Tvrdenie, že v čase hospodárskej krízy, ktorú všetci nazývajú „kríza spotreby“, by pomohlo znižovanie odvodov, je dobre živeným nezmyslom. Dokazuje to aj dočasné odvodové zvýhodnenie živnostníkov.
Zníženie odvodov živnostníkov neprinieslo očakávané výsledky a paradoxne aj samotní zástupcovia živnostenského stavu priznali, že udržať či vytvoriť pracovné miesta im to nepomohlo.
Rast neovplyvňujú
Podľa nich zníženie odvodov jednoducho neprináša nové pracovné príležitosti, čiže zákazníkov pre živnostníkov. Je to vari po prvýkrát, čo niekto z prostredia zamestnávateľov a živnostníkov verejne priznal, že znižovanie odvodov v skutočnosti nijaké praktické dopady na zamestnanosť nemá. Je to preto, lebo v čase krízy a rastu nezamestnanosti sa prirodzene znižuje spotreba, ľudia nakupujú výrazne menej, resp. niektoré tovary a služby nenakupujú vôbec, a pritom ich nezaujíma cena. Samozrejme, radikálne – napríklad päťdesiatpercentné či vyššie – zníženie cien by mohlo byť motivačné, ale také sa nedá dosiahnuť znížením odvodov. Tie totiž netvoria pri nákladoch na výrobky a služby taký veľký podiel.
Mimochodom, nie je to nijaká novinka. Jednoduchý pohľad do štatistík ukazuje, že Slovensko zaznamenávalo hospodársky rast a následne aj rast zamestnanosti v čase globálnej ekonomickej konjunktúry, aj keď sa výrazné zmeny v odvodovom systéme nezaznamenali. Práve terajšie volebné obdobie je toho najplastickejšou ukážkou. Súčasná vláda do odvodového systému po voľbách výraznejšie nezasiahla (tzv. milionárska daň sa dotkla iba nadpriemerne zarábajúcich) a zatiaľ čo prvé dva roky hospodárstvo rástlo, tento rok zaznamenalo prudký pokles a začína rásť aj počet ľudí bez práce.
Bez toho, aby vláda robila plošné zmeny v odvodovom a daňovom zaťažení firiem, živnostníkov i zamestnancov, sme konfrontovaní s úplne odlišným vývoj ekonomiky. Je zrejmé, že to spôsobili iné faktory. Rovnako, ako našu krízu zapríčinila globálna kríza, takisto návrat nášho rastu bude možný až v závislosti od globálneho uzdravenia. Odvody s tým nemajú nič spoločné.
Sme na tom lepšie
Ak by to s odvodmi bola pravda, aj v súčasnej situácii by sa k nám museli masovo presúvať podniky nielen zo západnej Európy, ale z okolitých krajín. Podľa štatistík OECD – najnovších dostupných, hoci sú dva roky staré – sme totiž na tom v daňovom a odvodovom zaťažení zároveň oveľa lepšie, ako mnoho silnejších štátov, či naši susedia. Tzv. daňový klin (kumulatívne vyjadrenie daní a odvodov z príjmov priemerne zarábajúceho bezdetného jednotlivca, Slovo už o ňom písalo) totiž máme na úrovni 38,5 %, pričom priemer OECD je 37,7 %. Vysoko nad nami sa úrovňou daňového klinu pohybujú takmer všetci členovia Európskej únie, predovšetkým tí západní.
Belgicko má vyše 55 %, Nemecko 52 %, Francúzsko tesne pod 50 %, nad 40 % sú aj Taliansko, Holandsko, Švédsko či Fínsko. Vyššie daňové a odvodové zaťaženie ako Slovensko majú aj všetci jeho susedia. Rakúsko je tesne pod 50 %, zato Maďarsko je s 54,4 % vôbec druhé v OECD (po Belgicku), Poľsko má 42,8 % a Česká republika 42,9 %. Je pravda, že OECD do tohto údaja nezapočítava odvody do II. dôchodkového piliera, lebo ide o súkromné investovanie a tieto prostriedky nespotrebováva verejná správa, takže nie sú chápané ako daň. A to neplatí len o Slovensku. Ale aj po započítaní týchto odvodov stúpne daňový klin Slovenska len na 42,6 %, čo je v porovnaní s ostatnými – aj s krajinami V4 – stále lepší výsledok.
Iní chcú dane zvyšovať
V tejto súvislosti sú zaujímavé ešte dva momenty. Prvým je rozpor medzi požiadavkami znížiť odvodové zaťaženie a neznižovať odvodový pomer medzi I. a II. pilier dôchodkového systému. Odporcovia zmeny pomeru – a sú to tí istí, ktorí zároveň volajú po znížení odvodov – totiž tvrdia, že menej peňazí pritekajúcich na osobné účty dôchodkových investorov bude znamenať nižšie dôchodky. Dokonca pri istej sume by to už znamenalo pád systému dôchodkového investovania. Lenže znižovanie odvodov by pritom malo rovnaký efekt – ľudia by do DSS posielali menej peňazí.
Druhým zaujímavým momentom bude stav daňového klinu po kríze, keďže viaceré vlády uvažujú konsolidovať verejné financie aj zvyšovaním priamych daní. Na Slovensku to zatiaľ na podstatné zmeny v priamych daniach nevyzerá, hoci by prípadné zvýšenie daní či odvodov pre vysoko nadpriemerne zarábajúcich malo na zaťaženia podnikania (ceny produkcie) iba nepatrný dopad. Aký argument si proti sociálnym odvodom vymyslia ich odporcovia potom?
Autor pracuje na úrade vlády, článok vyjadruje jeho osobný názor.
