Generálny tajomník OSN Kofi Annan napísal vo výročnej správe o činnosti organizácie na rok 2001, že v globalizujúcom sa svete sa nijaký väčší spoločenský problém „nemôže vyriešiť iba v národnom rámci. Všetky vyžadujú spoluprácu, partnerstvo, rozdelenie svojej váhy medzi vlády, OSN, regionálne organizácie, nevládne inštitúcie, súkromný sektor a občiansku spoločnosť“. Svetová komunita sústredená v OSN už dávno pochopila, že predstavy, ideály, energia a uplatnenie mladých mužov a žien sú rozhodujúcim faktorom budovania základov prosperujúcej spoločnosti. V roku 1965 Valné zhromaždenie OSN prijalo Deklaráciu o rozvoji ideálov mieru, tolerancie a porozumenia medzi mládežou, ktorá poukázala na medzinárodný význam postavenia mladých. O dve desaťročia neskôr vyhlásilo Medzinárodný rok mládeže, ktorého plán akcií bol dlhodobou stratégiou posilňovania komunikácie s mládežníckymi organizáciami.V roku 1995 prijala OSN Svetový akčný program do roku 2000 na podporu zapojenia sa mladých ľudí do spoločenského diania. Na základe jeho odporúčania sa uskutočnila v roku 1998 v Lisabone konferencia ministrov zodpovedných za mládež, kde prijali Lisabonskú deklaráciu mládeže a špecifické odporúčania na národnej, regionálnej a svetovej úrovni. Program venoval prioritnú pozornosť oblastiam vzdelávania, zamestnanosti, boja s hladom a biedou, životnému prostrediu, zneužívaniu drog, zločinnosti, využívaniu voľného času, zapojeniu mladých do občianskej spoločnosti a rozhodovacích procesov. Fond OSN pre mládež financuje projekty zamerané na pomoc mladej generácii. Má tiež poukazovať na jej globálnu situáciu a na porušovanie základných ľudských práv, pomáhať štátom formulovať národnú politiku ochrany a pomoci, vytvárať a podporovať koordinačné mechanizmy sociálneho a hospodárskeho rozvoja, spolupracovať s nevládnymi organizáciami a presadzovať účasť v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach, ktoré môžu mať vplyv na rozvoj a medzinárodnú spoluprácu mladých ľudí. Ľudské práva kontra realita Sociálny rozvoj priamo súvisí s výkonom základných slobôd od Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Deklarácie o práve na rozvoj až po konvencie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) ohľadne pracovných štandardov vzťahujúcich sa na mládež. Jej práva či práva špecifických skupín, napr. vidieckej mládeže, študentov, mladých robotníkov alebo invalidov, sú zakotvené v množstve medzinárodných zmluvných nástrojov a akčných programov. Realita v rozličných kútoch sveta sa však ešte výrazne líši od univerzálnych noriem, dobrých predsavzatí a verbálnych záväzkov vlád. Pokračujúca nerovnosť v príjmoch za posledné desaťročie čoraz viac bije do očí. Jednej miliarde ľudí vo vyspelých štátoch patrí 60 percent, kým 3,5 miliardám obyvateľstva v menej vyspelých krajinách iba 20 percent svetových príjmov. Z celkového počtu asi troch miliárd práceschopného obyvateľstva sveta je nezamestnaných okolo 140 miliónov, no takmer tretina z tých, čo majú prácu, je zamestnaná len čiastočne. Polovicu z tohto počtu nezamestnaných tvoria mladí ľudia. Mnohí z nich, vrátane tých, čo dostávajú za svoju prácu nízke mzdy alebo pracujú v nevyhovujúcich podmienkach, doslova bojujú o prežitie. Viac ako miliarda ľudí je dnes vo veku medzi 15. a 24. rokom a tvorí takmer dvojnásobok nezamestnaných v porovnaní s vyššími vekovými kategóriami. Na miléniovom zasadnutí v New Yorku hlavy štátov a vlád slávnostne vyhlásili, že budú „rozvíjať a uskutočňovať stratégiu, ktorá poskytne možnosti mladým ľuďom nájsť si slušnú a tvorivú prácu“. Prvý krok OSN spolu so Svetovou bankou (SB) a MOP viedol k usporiadaniu niekoľkých názorových výmen na vyššej úrovni so súkromným sektorom a občianskymi združeniami o zamestnávaní mládeže a o nadväzujúcej hospodárskej politike. Očakáva sa, že z týchto konzultačných platforiem sa zrodia konkrétne odporúčania svetovým politikom, ako aj informácie a inšpiratívne námety na poskytovanie dobrých služieb v záujme tejto veci. Pod heslom Splnomocnime mládež k činom! sa v Dakare konalo v auguste 2001 Svetové fórum venované mládeži. V širšom rámci sa zaoberala OSN touto otázkou znova v marci 2002 na Konferencii o financovaní rozvoja a vráti sa k nej v septembri 2002 na svetovom summite o udržateľnom rozvoji. Rada múdrych predkladá návrhy K. Annan si na to vytvoril aj poradný zbor z eminentných svetových osobností, ktoré mu s predstihom predkladajú svoje návrhy. Vychádzajú zo základnej tézy, že mladých ľudí nesmieme považovať za príťaž, ale za aktívnu hybnú silu sveta. Vzdelaní a odborne pripravení mladí ľudia predstavujú neoceniteľný zdroj možností. Jedným zo záverov „rady múdrych“ je aj poznatok, že veľký potenciál na zlepšenie zamestnanosti mládeže sa dá generovať iba prostredníctvom skĺbenia miestnej a regionálnej politiky jednotlivých štátov so súhrnnou globálnou koncepciou na úrovni OSN, MOB a SB, pričom plná zamestnanosť sa stane cieľovou métou globálnej ekonomiky a sociálnych výhľadov, ktoré obsiahne komplexný program posilňovania väzieb medzi makroekonomickou, sociálnou a rozvojovou stratégiou formovanou v rámci OSN. Mobilizácia národných a lokálnych činiteľov, ako aj ich koordinácia na medzinárodnej úrovni, majú za cieľ prehodnotiť a preorientovať minulé prístupy tak, aby vznikla nová koncepcia poskytovania vhodných a slušných pracovných príležitostí mládeži. Bude na to treba vytvoriť aj nové partnerské vzťahy medzi uvedenými svetovými inštitúciami, vládami a ďalšími účastníkmi, aby mohla vzniknúť reálne fungujúca globálna stratégia zamestnanosti súčasne s akčnými plánmi na národnej a miestnej úrovni. Návrh takého postupu má byť predložený generálnemu tajomníkovi OSN do septembra 2002 práve na základe politického záväzku, ktorý prijali predstavitelia 189 členských štátov OSN na miléniovom zasadaní. Experti navrhujú, aby proces tvorby tejto politiky riadila v nadchádzajúcom období MOP, ktorá by k tomu poskytla organizačné služby a metódy vrátane zavedenia príslušných webových stránok a iniciovala by spolu s oddelením mládeže Sekretariátu OSN aj sústreďovanie finančných prostriedkov do príslušného fondu zamestnanosti od vlád a iných subjektov. Taká práca sa však sotva zaobíde bez zapojenia mimovládnych mládežníckych organizácií a bez pozitívneho prístupu hlavného aktéra globalizácie – nadnárodných korporácií. Najmä tie musia spolu s integráciou trhov „zglobalizovať“ aj prax svojej sociálnej zodpovednosti a dohodnúť sa s medzinárodným spoločenstvom na určitých pravidlách „hry“ o tom, čo im nie je dovolené v oblasti hospodárskej, sociálnej, v pracovných podmienkach, v prístupe k zamestnancom, k životnému prostrediu, pri špekuláciách na menových a kapitálových trhoch a podobne. Vzdelanie a ekonomické aktivity V programe OSN, ktorý K. Annan vyhlásil v roku 2000, sa zdôrazňuje cieľ dosiahnuť do roku 2015 všeobecnú školskú dochádzku. Problém a ťažisko úlohy spočíva najmä v odstránení rozdielov medzi oboma pohlaviami. Vyše 130 miliónov detí na svete nenavštevuje ani základnú školu a skoro dve tretiny z toho sú dievčence. Bude treba presvedčiť rodičov najmä v rozvojových štátoch, že vzdelávanie dcér je rovnako dôležité ako synov, že ide o tú najlepšiu, najistejšiu rodinnú investíciu a nijaký štát nemôže prekonať zaostalosť a dosiahnuť žiaducu úroveň rozvoja, ak jeho mládež nedostane potrebné vzdelanie. Viac ako polovica z uvedených 130 miliónov mladých žije v Indii, Bangladéši, Pakistane, Nigérii a Etiópii. Poskytnutie základného vzdelania tomuto počtu chlapcov a dievčat si vyžiada ročnú investíciu okolo sedem miliárd dolárov. Ďalší návrh, ktorý poradný zbor v tejto súvislosti predkladá, je sústrediť úsilie na zlepšenie hospodárskych podmienok a uplatnenia ľudských schopností, zvýšenie produktivity práce a príjmov mladých ľudí