PREČO SI ĽUDIA MYSLIA, ŽE SOM RASISTA?

Neviem, prečo si ľudia myslia, že som rasista. Prisahám na svojich etnicky čistých predkov, že mám rád všetkých, samozrejme, s výnimkou Austrálčanov, černochov, židov, Rómov, Ázijcov, tých z Blízkeho východu, Európanov vo všeobecnosti, nezamestnaných, hendikepovaných, žien, gejov, starých ľudí, detí, lesieb a rozvedených. Moment, zabudol som povedať, že sa necítim celkom pohodlne pri ľuďoch, ktorí sa narodili niekde okolo rovníka či pri póloch. Je úplne samozrejmé, a neberte to osobne, že som alergický na ľudí, ktorí nehovoria mojím jazykom. Mám na mysli to, že keď prídete do mojej krajiny, mali by ste sa postarať, aby som sa pri vás cítil pohodlne. Práve som vám vymenoval, čo ma hnevá. Takže, prosím vás, ak spadáte pod jednu z vyššie uvedených kategórií, naplánujte si čo najskorší dátum odchodu. Je pre mňa dosť stresujúce ísť do Tesca vlastneného Britmi a zistiť, že kupujem francúzsky syr za slovenské koruny u pokladníčky, ktorá hovorí po slovensky s čínskym prízvukom. Ako sa tu môžem cítiť doma? Onedlho budem potrebovať tlmočníka, aby som si mohol kúpiť spodnú bielizeň, a dvoch tlmočníkov, ak chcem vyjednávať! V skutočnosti neznášam čoraz väčšiu rôznorodosť okolo mňa. Predstavte si, že keď sa chcem spýtať na cestu do nejakého čisto slovenského mesta, nemôžem ani len dúfať, že mi odpovedia v slovenčine, ale miesto toho v nemčine či fínčine. Keď som chcel nedávno navštíviť niekoľko svojich priateľov, ktorí ešte vždy bývajú v Banskej Bystrice (neviem, prečo tam ešte stále zotrvávajú, veď toto mesto už dávno prevzali Senegalci), zdesil som sa, keď som zistil, že všetky dopravné značky sú v poľštine. A keď som si chcel kúpiť mapu na benzínke, jedinú, ktorú mali, bola v swahilčine. Dokážete si predstaviť, aký príšerný bude život, keď všetky krajiny prídu o čistotu svojho jazyka a o svoju rasu? Nikdy som nemal rád Francúzsko, Nemecko či Anglicko, nieto ešte Spojené štáty, pretože tam ťažko nájdete miestneho obyvateľa. Všetci sú cudzinci. Rád uvediem zistenia z nedávnej štúdie, ktorá bola uskutočnená s cieľom posilniť nacionalizmus: podľa tejto správy väčšina pôvodných miestnych obyvateľov sa narodí už s pasom a s osvedčením o teste DNA, ktoré potvrdzuje čistotu ich koreňov. Vzhľadom na invázie zvonka, ktorých sme dnes svedkami, rozhodol som sa – aj keď som sám Tunisanom –, že sa rovnako ako ostatní začnem obávať o čistotu krajiny, v ktorej dnes žijem, a preto chcem založiť bielu rasistickú skupinu. Už som oslovil niekoľkých svojich priateľov: dvoch Senegalčanov, jedného Indonézana a jedného Jemenčana, a práve včera sme prisahali, že budeme ochraňovať korene slovenského národa. Musím sa priznať, mali sme trochu zmätky pri určovaní toho, kto je čistý Slovák a kto nie, moji priatelia sa však vyznajú v genealógii a pomohli mi ujasniť si túto otázku. Spracovali sme túto cestovnú mapu pre čistý hostiteľský národ: – Vyššie dane pre menšiny – Úplná segregácia vo verejnej hromadnej doprave. Mali by sme dva systémy autobusovej prepravy: jeden pre miestnych a jeden pre menšiny. Alebo môžeme električky rozdeliť na dve časti. Jediný problém, ktorý tu vidím, je, že neznášam, keď cudzincov vezú miestni. Budeme preto musieť vymyslieť aj oddelené volanty. – Pokuta vo výške 5 miliónov korún za používanie cudzích jazykov, prevzatých slov a cudzích názvov v oficiálnej a polooficiálnej reči. – Preklínanie vo verejných budovách by malo prebiehať len v miestnom jazyku. Zoširoka sme hovorili aj o školskom systéme a pravidlách premávky: bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríte doma, v škole by ste sa mali učiť len miestny jazyk. Cudzie jazyky by sa nemali vyučovať vôbec a už vôbec sa nestarám o komunikáciu s EÚ. Cestná