Sto eur za palubnú jednotku odstrašuje od návštevy Slovenska, najmä ak ide o autobus, ktorý cez náš štát nepremáva pravidelne. Veď chutný obed dostať aj v Hainburgu, pekný je aj burgenlandský Eisenstadt, na návšteve Bratislavy zájazd nestojí ani nepadá. Slovenské cestovné agentúry, ktoré sprostredkúvajú program či stravovanie, už zaznamenali dvadsaťpercentný pokles záujmu turistických skupín. Pritom vlani navštívilo Bratislavu asi 200-tisíc zahraničných návštevníkov, ktorí k nám zavítali len na jeden deň. Z toho asi polovica autobusom. Ak sa niečo nezmení, bude to tento rok znamenať úbytok asi 20-tisíc turistov. Ak každý nechá u nás priemerne desať eur za obed a kávu, jeden autobus so štyridsiatimi pasažiermi absolvuje prehliadku mesta so sprievodcom, ktorá stojí okolo sto eur a viacero návštevníkov minie peniaze aj za suveníry, môžu to byť straty šplhajúce sa do nepríjemných čísel. O mýte ešte nevedia všetci vodiči, hlavne nie tí zo vzdialenejších krajín. Mnohí sa o ňom dozvedajú dosť bolestivým spôsobom. Úsek medzi rakúskymi hranicami a Bratislavou sa stal lukratívnym loveckým revírom mýtnej polície. Len málo turistov bude spomínať na svoju návštevu u nás v dobrom, ak šofér autobusu celý deň zúri nad pokutou 1 700 eur, a najmä nad tým, že na hraniciach nie je nijaká tabuľa, ktorá by upozorňovala na povinnosť mať palubnú jednotku. Neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale prinajmenšom dobrým zvykom by malo byť umiestnenie tabúľ informujúcich o cestných platbách na všetkých hraničných priechodoch. Pravda, ak si chce mýtna polícia privyrobiť… Jednodňové pobyty u nás rušia aj ďalšie skupiny, ktoré si plánovali prezrieť Bratislavu. Štátny rozpočet síce zarobí na pokutách, doplácajú však na to všetci, ktorí v hlavnom meste žijú z cestovného ruchu. Sprievodcovia prichádzajú o prácu, reštaurácie o stravníkov a múzeá, výstavné siene a galérie o návštevníkov. Výnimka pre turistické autobusy umožňujúca kúpiť si jednodňovú nálepku či zaplatiť jednorazový poplatok existujúca v iných krajinách EÚ má svoje opodstatnenie. Alebo ani na to nik u nás nemyslel.