Poslanci Národnej rady SR rozhodujú o ukončení monopolného postavenia Slovenských telekomunikácií (ST). Závisí to od toho, či znovelizujú telekomunikačný zákon s účinnosťou od 1. januára 2003 v plnom rozsahu. ST v parlamente i vo vláde lobujú, pričom sa naplno odkrýva ich silné prepojenie na SDKÚ. Objektom súboja je tzv. neviazaný prístup k miestnym vedeniam. Ak na Západe zákazník zistí, že konkurencia je schopná ponúknuť lacnejšie impulzy alebo iné služby, majiteľ telefónnych liniek ich musí konkurencii prenajať a to za regulovanú cenu. Nemecko zaviedlo túto povinnosť zároveň s plnou liberalizáciou telekomunikačného trhu. Výsledkom bol postupný pokles cien pre koncových zákazníkov. Keď sa monopolný Deutsche Telecom (DT) bránil, zasiahol telekomunikačný úrad a zneužívanie postavenia najsilnejšie „hráča“ na trhu zastavil. Pripojenie novou technológiou dnes ponúka DT asi za 900 korún, zatiaľ čo za podobnú službu inkasujú ST až 30 tisíc korún! Súčasť acquis communautaire Európska únia to však nenechala iba na členské štáty. Za úlohu číslo jeden označila rozvoj informatiky a predovšetkým rýchly, lacný a každému prístupný internet. O zásadnom význame svedčí, že prvou smernicou Európskej rady a Európskeho parlamentu bola práve smernica o neviazanom prístupe k miestnym vedeniam (obdoba nášho zákona). Dnes platí v celej EÚ a Európska komisia (EK) iba nedávno začala právny postup proti niekoľkým členským krajinám. „Zásah bol vykonaný preto, že zo strany nástupníckych operátorov nebola poskytnutá úplná a dostatočne podrobná ponuka. Táto ponuka má umožniť konkurentom platiť len to, čo je nevyhnutné,“ uviedla EK. Smernica bude záväzná aj pre Slovensko najneskôr po jeho vstupe do EÚ. Lenže vlani v júni podpísal premiér Mikuláš Dzurinda spoločný dokument kandidátskych krajín eEurope+. V ňom sa uvádza, že „prístup do miestneho vedenia“ je opatrenie, ktoré rozširuje „dostupnosť technológie, na základe ktorej môže konkurenčné poskytovanie služieb sprístupniť multimediálne služby“. No a v časovom pláne je splnenie tejto úlohy stanovené do konca roku 2002. Oficiálny záväzok Slovenska Dokument eEurope+ predstavuje oficiálny zahraničnopolitický záväzok Slovenska voči únii. Jeho plnenie sa pravidelne kontroluje. Prvé hodnotenie vypracovali minulý mesiac a EK v ňom upozorňuje, že „na Slovensku sú druhé najvyššie ceny za hodinové pripojenie na internet v silnej prevádzke, drahšie surfujú po sieti už len Lotyši“. Kritizuje nás aj za to, že je u nás málo verejných miest, kde sa dá dostať na internet. ST však tvrdo lobujú proti splneniu nášho záväzku. Argumentujú najmä tým, že vo väčšine štátov EÚ „sa zaviedla táto povinnosť dva až tri roky po úplnej liberalizácii“. To je pravda, lenže podľa našich odborníkov i zástupcov EK to súviselo s tým, že až v posledných rokoch sa objavili technológie (xDSL), ktoré zabezpečujú rýchlejší a kvalitnejší internet. Aby ich mohli nasadiť, musí sa zabezpečiť prístup k miestnym vedeniam. Keď to európski politici zistili, nekompromisne zaviedli túto povinnosť. Neobstojí ani argument, že „ST majú naplniť povinnosti uložené zákonom v tejto súvislosti – zodpovednosť za údržbu, rozvoj a modernizáciu siete“. Telekomunikačný úrad totiž bude musieť stanoviť cenu, ktorá pokryje nielen náklady, ale umožní vytvoriť aj primeraný zisk majiteľovi miestnych vedení. A tvrdenie, že „nové vstupujúce subjekty by mali byť motivované k tomu, aby investovali do konkurenčnej infraštruktúry, sprístupniť alebo prisľúbiť im hotové infraštruktúry, nie je dlhodobo únosné z hľadiska požiadavky rozvoja“, je vyslovene smiešne. Akoby ST neprišli k „hotovému“, keď sprivatizovali všetko, čo tu roky budoval štát. Čo sľúbil Gabriel Palacka ST sa celkom pochopiteľne dovolávajú práva „dostať férovú šancu na prípravu svojich lokálnych sietí“, teda dostatočne ich modernizovať. Prečo to nestihli doteraz? Odpoveď je lapidárna, ale mnoho naznačujúca: