Politické hľadiská pravice a ľavice sa často prekrývajú. Už nejde o to, či trhové hospodárstvo alebo plánované, ale o nájdenie správneho pomeru medzi nimi, ako aj o nájdenie adekvátneho regulačného systému. Už nejde o to, či dať prednosť slobodnému súkromnému kapitálu alebo verejnému vlastníctvu, ale o to, do akej miery má byť súkromný kapitál viazaný a do akej miery má byť verejné vlastníctvo demokraticky kontrolované, pokiaľ je to ekonomicky vôbec žiadúce. Už nejde o to, či majú vládnuť občania alebo elita, ale ide o kontrolu elity a o aktivizáciu občanov. Už nejde o výchovu a reprodukciu elít na jednej strane a o šance pre všetkých na strane druhej, ale o väzbu medzi vzdelávaním pre všetkých a podporu talentovaných. V západoeurópskych demokraciách už nejde o to, či sociálny štát alebo nie, ale o jeho rozsah, o jeho financovanie a organizáciu.
Avšak prekrývanie sa v programoch a v politickom konaní je obmedzené a základná zhoda v niektorých základných otázkach stále ešte necháva priestor pre alternatívy, rozličné dôrazy a hľadanie rovnováh, ktoré – ako v prípade ekonomickej regulácie globálnej kontroly vlastníctva – stále ešte vedie k extrémnej diferenciácii v politických programoch, v ktorých sa prejavujú veľmi rozdielne ekonomické a sociálne záujmy.
