátením zahraničných služobných ciest jednotlivých ministerstiev. Alebo príklad štátnych štipendií pre stovky stredoškolákov, ktorí budú môcť študovať v zahraničí a získať znalosť cudzieho jazyka, keď sme potrebné zdroje získali úsporami v rezorte ministerstva obrany. Alebo príklad výstavby multifunkčných ihrísk s umelou trávou a osvetlením, kde vláda v rokoch 2007 a 2008 finančne podporila výstavbu už viac ako 200 takýchto projektov a do konca roku 2010 takto mieni urobiť pri 600 športoviskách. Nechcem provokovať, ale spýtam sa, koľko takýchto športovísk podporila predchádzajúca pravicová vláda pri obludných príjmoch z privatizácie? Odpoveď je veľmi jednoduchá: ani jedno. Vláda sa usiluje bojovať proti privysokým cenám potravín a energií Vážené dámy a páni, vláda si plne uvedomuje všetky rezervy, ktoré sú v napĺňaní predstáv ľudí, ako by mali žiť, aké by mali byť služby v zdravotníctve, v školstve, v sociálnej oblasti. Osobne sa stále domnievam, že musíme zefektívniť vládnu spotrebu, teda viac šetriť na štáte, kde vidím ďalšie a ďalšie možnosti hľadania zdrojov na financovanie konkrétnych projektov pre ľudí. Nezakrývajme si oči, vieme, v akom stave je Slovensko. V niektorých oblastiach je na tom zle, niekde lepšie. Nie som priateľom štatistík, povzbudivé však určite je, že ani jeden trend, či už ide o nezamestnanosť, zamestnanosť, vývoj miezd, chudobu či kriminalitu, nie je po dvoch rokoch vládnutia tejto vlády horší, ako bol v roku 2006. Sú len lepšie trendy. Musíme túto tendenciu udržať, hoci by mnohí často oprávnene mohli žiadať viac. Vláda bude naďalej aktívne pôsobiť v regiónoch, aby lepšie identifikovala ich potreby a výjazdové zasadnutia vlády, ktoré sa stretávajú s veľkým porozumením verejnosti, najbližšie 16. júla v Topoľčanoch, budú pravidelnou súčasťou jej práce. Sociálnu funkciu štátu nemožno, ako som už zdôraznil, zužovať len na dávky a poplatky. Je o dôstojnosti a komplexných podmienkach, v akých žije každý jeden občan Slovenskej republiky. V súčasnosti sociálna funkcia, sociálna orientácia trhového hospodárstva získava úplne nový rozmer. Musí reagovať na úplne nové výzvy, ktorými sú dnes bezprecedentne vysoké ceny ropy a ostatných energií a kríza v cenách potravín. Potvrdzujem, že táto téma v posledných týždňoch obzvlášť zamestnáva vládny aparát. Vláda musí brať na zreteľ, nesmie ignorovať, že naši občania sú vystavovaní svetovým cenám v niektorých prípadoch vyšším ako vo vyspelých krajinách, pri príjmoch, ktoré ani zďaleka nedosahujú priemer vyspelej Európy. Vláda musí vnímať, že priemerná slovenská rodina vynakladá na potraviny až 30 percent všetkých výdavkov, kým v západnej Európe je to len okolo 10 percent, že výdavky na elektrinu a plyn predstavujú na Slovensku najvyšší podiel na všetkých výdavkoch pri porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie. Toto nie je zdroj vlády, toto je Eurostat. Táto téma je pre súčasnú vládu dokonca citlivejšia a akútnejšia, pretože štát, Slovensko, nemá kontrolu ani nad dodávkami plynu, ani nad výrobou a distribúciou elektriny, ani nad výrobou a distribúciou pohonných hmôt. Všetko bolo v minulosti sprivatizované za podmienok obzvlášť nevýhodných pre štát. Vláda nemá žiadny vplyv na cenu ropy na svetových trhoch, ktorá sa blíži k 150-tim americkým dolárom za barel. Ani