V genéze spravodajských služieb sa vytvorili dva základné smery jej pôsobenia. Prvú predstavuje špionáž, ktorá sprevádza spoločnosť od nepamäti a často sa označuje aj ako „druhá najstaršia profesia“.
Špionáž vznikla vo vojenskej činnosti. Jednou z prvých prác charakterizujúcich špionáž je viac ako dvetisíc rokov staré klasické dielo Majstra Suna o čínskom vojenskom umení. Špionáž zakrátko prekročila hranice vojenstva a stala sa súčasťou diplomacie i iných foriem politického boja v zahraničí, a neskôr aj vo vnútornej politike.
Druhý smer pôsobenia spravodajských služieb je spojený s tajnou políciou. Tajná polícia môže mať dvojaké zameranie. V prvom ide o boj so zločinnosťou – činnosť kriminálnej polície. Druhé predstavuje politická tajná polícia. V nej ide najmä o boj s podvratnou činnosťou a extrémizmom, za ktoré sa dá podľa ľubovôle dosadiť akákoľvek nevyhovujúca politická činnosť. Najmä v tejto súvislosti sa na spravodajské služby nelichotivo nazerá aj ako na donášačstvo, sliedičstvo, špehovanie, udavačstvo a pod. K činnosti spravodajských služieb patrí aj kontrašpionáž. Vznikla ako spôsob ochrany pred pôsobením cudzích zvedov vo vojskách. Postupne sa začala používať aj pri odhaľovaní nepriateľov v širšom prostredí, vstúpila aj do politického zápasu vo vnútri štátu a začala pôsobiť priamo alebo sprostredkovane, v spojení s tajnou políciou.
Využívanie techniky
Spravodajské služby sa rozčlenili do dvoch oblastí aj podľa toho, či sú súčasťou ozbrojených síl a plnia úlohy v ich rámci, alebo majú nevojenský charakter a sú spojené s inými bezpečnostnými zložkami – najmä s políciou. So zmenami v bezpečnostnej politike, ktorá prestala byť len vojenskou záležitosťou, narastal význam „nevojenských“ spravodajských služieb. Vo väčšine štátov sú „nevojenské“ spravodajské služby spojené do samostatnej štátnej inštitúcie, ktorá pôsobí nezávisle na armáde i polícii. V niektorých prípadoch sú do tejto inštitúcie organizačne zaradené dokonca aj vojenské spravodajské služby. Hoci činnosť týchto inštitúcií má z hľadiska organizácie a riadenia prvky vojenskej, prípadne policajnej činnosti, viacerými znakmi sa od nich odlišuje a vykonáva činnosti, ktoré armáda alebo polícia nie sú schopné svojimi silami a prostriedkami uskutočňovať.
Činnosť spravodajských služieb sa dá rozdeliť na dve línie – podľa dôrazu kladeného na využívanie ľudských zdrojov alebo technických prostriedkov. Využívanie ľudských zdrojov v spravodajskej činnosti má osvedčené spôsoby, ktoré sa menia veľmi pomaly. Technické prostriedky sa však v druhej polovici 20. storočia začali vyvíjať závratným tempom. V niektorých štátoch vznikli dokonca samostatné inštitúcie, ktoré pri elektronickej špionáži na získavanie údajov využívajú len technické prostriedky – ide napr. o NSA (National Security Agency) v USA, GCHQ (Government Communications Headquarters) vo Veľkej Británii. Podobnú úlohu v Rusku plní FAPSI (Federaľnoje agentstvo praviteľstvennoj svjazi i informacij). Rozsiahle zavádzanie nových vedeckotechnických objavov viedlo k miniaturizácii a k ďalším zdokonaleniam pri používaní spravodajskej techniky. Najvyšší stupeň súčasného rozvoja technických prostriedkov spravodajských služieb predstavuje kozmická špionáž.
Kritériá efektívnosti
V záujme ucelenosti charakteristiky spravodajských služieb doplníme, že arzenál ich činnosti obsahuje aj tzv. špeciálne operácie – rôzne akcie, ktoré majú za cieľ ovplyvniť konanie a správanie ľudí a inštitúcií v súlade so stanovenými cieľmi. Nachádzajú sa v nich postupy od nenápadných, veľmi rafinovaných až po otvorený nátlak a násilie. K týmto akciám sa však pristupuje spravidla len v obdobiach zvýšeného politického či vojenského napätia. Reálne hodnotenie úlohy spravodajských služieb v súčasnosti vychádza z faktu, že hoci majú možnosti, ktorými nedisponujú iné silové zložky štátu, nejde o všemocnú in-štitúciu. Na druhej strane však systém ich činnosti vytvára určité nebezpečenstvo, že spravodajské služby bez účinnej kontroly môžu zneužívať svoje postavenie.
Na začiatku 21. storočia dochádza k zmenám v zameraní spravodajských služieb. Nosným prvkom ich činnosti je získavanie informácií, ich spracovanie a ďalšie využívanie najmä cestou poskytovania iným štátnym orgánom. Nový charakter spoločenských pomerov si vyžaduje nový prístup aj k spravodajským službám – politické a ideologické zdôvodňovanie ich pôsobenia, ktoré prevládalo v minulosti, sa nahrádza kritériami efektívnosti. V rámci ich hodnotenia rozhoduje kvalita a využiteľnosť informácií pri zvyšovaní bezpečnosti štátu. Znamená to, že spravodajské služby musia vedieť v prvom rade získavať a vyhodnocovať informácie ináč, ako to robia ďalšie zložky štátneho aparátu. Do popredia pozornosti pri diskusii o úlohách spravodajských služieb v súčasnosti sa preto okrem ich parlamentnej kontroly dostáva aj spôsob zadávania úloh pre ne (v širšom pohľade celý spôsob ich usmerňovania).
Trendy v špionáži
Všeobecným trendom je zúženie rozsahu v minulosti spravidla najrozšírenejšej politickej špionáže. Takýto osud zrejme čaká aj vojenskú špionáž. Ani jedna z týchto oblastí však nezaniká úplne, ale sa mení v závislosti na tom, koho považujú štáty za svojich protivníkov. Výrazne sa rozširuje oblasť ekonomickej špionáže, spojenej najmä s ochranou ekonomických záujmov krajiny. Clintonova administratíva v USA v roku 1996 prijala Economic Espionage Act, ktorý reaguje na skutočnosť, že straty spôsobené touto oblasťou špionáže predstavujú podľa odhadov ročne až 100 miliárd dolárov. V rámci úvah o európskej spoločnej obrannej a bezpečnostnej politike sa objavila štúdia francúzskeho generála F. Mermeta European Political Military Analysis and Decision-Making, ktorá poukazuje na potrebu vidieť možnú konkurenciu integrovanej Európy a USA v oblasti ekonomických záujmov. To tiež vyžaduje relatívnu nezávislosť pôsobenia spravodajských služieb v tejto oblasti. V ekonomickej špionáži sa aktivizuje britská MI 6 a francúzska SDECE. Ochrane ekonomických záujmov sa venuje aj ruská SVR.
S ochranou ekonomických záujmov štátov a s nezastupiteľným podielom spravodajských služieb pri tvorbe novej bezpečnosti súvisí aj ich úloha v boji proti organizovanej zločinnosti. Zameriava sa pritom predovšetkým na nezákonný obchod so zbraňami a materiálmi dvojakého použitia. Ďalšiu oblasť záujmu spravodajských služieb v tejto oblasti tvorí nelegálna migrácia. Samozrejme, že spravodajské služby sledujú aj problémy s pašovaním drog. Úloha spravodajských služieb v oblasti boja proti organizovanému zločinu je postavená, na rozdiel od polície, predovšetkým na prevencii – odhaľovaní týchto javov a zužovaní možností a priestoru na ich pôsobenie. Optimálnou je situácia, keď sa proti nositeľom týchto nebezpečných javov podarí zasiahnuť v zárodku, alebo na trase nezákonného obchodu, nelegálnej migrácie, pašovania, ešte pred jeho vstupom na cieľové územie. Táto úloha vyžaduje aj rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu, niekedy aj bez ohľadu na rozdielne politické či ekonomické záujmy.
Ťažiskom je prevencia
Podobný charakter má aj pôsobenie spravodajských služieb proti terorizmu. Činnosť teroristických organizácií má mnohostranné a zložité, ale niekedy aj vysvetliteľné pozadie. Najväčšie nebezpečenstvo terorizmu spočíva v tom, že na problémy, ktoré sa spravidla dlhodobo prehliadajú, podceňujú, možno aj úmyselne potláčajú, reaguje neadekvátne. Ťažkosti nemôže vyriešiť, len ich ďalej komplikuje. Prináša nové obete, strach, neistotu, nespravodlivosť a príliš často sa dotýka nezainteresovaných a nevinných ľudí. V civilizovanom svete riešenie problémov touto cestou nie je prijateľné a úlohou spravodajských služieb je zabrániť šíreniu terorizmu. V popredí pozornosti spravodajských služieb sú i protiprávne činnosti veľkého rozsahu v ekonomickej a finančnej oblasti, spojené najmä s praním špinavých peňazí, ale aj inými nezákonnými aktivitami, ktoré môžu ohrozovať štát a jeho orgány, bankovú či hospodársku sústavu. Zložitá situácia v tejto oblasti je predovšetkým v bývalých socialistických krajinách, nevynímajúc Slovensko.
Vnášanie svetla do záhadného, pološerého sveta spravodajských služieb prostredníctvom poznávania ich poslania a reálnych možností má za cieľ prispieť k zefektívneniu ich pôsobenia v bezpečnostných procesoch súčasnosti, ktoré sa nedá nahradiť či zastúpiť. Dôvera k štátu je dôverou občanov k jeho orgánom, čo platí aj o spravodajských službách. A atmosféru dôvery v tejto oblasti, ktorá sa bez diskusie nevytvorí, na Slovensku potrebuje občan, štát i jeho spravodajská služba. Napriek politickým a sociálno-ekonomickým zmenám v predchádzajúcom desaťročí nenastal súmrak existencie spravodajských služieb, ani sa nezmenila ich podstata. Zostávajú významným mocenským nástrojom štátu, ale ťažisko ich pôsobenia sa presúva do oblasti prevencie, eliminácie a odstraňovania nevojenských rizík a ohrození bezpečnosti.
Autor (1952) je nezávislý politický analytik