plánované investície si totiž rozložili tak, aby to stihli do roku 2004 alebo 2005, pretože nemohli rátať, že sa pod takýmto konkurenčným tlakom ocitnú skôr. V tejto súvislosti sa opäť vynára prízrak ich privatizácie. Nik totiž nepozná privatizačnú zmluvu, podmienky, za ktorých štát ST predal. Nik nevie, k čomu všetkému sa vtedajší minister Gabriel Palacka zaviazal. Nik nevie, čo sľúbil neoficiálne a čo všetko mu za to nový majiteľ nášho telekomu prisľúbil. Z toho, čo sa dnes deje a ako ST argumentujú, sa však dá vyčítať, že Nemci dostali prísľub, že miestne vedenia sa tak skoro liberalizovať nebudú. Lenže to nezaručuje nijaká platná legislatíva, takže, ak im to „ktosi“ sľúbil, urobil to nad rámec zákona. Po najnovšom škandále okolo výberu vlakov pre Železničnú spoločnosť SR asi málokto pochybuje, že Palacka nemal zábrany podobne konať aj v privatizácii ST. Pripomeňme, že ju od začiatku sprevádzali pochybnosti, cena bola podrobená tvrdej kritike nielen opozície a navyše viacerí záujemcovia postupne odstúpili, keď sa „bližšie oboznámili s podmienkami privatizácie“. Veľavravný je aj fakt, že dnešný telekomunikačný zákon bol podmienkou privatizácie ST a pripravoval sa až v jej čase, Deutsche Telecom teda mal podmienky na zasahovanie do zákona. Otázka miestnych vedení sa už v tom čase diskutovala v EÚ. Ak teda mali DT alebo financmajster SDKÚ Palacka záujem na transparentnosti, mohli tieto ustanovenia s odloženou účinnosťou dať do zákona už vtedy. Prepojenie na Dzurindovu stranu Pochybná privatizácia vytvorila silné spojenectvo medzi novým vedením ST a Dzurindovou SDKÚ. Ukázalo sa to niekoľkokrát. Napríklad vtedy, keď premiér po stretnutí s Billom Gatesom, ktorý ho upozorňoval na vysoké ceny internetu, len okrajovo a neochotne priznal vinu monopolných telekomunikácií. A naposledy vtedy, keď ST pol roka pred voľbami odštartovali projekt rozvoja informatiky na Slovensku s názvom eSlovakia, ktorý gestoruje práve Mikuláš Dzurinda. Určite nie je náhoda, že s takýmto nápadom neprišli ST skôr, hoci rozličné iniciatívy existovali. Nik sa však nechcel takým okatým spôsobom zviazať s jednou politickou stranou. Je otázne, či z hľadiska budúcnosti urobil prezident ST Ladislav Mikuš dobre, keď sa úplne prepojil s SDKÚ. Už dnes je však jasné, že na to má od začiatku dobré dôvody. Aj v prípade lobingu proti vládnej novele telekomunikačného zákona sú hlavnými spojencami poslanci za SDKÚ. Práve Gabriel Palacka a Pavol Prokopovič začali presadzovať požiadavku ST v gestorskom výbore. Je im úplne jedno, že idú proti vlastnej vláde (hoci po Kresánkovom liste premiérovi je pravdepodobné, že s jeho súhlasom), za čo radi kritizovali SDĽ. Je im jedno, že idú proti našim záväzkom voči EÚ, hoci na billboarde nám SDKÚ sľubuje urobiť posledný krôčik do únie. No najmä im je jedno, že bránia slobodnej súťaži a skutočnej konkurencii v oblasti telekomunikácií, hoci práve tých majú plné ústa a politické deklarácie. Súboj o účinnosť celej novely spomínaného zákona je súbojom o zachovanie či ukončenie telekomunikačného monopolu na Slovensku. Je nielen zaujímavé, ale najmä poučné sledovať, ktorej politickej strane ide o prvé a ktorej o druhé. Uvidíme, či sa v prípade vládnej pravice budú zasa rozchádzať sľuby s činmi. Podľa ST je „najproduktívnejším riešením“ vytvorenie „konkurenčného prostredia“, ktoré „ochráni záujmy investorov, ktorí už investovali“. Bolo by načase, aby poslanci ochraňovali aj záujmy radových občanov. Miestne vedenia Miestne vedenia sú telefónne linky, ktoré vedú od ústredne do bytu či kancelárie. Tie dnes monopolne vlastnia ST. Ak tu má byť skutočná konkurencia, musia ich prenajímať za cenu, ktorá potenciálneho konkurenta nezruinuje. Výstavba nových „káblov“ by totiž rozkopala každú cestu a ulicu a súčasne by bola finančne taká náročná, že by odradila každého. Nezabúdajme, že sieť liniek, ktoré dnes majú ST, sa tu budovala desaťročia.