na cenu, za ktorú sprivatizovaný Slovenský plynárenský priemysel kupuje plyn z Ruskej federácie. Považujem za veľký úspech dvojročného vládnutia, že sme napriek tejto anomálnej situácii dokázali vyvinúť tlak na sprivatizované monopoly a nedošlo k žiadnemu výraznejšiemu zvyšovaniu cien elektriny, plynu a tepla, a ich cenová hladina bola v rokoch 2006 až 2008 vcelku stabilná. Vláda v záujme ochrany domácností musela v stredu tento týždeň reagovať na správanie sprivatizovaných elektrární a plynární a prijala dosť výnimočné, ale legitímne rozhodnutie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré umožňuje nezávislému Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zohľadňovať pri stanovení cien plynu, elektriny a tepla na rok 2009 kúpyschopnosť slovenských domácností. Vláda rešpektuje právo na podnikanie aj na primeraný zisk sprivatizovaných spoločností. Nie je za deformáciu trhového hospodárstva a prostredia. Ale vidí priestor na to, aby pri obrovských ziskoch monopolov nedošlo k navyšovaniu cien energií pre fyzické osoby, hoci na svetových trhoch tieto ceny stúpajú. Pokiaľ ide o nárast cien benzínu a nafty ako dôsledku neuveriteľne vysokej ceny ropy, čo je podobne ako v prípade plynu a elektriny celosvetový problém, vláda na základe postupu prerokovaného v Európskej rade použije, ako som už uviedol, nadpríjem z dane z pridanej hodnoty vo výške okolo 1 miliardy na konkrétne sociálne projekty. Zavedenie eura od 1. januára 2009 – úspech pre všetkých Vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, dámy a páni. Po dvojročnom vládnutí sa dá s plnou vážnosťou vyhlásiť, že v roku 2010 môžeme vnímať Slovensko ako krajinu reprezentujúcu funkčný model vysokého hospodárskeho rastu spojeného so sociálnym štátom. Ak budeme aj naďalej vychádzať zo skutočnosti, že podmienky, v ktorých ľudia žijú a pracujú, nie sú len ich osobnou vecou alebo zodpovednosťou ich blízkych a rodín, ale aj vecou verejnou, ak neurobíme žiadnu chybu pri podporovaní hospodárskeho rastu, Slovensko sa bude približovať k životnej úrovni vyspelých krajín Európskej únie rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Môže túto priaznivú prognózu narušiť ďalšie historické rozhodnutie, zavedenie spoločnej európskej meny, ktoré sme po vstupe do Schengenu dosiahli v tomto dvojročnom období? Vo virvare bulváru a vykonštruovaných káuz, akou bolo aj hrubé lživé obvinenie ministra financií zo zneužitia informácií o kurze koruny, akosi zaniká význam zavedenia eura na Slovensku od 1. januára 2009. Pravdepodobne o to aj išlo. Pretože nie každému vyhovuje, že táto vláda splnila v neuveriteľne ťažkom období nízkeho hospodárskeho rastu v Európskej únii a vysokej inflácie prísne kritériá, okrem iného aj nízkeho deficitu a nízkej inflácie. A že popri tom môže oprávnene hovoriť aj o napĺňaní sociálnej orientácie trhového hospodárstva. A že Slovensko naozaj vstupuje do elitnej európskej skupiny krajín. Mediálna kampaň, ktorej cieľom je vystrašiť verejnosť do krajnosti z možných negatívnych dôsledkov zavedenia eura, sa nedá prekryť žiadnou pozitívnou informačnou kampaňou. Na niečo je však toto strašenie eurom médiami a opozíciou dobré. Je to dôkaz, že nehľadíme na rok 2010 len ako na rok parlamentných volieb a nesprávame sa účelovo. Ak by to tak bolo, nikdy by