Prázdna nádrž

O míňajúcej sa rope kedysi hovorili iba environmentalisti a paranoici. Už to tak nie je. Myšlienka ropného zlomu čoskoro pritiahne pozornosť vlád, podnikateľov i verejnosti tak, ako ju za posledných pár rokov pritiahli klimatické zmeny. Stále nové cenové rekordy ropy a pohonných hmôt sú znakom, že globálna produkcia ropy prešla alebo čoskoro prejde vrcholom. Svetový dopyt neobmedzene rastie, a tak obmedzená ponuka prinesie vyššie, nestále ceny, a nakoniec aj nedostatok, ktorý môže zmeniť spôsob života vo vyspelých krajinách. Ak sa éra lacnej a ľahko dostupnej ropy naozaj končí, svetové hospodárstvo, a paradoxne aj boj proti klimatickým zmenám, smeruje k veľkým problémom. Zlom v diskusii už nastal Hoci to svetové médiá väčšinou nezaznamenali, rozhodujúci moment debaty o ropnom zlome sa udial v septembri minulého roka, keď James Schlesinger vyhlásil, že zástancovia teórie ropného zlomu majú pravdu. Ak sa chcete naozaj priblížiť k názorom amerického establišmentu a energetického biznisu, viac ako so Schlesingerom sa to nedá. Bol predsedom Komisie pre atómovú energiu, šéfom CIA, ministrom obrany, ministrom energetiky a poradcom nekonečného množstva ropných spoločností. V prejave na konferencii, ktorú usporiadala Asociácia na štúdium ropného zlomu povedal: „Už nie je pravda, že je to len pár hlasov na pustatine. Bitka sa skončila. Vyhrali ju advokáti ropného zlomu.“ A dodal, že mnohí výkonní manažéri ropných spoločností v súkromí priznajú, že ropný zlom je za rohom, na verejnosti to však nepovedia. Jeroen van der Veer, výkonný riaditeľ Royal Duch Shell, je však jedným z tých, ktorý to robí. Bez toho, aby použil termín „ropný zlom“ v januári varoval: „Ľahko dostupné zásoby ropy a zemného plynu po roku 2015 už pravdepodobne nebudú stačiť pokryť dopyt.“ Samozrejme, ropný zlom môže prísť aj skôr. Komentátor George Monbiot v denníku Guardian tvrdí, že správa Citibank ho odhaduje na rok 2012. No aj neskorší dátum dáva veľmi málo času na prípravu, pretože moderná spoločnosť je založená na lacnej, ľahko dostupnej rope. „Svet ešte nikdy nečelil takémuto problému,“ varuje štúdia z roku 2005 financovaná americkým ministerstvom energetiky. „Predchádzajúce energetické prechody (z dreva na uhlie a z uhlia na ropu) boli postupné, evolučné. Ropný zlom bude náhly a revolučný.“ Mimoriadne zraniteľné sú napríklad Spojené štáty americké, ktorých obyvatelia dochádzajú do práce denne dve hodiny autom, s rodinami, ktoré majú po tri automobily, atrofovaný potravinársky systém založený na masovej doprave a spotrebe ropných pohonných hmôt. Ale podobné problémy existujú vo väčšine priemyselných krajín, o rýchlo rastúcich ekonomikách ako je Čína či India, kde spotreba ropy rastie rýchlejšie než HDP, keď si spotrebitelia zo strednej triedy kupujú autá, po ktorých už dlho snívali ani nehovoriac. Riešenia zhoršujúce problém Na prvý pohľad by sa zdalo, že nám ropný zlom pomôže bojovať proti klimatickým zmenám. Nakoniec, ťažšie dostupná ropa by sa mala premietnuť do zníženia spotreby a nižších emisií skleníkových plynov. Ale moderná civilizácia je, ak by sme mali použiť termín Georga Busha, závislá od ropy. Ak však ropný zlom príde pred vyliečením závislosti, spoločnosť bude hľadať ešte nebezpečnejšie spôsoby, ako dostať svoju drogu. A v podstate sa to už deje. V Kanade ťažia ropné spoločnosti takzvané ropné piesky – zmes piesku, vody a ťažkej surovej ropy, ktorú možno rafinovaním upraviť na použiteľné palivo. Lenže využitie týchto pieskov je asi to najhoršie, čo môžeme urobiť, ak sa chceme vyhnúť katastrofickým klimatickým zmenám. Výsledné palivo má totiž omnoho väčšiu uhlíkovú stopu než konvenčné. V súčasnosti sa pritom rozvíja asi tucet takýchto projektov. Ak všetky plánované schvália, ich celkové emisie sa asi zoštvornásobia. Malú nádej dáva rozhodnutie kanadského najvyššieho federálneho súdu, ktorý po žalobe Ecojustice na základe environmentálnych dôvodov dočasne zablokoval projekt spracovania ropných pieskov dodávateľskej spoločnosti ExxonMobil. „Toto je niečo, čo sa bude môcť jasne vztiahnuť na každý projekt využitia ropných pieskov, ktorý bude prechádzať akýmkoľvek environmentálnym hodnotením“, tvrdí právnik Ecojustice, Sean Nixon. Hľadanie alternatív Ale trochu povzbudenia – niektorí predstavitelia vlád rozoznávajú riziká ropného zlomu a premýšľajú, ako mu čeliť. Britský minister zahraničných vecí David Miliband chce, aby jeho krajina premýšľala o vytvorení postropnej ekonomiky. Guvernér New Yorku David Paterson hovoril detailne o bezprostrednej hrozbe ropného zlomu a krokoch, ktoré by mala podniknúť vláda: investovať do vyššej energetickej efektívnosti v krátkodobom horizonte, a nových nízkouhlíkových zdrojov energie v stredno- a dlhodobom horizonte. A nakoniec sú tu aktivisti, ktorí sa snažia v množstve miest na celom svete pripraviť lokálne komunity na prechod k postropnej ekonomike. A rozumní občania. Namiesto toho, aby čakali na záchranu zo strany vlád a nadnárodných korporácií, hľadajú obyčajní občania spôsoby, ako môžu produkovať vlastnú energiu, potraviny, bývanie a iné nevyhnutné veci, s využitím miestnych zdrojov a nie materiálov dopravovaných z diaľky pomocou palív založených na rope. „Jedným z nevyhnutných dopadov konca lacných dopravných palív bude ekonomická relokalizácia,“ tvrdí teoretik ropného zlomu Richard Heinberg. V Británii má toto hnutie podobu „prechodných miest“, ktoré sa snažia, slovami zakladateľa Roba Hopkinsa, navrhnúť opatrnú cestu z ropného zlomu. Niektoré z myšlienok tohto hnutia – tlačenie miestnej meny, vytváranie solárnych nákupných klubov, stavba domov z blata – môžu vyzerať bláznivé, nepohodlné, či naivné. Nič však nie je naivnejšie ako predpoklad, že zásoby ropy, na ktorých sa stali moderné spoločnosti za posledných päťdesiat rokov závislé, budú nekonečné. Deň pravdy sa blíži. Článok bol uverejnený v internetovom vydaní časopisu The Nation, www.thenation.com Redakčne upravené