premávka je však niečo iné. Zmeniť by sa mali pravidlá prednosti. Keď ste na kruhovom obchvate, prednosť by nemal mať ten, ktorý je po vašej pravej strane, ale ten, kto je čistý Slovák, a až potom menšiny. Podľa mňa by si mali ľudia dať na svoje autá i domy nálepky, na ktorých by uviedli svoj etnický pôvod. Dúfam, že to nevyvolá žiadne sentimenty z minulosti, pretože teraz budujeme novú budúcnosť. Myslíte si, že by som nemal panikáriť? Bohužiaľ, už som začal. Slovensko je plné menšín, rôznych farieb pleti, rozmanitosti, že už je čas zastaviť vlnu imigrantov, ktorá zaplavuje slovenské mestá a fabriky. Je čas zastaviť praktiky, keď etnické skupiny narúšajú čistotu Slovenska svojimi jedlami, oblečením a zvykmi. Keď som písal tento článok, zavolal som svojmu priateľovi Arabovi, ktorý je tiež biely rasista, aby som sa uistil, či rozmýšľam správne, a on môj odvážny krok privítal. A mi pripomenul, že menšiny by nemali mať právo hlasovať, keďže ich spoľahlivosť je pochybná. Skoro som zabudol! Myslím si, že v tomto prípade by menšiny mali voliť len na európskej úrovni, keďže lokálne voľby by mali byť ponechané len na miestnych. Cítime sa už bezpečnejšie? Áno, lepšie, oveľa lepšie, ešte stále však je čo robiť, aby sme uchránili naše etnické korene a čistotu. Ja to viem a cítim to, a to najmä preto, že posledné štatistiky priniesli alarmujúce údaje… Podľa zdroja, ktorému ako jedinému dôverujem, len 20 percent slovenských občanov je naozaj slovenských, ostatní sú menšiny. Niekedy sa zdá, akoby sme boli menšinou v našej vlastnej krajine! Správa, o ktorej hovorím, naznačila, že na Slovensku dnes žije 20 percent Arabov, 22 percent Afričanov, 13 percent Ázijcov a hŕstka ďalších etnických skupín, ktoré ani nemožno riadne spočítať, pretože všetci vyzerajú rovnako! Čo je to za krajinu? A teraz, keď sme v EÚ, nepozývame sem ešte viac cudzincov, aby sem prišli žiť a pracovať? Nie, ďakujem. Vyzývam všetkých, aby sme sa spojili a povstali za obranu našich práv proti všetkým menšinám. Ak chceme byť vyspelí, musím zostať čistí – pas, spoločná história a spoločné úsilie nestačia… Sám som zmätený, keď píšem tieto riadky. Pravdou je, že v tomto meste som ešte nevidel veľa cudzincov, všade však počúvam o rôznych obavách a strachu, akoby sa pri bránach Bratislavy zhromaždila armáda cudzincov. * * * Moja vlasť Tunisko je dobrým príkladom etnickej čistoty. Tunisanmi sme sa stali pri príležitosti 40. narodením Adama a odvtedy sme sa nezmenili. V podstate vo svojej čistote stagnujeme. Zhodou okolností sme čistí preto, lebo si myslíme, že sme čistí, a to aj napriek tomu, že Libanonci, Rimania, Škandinávci, Jemenčania, saudskí Arabi, Turci, Španieli, Nemci, Taliani, Francúzi – nazvite ich ako chcete – všetci k nám kedysi vpadli, usadili sa v Tunisku a zmiešali svoju krv s našou. Práve včera mi moja mama pripomenula, že som hrdý a čistý Tunisan. Kiežby som sa jej mohol spýtať, ktorú časť mojej čistej tuniskej identity mala presne na mysli. Pri týchto diskusiách sa však týmto veciam väčšinou len vysmejem. Koniec koncov, ako ináč ako satirou by som mohol pristupovať k fanatickej myšlienke etnickej čistoty? Na záver chcem uviesť, že som hrdým občanom nášho bohatého a rozmanitého sveta. Jediný spôsob, ako sa ja alebo ktokoľvek z nás môžeme vyhlasovať za čistých, a tým mám na mysli čisto ľudských, je, keď naše spoločenstvo pojme všetkých bez rozdielu. Práve v rozmanitosti nachádzame svoju silu. Až sa chvejem, keď počúvam, ako mi moje deti spomínajú mená svojich kamarátov, ktorí predstavujú toľko rôznych jazykov, kultúr a tradícií. Veľmi rád žijem na Slovensku, v tejto príjemnej a inšpirujúcej krajine, a verím, že sa mi Slovensko neotočí chrbtom a neonálepkuje ma ako cudzinca. Autor je publicista