pracujúcich v neformálnych ekonomikách. Uľahčiť včlenenie tejto časti hospodárskych aktivít do hlavného prúdu ekonomiky odstraňovaním byrokratických bariér, novelizáciou zákonov, pomáhať mladým prechádzať do sféry oficiálneho zamestnania, podporovať ich kreatívnosť a potenciál, rozvíjať nové podnikateľské myšlienky atď. Žiada sa aj znásobiť možnosti prístupu mladých k informačným a komunikačným technológiám. Osobitný dôraz sa kladie na stimuláciu malého a stredného podnikania mládeže prostredníctvom užitočných informácií v masmédiách, prijímaním zákonov, výhodnými pôžičkami, posilňovaním medzifiremných vzťahov, výmenou skúseností, spoluprácou príslušných organizácií občianskej spoločnosti atď. Iniciatíve sa medze nekladú Dôležité miesto majú v presadzovaní zamestnanosti aj mládežnícke organizácie na komunálnej a celoštátnej úrovni, ktoré by si mali zostaviť reálne plány akcií a presadzovať ich v miestnych i celoštátnych štruktúrach, vrátane objektívnych analýz miestnych pomerov a zostavením akčných podujatí, lepšou metodológiou hodnotenia sociálnych a výdajových aspektov nezamestnanosti či podzamestnanosti, ako aj presvedčivosťou predkladanej argumentácie o spoločenskej výhodnosti zamestnávania mládeže. Pre skupinu štyridsiatich deviatich najmenej rozvinutých krajín sveta odborníci navrhujú bezcolný dovoz tovaru a služieb na trhy vyspelých štátov (okrem dovozu zbraní), zvýšenie pomoci vyspelých krajín rozvojovým v dohodnutej výške najmenej 0,7 percenta HDP ročne, urýchlenie procesu odpustenia dlhov s využitím získaných prostriedkov na zvýšenie zamestnanosti a vytvorenie podmienok vyššieho prílivu dlhodobých súkromných investícií, reformu medzinárodnej finančnej štruktúry, zníženie rizika finančnej nestálosti, využívanie nových a novátorských zdrojov vonkajšieho financovania rozvoja jednotlivých štátov atď. Z celkového počtu 1 miliardy mladých ľudí dnes žije 85 percent v rozvojových krajinách. Sú medzi nimi špičkoví vynálezci a konštruktéri, kvalifikovaní odborníci v rozličných sektoroch, spotrebitelia… Stoja v popredí informačnej a komunikačnej revolúcie. Nájdeme medzi nimi vynikajúcich umelcov, literátov, hercov či športovcov. Ich hodnoty obohacujú spoločnosť a formujú hybnú silu jej budúcich zmien. Dve tváre globalizácie Globalizácia mnohým poskytla bezprecedentné možnosti uplatnenia svojich schopností a talentu, pomohla rozvinúť kapacitu produktívnej sily novej generácie na dosiaľ nevídanej úrovni. No miliónom iných globalizácia a technologické zmeny vytvorili len neistotu, oslabili ich sociálnu bezpečnosť, prehĺbili priepasť medzi mladými uchádzačmi o zamestnanie a skúsenými pracovníkmi, medzi mladými ženami a mužmi s dobre honorovanou prácou a tými, čo majú nízku mzdu a zlé pracovné podmienky. Mnohí sa len ťažko presadzujú na pracovnom trhu a ak aj zamestnanie dostanú, je to iba nakrátko a za skúpu odmenu bez vidiny lepšej perspektívy. Nezamestnanosť alebo podzamestnanosť mladých, ich rodín a spoločenstiev vyvolávaná ekonomickými ťažkosťami, ľudským trápením a sociálnym živorením na okraji spoločnosti, priamo zasahuje výrobu. Nie je ničím iným ako neúctou k dôstojnosti človeka, podcenením ľudského potenciálu v podmienkach honby za mierou zisku národného a nadnárodného kapitálu. Nečudo, že to vyvoláva pocit sklamania a beznádeje medzi tými, čo sa v „ekonómii znalostí“ a v ,,spoločnosti sietí“ cítia byť vytlačení za hranicu ľudskej užitočnosti. V nasledujúcich desiatich rokoch počet mladých ľudí vo svete dosiahne najmenej 1,2 miliardy, pričom ich relatívny pokles vo vyspelých a tranzitívnych štátoch nahradí veľký nárast mladej generácie v rozvojových krajinách. Vstup tejto obrovskej zálohy na pracovný trh nemožno vnímať ako problém, ale treba sa naň s predstihom, rozumne, rýchle a všestranne pripraviť ako na nový, vítaný príliv ohromného ľudského potenciálu pre hospodársky a sociálny rozvoj spoločnosti.