sme euro nezavádzali. Táto vláda však verí, že euro bude úspechom nielen Slovenska, ale aj jeho občanov. Verí, že euro možno aj napriek počiatočným ťažkostiam pomôže splniť našu predstavu o Slovensku v roku 2010 ako krajiny, ktorá sa začne rýchlejšie približovať k štandardu vyspelej Európy. Už dnes je úspechom stanovenie novej centrálnej parity na úrovni 30 korún 126 halierov za euro, ktorá bude rozhodujúcim spôsobom vplývať na definitívny konverzný kurz, ktorý sa dozvieme 8. júla a za ktorý budeme od 1. januára 2009 meniť slovenské koruny za spoločnú európsku menu. Len si spomeňme, čo hovorili 20-roční analytici o možnom konverznom kurze pred dvoma – troma mesiacmi, že bude 32, možno 33 korún. Stanovenie konverzného kurzu na úrovni blížiacej sa k centrálnej parite je dôležitým príspevkom k zhodnoteniu príjmov a úspor ľudí a nepoškodzuje ani podnikateľský sektor. Ide o skutočný úspech. Napokon, porovnajme si kurz koruny voči euru v júli 2006, keď sa blížil k 39-tim korunám za jedno euro, s dnešným kurzom tesne nad 30 korún. Ide o takmer 24-percentné zhodnotenie slovenskej koruny za 24 mesiacov. V priemere čo mesiac, to jedno percento. Ide o výsledok zodpovednej hospodárskej, finančnej a sociálnej politiky. Euro sa najčastejšie spája s možnosťou zdražovania potravín a služieb. Vláda túto hrozbu nepodceňuje, ale súčasne identifikuje, že nie zavedenie eura ako také, ale najmä špekulantské praktiky po jeho zavedení a tzv. zaokrúhľovanie môžu mať negatívny vplyv na ceny uvedených komodít. Po rokoch úderov pod pás slovenskému poľnohospodárstvu začala naša vláda dorovnávať priame poľnohospodárske dotácie v takej výške a v takom tempe, že dnes náš agrosektor vstáva z popola a zakrátko bude schopný plniť životne dôležitú funkciu – garantovať základnú potravinovú bezpečnosť. Nie sme preto nútení sústreďovať sa na systémové opatrenia v poľnohospodárstve, ale na súhrn krokov brániacich špekulantom zneužívať prechod na euro. Vláda v stredu na najbližšom svojom rokovaní potrebné opatrenia schváli, pričom pôjde aj o rozšírenie možnosti regulácie cien v nevyhnutných prípadoch. Vítam aj návrh Zväzu obchodu na cenové moratórium potravín v určitom časovom období, ku ktorému by sme mali spoločne zaviazať nielen vládu, ale aj Zväz obchodu v najbližších dňoch na pôde Národnej banky Slovenska. Po všetkom, čím sme museli prejsť v procese plnenia neuveriteľne prísnych a pre nové členské štáty Európskej únie nespravodlivých kritérií jednoducho nedovolíme, aby úspech Slovenska zo vstupu do elitného klubu eurokrajín, pokazili podvodníci, nenásytní obchodníci či obchodné reťazce. Budúcnosť Slovenska v Európskej únii Vážené dámy a páni, aké má byť ešte Slovensko v roku 2010, aby sme sa rýchlejšie priblížili k ekonomicky a sociálne vyspelej časti Európy? Verím, že bude politicky stabilné, rešpektované, že mu bude fungovať ekonomika, že sa ďalej bude napĺňať sociálna orientácia trhovej ekonomiky. Bude to Slovensko, ktoré bude mať elitnú menu. Stačí to? V roku 2010 nekončí svet a na Slovensko príde nová vláda. Slovensko musí byť aj predvídavé. Musí vedieť, čo chce dosiahnuť v strednodobom a dlhodobom horizonte až do roku 2030. Slovensko nemalo v histórii šťastie na kontinuálny, nerušený vývoj ako iné krajiny. Takáto šanca sa nám otvorila počnúc 1. januárom 