Prednostovia stanice

Béla Bugár vyjadril  obavu, či sú mladí manažéri schopní zapojiť sa do politiky. Akú kvalifikáciu pre vrcholovú politiku, okrem občianskeho postoja, mal on a tucty jemu podobných v novembri 1989 a po ňom? Skôr narodeným tieto slová pripomenuli argumentáciu odchádzajúcich nomenklatúrnych špičiek počas novembrových televíznych debát. Kruh sa uzatvoril viac než symbolicky. Je časť odísť.

O bratislavskom popoludní 27. januára médiá celý víkend zaryto mlčali. Obmedzili sa na fotospravodajstvo a odhady počtu účastníkov protestu proti prepojeniu korupcie a politiky. Podozrivá je aj snaha znížiť počty občanov v uliciach hlavného mesta. Ľudia, ktorí sa už nehodlajú uspokojiť s denným prídelom hrôz, nonšalantne servírovaných usmievavými moderátormi, sú o to podozrievavejší.

Akosi sa odmlčali aj politológovia, na ktorých je Slovensko inak bohaté. V dvoch nedeľných politických reláciách, nasledujúcich po sebe, boli na STV 1 hosťami  matadori politickej scény, vo vysielaní súkromnej televízie im sekundovali mladší kolegovia. Obe diskusie spájala snaha udržať politiku v rukách profesionálov. Akoby sa profesionalita nadobúdala okamihom zisku poslaneckého mandátu a závisela len od jeho trvania. Dojímavá bola úzkostlivosť, s akou predseda jednej z politických strán vyjadril znepokojenie nad tým, že by sa ulici, z ktorej sám kedysi naskočil do politického kolotoča, mohlo podariť prevziať predvolebnú iniciatívu a kontrolovať povolebnú moc.

Ľudia majú dosť partokracie

Protestujúcich nevyhnala do ulíc iba situácia okolo zverejneného dokumentu o korumpovaní vysokých štátnych úradníkov finančnými skupinami. Tou kalich trpezlivosti len pretiekol. Ako ukazujú posledné dni či hodiny, už nie je prvoradá ani jeho autenticita. Mimochodom, potvrdená. Ľudia majú partokracie na slovenský spôsob jednoducho dosť.

Béla Bugár vyjadril  obavu, či sú mladí manažéri schopní zapojiť sa do politiky. Akú kvalifikáciu potrebnú pre vrcholovú politiku, okrem občianskeho postoja, mal on a tucty jemu podobných v novembri 1989 a po ňom? Skôr narodeným tieto slová pripomenuli argumentáciu odchádzajúcich nomenklatúrnych špičiek počas novembrových televíznych debát.

Kruh sa uzatvoril viac než symbolicky. Je časť odísť. Nahradiť dosluhujúcu a do seba uzavretú politickú triedu nemusia len mladí manažéri, ale aj osobnosti oboch pohlaví, rôznych generácií a profesií so skúsenosťami z relevantných oblastí spoločenského života. Napriek skepse niektorých pozorovateľov je ich dosť a ich okolie bude vedieť najlepšie, či si jeho dôveru zaslúžia. Zmena nemusí byť plošná, ale musí byť zásadná.

Preložme voľby

Na politickej scéne nech pôsobia tí, ktorí nemajú za ušami, no o to viac majú ľudských a profesionálnych predpokladov na uplatňovanie zvereného mandátu. Takíto sú aj medzi súčasnými politikmi. Nikto zrejme nechce rušiť a zakazovať politické strany en bloc a vynášať plošné rozhodnutia. Politický systém a vzťah občan – politik sa však musí jednoznačne spriechodniť. Pridlho fungoval na báze jednostrannosti, uzavretosti, selektívnosti, tajnostkárstva a nepotizmu. Existujúce politické strany, najmä tie väčšie, sa budú ježiť, inej cesty, aj v záujme ich prežitia, však niet.

Prvým krokom by malo byť hoci i symbolické preloženie termínu parlamentných volieb z 10. marca na neskorší, nie však priveľmi vzdialený termín. Z princípu. Aby dal občan pocítiť straníckym bosom, kto je majiteľom moci, a kto len jej dočasným a kedykoľvek odvolateľným správcom.

Konšpiráciu za tým môže vidieť najmä ten, kto už dávno stratil schopnosť vidieť veci zdola, hoci sa snaží pár mesiacov pred voľbami na okamih splynúť s davom. Ak by aj celá aféra naozaj bola rafinovanou manipuláciou rozhorčenej verejnosti, určenou na záchranu súčasnej či budúcej politickej kariéry tých, ktorým niekoľkomesačný odklad parlamentných volieb hrá do karát, takýto zámer stojí na vratkých nohách. Nech si občania v nadchádzajúcich parlamentných voľbách zvolia tých, ktorí pre nich niečo preukázateľne spravili, alebo na základe objektívnych kritérií dokážu spraviť. Či už lokálne alebo v celoslovenskom meradle. To je prvý predpoklad existencie nového parlamentu.

Obnovovanie dôvery

Keďže štát nie je potrebné zakladať odznova a evolúcia je lepšia ako revolúcia, toto by mal byť len začiatok obnovovania dôvery radových občanov v politiku, politikov a štátne inštitúcie. Mal by to byť organický proces, založený na skvalitnení personálnej zložky inštitúcií. Nie administratívna, formálna zmena, akých tu už bolo neúrekom.

Nový parlament by mal prijať novú ústavu. Možno i s ustanoveniami o nanajvýš dvoch volebných obdobiach pre poslanca, spoločne s princípom jeho odvolateľnosti voličmi v ktoromkoľvek okamihu. Tak isto so zastúpením občanov v najvyššom zákonodarnom zbore podľa islandského vzoru.

Prerozdelenie a časové obmedzenie moci a vzájomná kontrola jej nositeľov musia smerovať k udržaniu ekonomického a finančného lobingu v medziach porovnateľných so štátmi, kde sa efektívna kontrola štátnej moci praktizuje už desaťročia. Tak, aby nová politická generácia nepodľahla číhajúcim zvodom a nestala sa sama gorilou, proti ktorej dnes s takým zápalom bojuje.

Na záver

Minulú nedeľu sa na obrazovke STV objavila klasická česká komédia Prednosta stanice s Vlastom Burianom v hlavnej úlohe. Každé gesto kráľa komikov či pohnutie jeho tváre bolo autentickejšie ako žoviálnosť, neotesanosť, falošná ľudovosť, afektovanosť či neprirodzená snaha o distingvovanosť mnohých už dávno opozeraných tvárí slovenskej politickej scény, opakujúcich ad nauseam frázy o demokracii a prosperite pre všetkých.

Iste, voľby môžu vyhrať (za neustále sa znižujúcej voličskej účasti) tak ako doposiaľ politické strany, ktoré si medzi sebou s vrčaním podelia politickú moc ako psi kosti. To by však bol jeden z posledných klincov do truhly dôvery slovenskej spoločnosti v politické elity a zároveň i danajský dar politikov sebe samým. Mentálna stagnácia a celospoločenská apatia sa ďalej prehĺbia a na Slovensku to bude ešte viac o tom „kto z koho“. Tí ambicióznejší či zúfalejší odídu preč. Navždy. Ozajstná zmena je potrebná preto, aby sa z krajiny nestala stanica, na ktorú nechodia vlaky. Taká, na ktorej zostanú len jej prednostovia.

Foto: Emil Polák

(Celkovo 11 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter