Na programy rozvoja bývania priznal Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) tohto roku 2,53 miliardy korún – a zostal prázdny. Presnejšie, ešte sa iba hľadajú peniaze, ako uspokojiť žiadosti o podporu podané pred prvým augustom 2002. Po tomto termíne sa ráta so zmenou mechanizmu poskytovania finančných prostriedkov obciam v súvislosti s reformou verejnej správy. Ale ako, koľko a kedy sa ešte presne nevie. Len na podporu výstavby nájomných bytov, čo je najfrekventovanejší program fondu, chýba miliarda. Vzniknutým stavom sa zaoberala porada ekonomických ministrov vlády SR 3. augusta, o riešení rozhodne vláda. Zatiaľ je skôr snaha pridať na výstavbu diaľnic. Diaľnice, diaľnice… Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT), ktoré teraz vedie Ivan Mikloš, zároveň vicepremiér pre ekonomiku a predsedajúci spomínanej porady, navrhuje do štátneho rozpočtu pre budúci rok zvýšiť plánované výdavky o 2,35 mld. Sk, teda zhodou okolností sumu blízku celkovému objemu financií, vynaloženému zo ŠFRB do 22. júna 2002. Ešte naliehavejšia však je podľa neho zanedbaná údržba a opravy ciest. Ekonomickí ministri preto vláde odporučili, aby sa 495 miliónov z výstavby nezačatej diaľnice Lamač – Staré Grunty v Bratislave použili už tohto roku práve na údržbu a opravy ciest. Bez kvalitnej dopravnej infraštruktúry vraj nemožno očakávať príliv zahraničného kapitálu. Iste, no v rozvoji bytovej výstavby ide o ľudí, mladé rodiny, populačné prírastky, ktoré už sú mínusové a poznačené vysokou rómskou populáciou. Suma na podporu bývania zo ŠFRB je oproti potrebám veľmi nízka. Na výstavbu nájomných bytov do 22. júna t.r. fond priznal podporu 113 záujemcom, v programe pre mladé rodiny ich podporil 1589 a v programe na výstavbu bytov v rodinnom dome 238 žiadateľov. Pritom i tieto byty sú také drahé, že sa stali prístupné len pre bohatších. Navyše v prvom rade sa uspokoja rodiny a známi obecných funkcionárov. S decentralizáciou na samosprávy, ako sa ukazuje, sa táto tendencia ešte prehĺbi. Dôsledky trhovej ekonomiky Pravda, existuje úsilie osobitne podnecovať bytovú výstavbu Rómov. Tu sa však zasa namieta, že ide o diskrimináciu ostatných. Konečným výsledkom je podpora zo ŠFRB, samozrejme, ešte viac zo stavebného sporenia a z bonifikácie hypotekárnych úverov tých – či už ide o obce, organizácie, ale najmä jednotlivcov – ktorí na to majú. Takáto podpora predovšetkým bohatších prináša dôsledky aj na vývoj miest a osobitne vidieka. Po ich povojnovej prestavbe, keď vznikali takmer jednotné panelákové domy a celé sídliská a na druhej strane najmä na dedinách temer rovnaké rodinné domčeky, tzv. štvorce a neskôr domy nápadne pripomínajúce televízory s veľkými obrazovkami, dochádza teraz k novej etape. Centrá miest, ale i veľkých dedín sa vynovujú komerčnou výstavbou finančných inštitúcií a obchodných centier, vytvárajú sa obchodné centrá hypermarketov s veľkými parkoviskami i na okraji miest, spolu s nimi nadštandardné bývanie bohatých, často aj osobitne ohradené a so strážnou službou. Ostatné budovy pritom zostávajú ošarpané, či už ide o paneláky alebo rodinné domčeky tých, čo nemajú finančné prostriedky. Taká je trhová ekonomika, v ktorej priepastná diferenciácia príjmov sa osobitne výrazne prejavuje v bytovej výstavbe. Zo ŠFRB podporovaná výstavba nájomných domov, bytov pre mladé rodiny, osobitných foriem bývania pre Rómov, sociálne neprispôsobivých, či azylových domov len zaceľuje najväčšie diery, ktoré ponecháva trhová ekonomika. Aj keď je podľa Ústavy SR sociálne orientovaná, i tieto diery zaceľuje iba veľmi nedostatočne. Navyše už aj pridelené prostriedky sa z rozličných dôvodov na určené účely nedostávajú.