1993. Nepremárnime ju a nerozdeľme blízku budúcnosť nášho štátu na samostatné štvorročné volebné obdobia prinášajúce zásadné vnútropolitické rozhodnutia, ktoré však vydržia maximálne do volebného obdobia nasledujúceho. Ako vláda ponúkame opozícii širokú politickú dohodu na dlhodobej vízii rozvoja slovenskej spoločnosti, vypracovanej kolektívom expertov Slovenskej akadémie vied, Národohospodárskej fakulty, Filozofickej fakulty. Tento dokument bude onedlho predložený ako návrh na verejnú diskusiu. Široký politický konsenzus na takomto zásadnom dokumente o budúcnosti Slovenska, bude zárukou nerušeného vývoja našej krajiny. Poďme súperiť myšlienkovo, perspektívami a alternatívami. Vážený pán prezident, vážený pán predseda parlamentu, vážení členovia vlády, štátne tajomníčky, štátni tajomníci, vážení predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, dámy a páni. Za dva roky tejto vlády nedošlo k žiadnemu zlyhaniu demokratických inštitúcií, ani k zásadnej chybe hospodárskej a sociálnej politiky. Vláda postupne realizuje svoje programové vyhlásenie. Výhrady, ktoré som mal k jednotlivým ministerstvám, boli zreteľne komunikované prostredníctvom komplexných kontrolných dní na všetkých ministerstvách. Bolo to náročné, namáhavé pre mňa, pre vás, ale stálo to za to. Nedošlo k naplneniu ani jednej z katastrofických prognóz z júla 2006. Naopak, vláda sa dôsledne držala svojej filozofie kontinuity s predchádzajúcimi vládami tam, kde to je užitočné, filozofie zmien predchádzajúcich rozhodnutí, kde to je potrebné a možné, a filozofie rušenia minulých opatrení tam, kde sme to považovali a považujeme za nevyhnutné. Vláda ako celok a jej jednotliví ministri sú kompetentní a v polčase vládnutia sa môžu postaviť pred ľudí a vydať svedectvo svojho dvojročného hospodárenia. Sme schopní dosiahnuť obraz a kvalitu Slovenska roku 2010, ako som ho definoval v predchádzajúcich častiach. Vláda pôsobí v zvláštnom prostredí nestabilnej opozície a protivládne nastavených médií, čo má svoj zásadný vplyv na kvalitu kontroly vlády. Vzhľadom na súčasné postavenie kabinetu a jeho výsledky, reálnu hrozbu pre túto vládu predstavujú len jej vlastné chyby a zlyhania. Takáto situácia kladie obrovské nároky na mňa ako na predsedu vlády pri posudzovaní jednotlivých prípadov neplnenia programového vyhlásenia, morálneho alebo právneho zlyhania a pri prijímaní opatrení na nápravu a vyvodenie zodpovednosti. Veľmi si želám, aby vláda a ľudia žijúci na Slovensku spolunažívali. Aby vláda nerušila verejnosť a nezaťahovala ju do problémov, ktoré môže vláda vyvolať prípadnými chybnými krokmi. Veľmi si želám, aby Slovensko bolo krajinou, kde sa dá dôstojne žiť. Teším sa, že sa domov postupne vracajú mladí ľudia, ktorí hľadali prácu v zahraničí. Teším sa, že Slovensku sa darí a že má všetky predpoklady na to, aby sme si skrátili obdobie potrebné na dosiahnutie takej životnej úrovne, aká patrí občanom krajiny s plnohodnotným členstvom v Európskej únii. Verím, že ani vládnutie súčasnej vlády zostavenej z predstaviteľov SMERu – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko, nebude v budúcnosti hodnotené ako márne. Ďakujem vám za pozornosť a želám všetkým dobrým ľuďom na Slovensku len to najlepšie v tomto období, najmä pekné dovolenky a oddych. Ďakujem pekne.
Menu
Menu
Menu
