Jozef Migaš predložil minulý mesiac koaličným partnerom dokument, kde zdôvodnil potrebu rekonštrukcie vlády. Autor v ňom hovorí o príčinách krízy dôvery v koalícii, o požiadavkach SDĽ a zároveň predkladá návrh realizačného postupu. Opodstatnene žiada očistiť vládu a ministerstvá „od priameho zasahovania lobistických skupín do rozhodovacieho procesu v štáte“. Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Po zverejnení faktov o stretnutí Jozefa Migaša s Jánom Čarnogurským za prítomnosti generálneho riaditeľa Devín banky Ľubomíra Kanisa je čoraz viac zrejmé, kto v tejto krajine obraňuje záujmy štátu a kto presadzuje záujmy lobistických skupín. Najmä keď sa šéf parlamentu k tomu otvorene prizná. Celá bublina spojená s rekonštrukciou vlády sa potom javí len ako zámienka, za ktorou sa skrýva čosi úplne iné. Pakt Migaša s Čarnogurským, založený na láske k uhliu a energii, sa tak stáva trójskym koňom ruských interesov na Slovensku. Je prirodzené, že ruský minister jadrovej energetiky Adamov presadzuje záujem svojej krajiny a lobuje za dostavanie 3. a 4. bloku JE v Mochovciach. Je však zarážajúce, že spojencov našiel práve v predsedoch dvoch štandardných politických subjektov. Z pohľadu zaprisahaného antikomunistu Čarnogurského je istým paradoxom, že do tohto tandemu vstúpil s postkomunistom Migašom. S prihliadnutím na uvedené sa potom rozličné úvahy o zmenách na postoch ministrov financií, sociálnych vecí, obrany a spravodlivosti ukazujú ako účelové s cieľom poistenia svojej ekonomickej moci, inak povedané „robenia kšeftov“. Preto tak prekvapujúci kamarátšaft a preto to neustále omieľanie o rekonštrukcii a dôvere. Stačí si veci rozmeniť na drobné a lepšie sa prizrieť, kto to vlastne hovorí.
