Juhoslávia sa definitívne presúva do spomienok a histórie. Vo veľkej medzinárodnej politike sa už objavuje len ako súčasť oficiálneho názvu Macedónska. Inak zostáva len trochu nostalgie a viera, že po desaťročí vojen a úpadku v regióne svitá na lepšie časy. Z poslednej, tretej Juhoslávie vzniká nový štát s kombinovaným menom (Srbsko a Čierna Hora) a originálnym štátoprávnym usporiadaním – politická jednota a ekonomická nezávislosť. „Je jasné, že my, ktorí sme verili v moderný federálny štát, sme urobili najviac ústupkov. Je pravda, že som bol pod veľkým tlakom, ale takisto je pravda, že som mohol povedať nie. No, v tom prípade by som bol nešťastnejší ako dnes,“ tvrdí federálny podpredseda vlády Miroljub Labus, jeden z najdôležitejších účastníkov na rokovaniach o riešení vzťahov medzi Srbskom a Čiernou Horou. Netypické riešenie Belehradský týždenník Nin poukazuje na názorové nezhody odborníkov o povahe dosiahnutej dohody: Podľa jedných ide o akt ústavného charakteru, podľa iných možno hovoriť o medzištátnej zmluve. V každom prípade je to netypické riešenie. Predstavitelia Európskej únie, ktorá bola akýmsi patrónom rokovaní, zrejme uvážili, že najjednoduchšou cestou ku kompromisu o zachovaní spoločného štátu bude zostaviť ústavný rámec pre existujúcu situáciu. Čierna Hora sa v podstate ešte počas roztržky s Miloševičom jednostranne ekonomicky osamostatnila. A dosiahnutá dohoda len zafixovala tento stav. V Srbsku tak bude oficiálnou menou naďalej dinár, v Čiernej Hore euro. V Srbsku sa budú vyberať vyššie clá, v Čiernej Hore bude iné daňové zaťaženie. Medzi dvoma republikami bude platiť voľnosť pohybu osôb, nie však aj tovarov a kapitálu. Banky a firmy zaregistrované v Srbsku nebudú môcť automaticky obchodovať aj v Čiernej Hore. A práve tu niekde tkvie príčina nespokojnosti zástancov užšieho federálneho modelu, o ktorom hovoril Labus. Títo zrejme ustúpili tlakom Bruselu a súhlasili s ponúknutou dohodou, najmä vďaka záväzku všetkých zúčastnených strán, že postupne bude dochádzať k harmonizácii trhov a ekonomík v rámci procesu integrácie dvoch republík do EÚ. Aj preto koluje po Srbsku a Čiernej Hore vtip, že hlavným mestom nového štátu bude Ulcinj, lebo má solivar. Ide o slovnú hračku, keďže solivar sa po srbsky povie „solana“… Nepotrebné referendum Na prvý pohľad môže prekvapiť, že Podgorica nemusela pristúpiť k výraznejším ústupkom, hoci sa v posledných mesiacoch zdalo, že zástancovia čiernohorskej samostatnosti strácajú podporu medzi domácim obyvateľstvom i zahraničnými politikmi. Čiernohorský prezident Djukanovič v podstate iba súhlasil s existenciou spoločného prezidenta, vlády, jednokomorového parlamentu a súdu. Dočasne sa vzdal požiadavky na kreslo pre Čiernu Horu v OSN a ďalších medzinárodných organizáciách, ako aj nezávislosti. Dohoda však umožňuje po troch rokoch vystúpiť zo štátneho zväzku. Dá sa pritom povedať, že spomínaná „prestávka“ prišla Djukanovičovi vhod, keďže sa týmto spôsobom vyhol hazardu v podobe vypísania referenda o nezávislosti. Stále ešte existuje možnosť, že po troch rokoch bude situácia priaznivejšie naklonená zástancom federácie, a nielen vďaka európskej integrácii. Čierna Hora je totiž z ekonomického hľadiska závislá od zahraničnej podpory. Obmedzenie finančnej pomoci by tak mohlo nahnať vietor do plachiet zástancom užších vzťahov so Srbskom. Zatiaľ je jasné, že počas nasledujúcich troch rokov budú Srbsko a Čierna Hora mať spoločnú najmä obrannú a zahraničnú politiku. Armáda bude formálne spoločná, no vojaci budú do služby nastupovať len na území svojich republík – Srbi v Srbsku, Čiernohorci v Čiernej Hore. Z hľadiska vývoja regiónu dohoda zabezpečuje stabilitu minimálne na tri roky. Príznačné je, že nedošlo ku komplexnému riešeniu, ktoré by zahrnulo aj Kosovo a s ktorým sa v posledných rokoch rátalo. Pre Belehrad je určite povzbudivé, že podľa dohody v prípade rozpadu Srbska a Čiernej Hory naň prejdú medzinárodne uznané práva a záväzky týkajúce sa Kosova. Znamená to totiž, že Európska únia, ako jeden zo spoluautorov dohody, stále neakceptuje formálnu nezávislosť juhosrbskej provincie. Na druhej strane, ak sa kompromis medzi Srbskom a Čiernou Horou stane modelom pre budúce podobné rokovania, znamená to akceptovanie súčasného stavu. A tým je de facto nezávislé Kosovo.
