Prečo sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika?

Viaceré politické i ekonomické prúdy vyznávajú a uznávajú dominantný charakter hospodárskych procesov len ako trhovú ekonomiku, to znamená, bez prívlastkov. Vychádzajú z absolutizovaného a relatívne odľudšteného princípu slobody, t. j. v rámci nej aj trhu s neregulovanými cenami, pokiaľ možno s nízkymi daňami a odvodmi, neobmedzovaným súkromným vlastníctvom a pracovnými vzťahmi. Trhovú ekonomiku považujú za relatívne samostatnú, neutrálnu, neosobnú oblasť s vlastnými zákonmi vývoja. Takýto prístup je v prvom rade nekomplexný, príliš jednostranný a izolacionistický a v konečnom dôsledku je aj neobjektívny a nevedecký. Ekonomika, podobne ako charakter hospodárstva, totiž v spoločnosti nie je izolovaným javom. Vznikla a jestvuje ako dôsledok zospoločenštenia výroby, služieb, pracovných procesov i rozdeľovania. Ekonomika – súčasť ľudskej spoločnosti Tým však ako samostatná kategória nestratila, ale práve naopak, ďalej sa prehĺbil jej spoločenský charakter. Je len a len prostriedkom na uspokojovanie individuálne i spoločensky uspokojovaných potrieb ľudí. Podobne možno uviesť, že v týchto súvislostiach človek nie je len „homo economicus“, ale naopak, je tvorom bytostne spoločenským. Z toho automaticky vyplýva, že časť potrieb ľudí je objektívne a opodstatnene výhodnejšie a dokonca aj efektívnejšie uspokojovať zo spoločensky sústredených zdrojov. Čiže ide o tzv. „kolektívne“ prostriedky príslušného štátu, poisťovacích orgánov a organizácií (verejných alebo spravujúcich verejné financie) a v rámci štátu aj jednotlivých stupňov samosprávy. Sústredené zdroje obhospodarujú a používajú prostredníctvom tzv. rozpočtov (štátneho, ostatných súčastí verejnej správy i rôznych druhov poisťovní). Sociologicky a filozoficky je v histórii ľudstva už tisícročia formulované a zdôvodňované, že základom ľudského bytia je život človeka, jeho mnohoraké činnosti, jeho osobnosť. Preto sa ani ekonomika nemá a nemôže chápať ako ničím neohraničená oblasť, v ktorej platí len dosahovanie maximálneho zisku, a to pri minimálnych nákladoch za akúkoľvek cenu. V prípade, že je ekonomika orientovaná takto jednostranne a je organizovaná ako bezuzdná a ničím neohraničovaná trhová ekonomika, tak v skutočnosti ide o ekonomiku relatívne nezávislú od cieľov a zmyslu ekonomiky ako prostriedku, inými slovami, ako služby a sféry pre uspokojovanie potrieb ľudí. Takáto ekonomika už nie je spoločenskou kategóriou, stáva sa samoúčelnou a vzniká otázka, načo akákoľvek ľudská spoločnosť takúto ekonomiku potrebuje, prečo by ju mala udržiavať. Trh má slúžiť ľuďom, nie naopak Preto je normálne, ak politickým i výkonným orgánom v spoločnosti ide o formovanie takých ekonomických vzťahov a ekonomických procesov (vrátane prerozdeľovacích), pri ktorých sa z objektívneho rozporu medzi ziskom a prospechom človeka preferovanou prioritou stanú prospech a záujmy ľudí. Naopak, zisk a peniaze sa nesmú stať prioritou. S trhovou ekonomikou, ziskom a peniazmi je to totiž ako s ohňom. Sú a môžu byť dobrými sluhami, ale nemajú byť pánmi, pretože by išlo o zlých pánov. Podobne ľuďom má slúžiť trhová ekonomika aj v prebiehajúcich procesoch globalizácie sveta, ktorá je predovšetkým ekonomickou dimenziou. Trhová ekonomika – najmä v súčasnej etape rozširujúcej sa globalizácie – teda má slúžiť ľuďom, uspokojovaniu ich materiálnych i duchovných (kultúrnych) potrieb, zmysluplnosti ľudského života. Otočiť vývoj Trhová ekonomika sama osebe vlastne nie je zlá ani dobrá. Je akoby objektívnou realitou. Nesmie sa však v procesoch jej ovplyvňovania a niekedy aj priameho riadenia dopustiť, aby sa stala ohrozením (hrozbou). To by sa mohlo stať, ak by sa jej nedarilo dať hlboký etický rozmer. Ako uviedla E. Dudinská (Academia, Bratislava, č. 4/2005): „Kritériom hodnotenia je miera osobného rozvoja človeka v tomto procese. Človek ako rozumná a slobodná bytosť je najvyššou hodnotou a jeho dobro by malo byť cieľom všetkých ľudských, ekonomických, politických, kultúrnych aktivít.“ Považujeme za opodstatnené opakovať a prízvukovať, že v Ústave Slovenskej republiky je – dozaista nie náhodná – formulácia o charaktere hospodárstva ako sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. A je veľmi správna. Ale vzhľadom na to, že ju predovšetkým pravicové vládne strany nerešpektujú ani trochu a podobne sa k nej stavali vlastne všetky naše vlády v celej doterajšej histórii samostatnej Slovenskej republiky, je mimoriadne dôležité výraznejšie politikom prízvukovať, apelovať na nich a vysvetľovať im túto problematiku v súvislostiach, aby sa trend vývoja pootočil. Autor je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku