Povinná sloboda

„Dohodli sme sa, že vrátime druhý pilier do pôvodného stavu,“ uviedla po rokovaní Koaličnej rady predsedníčka vlády Iveta Radičová. V praxi to znamená, že mladý človek sa pred nástupom do prvého zamestnania už nebude „musieť“ rozhodnúť či bude sociálne odvody poukazovať do Sociálnej poisťovne alebo do niektorej z dôchodkových správcovských spoločností. Štát to vyrieši za neho. Minimálne na tri roky bude polovicu svojich odvodov posielať súkromným DSS. Či sa mu to páči alebo nie. Takto má po novom vyzerať možnosť slobodne sa rozhodovať v trhovej spoločnosti.

A napokon, prečo by to malo byť inak? Vláda síce nemôže zrušiť tento zlý, skorumpovaný a socialistický administratívno-byrokratický moloch s názvom štát, ale keďže na čele tejto ustanovizne sú v súčasnosti osvietení vládcovia, môžu aspoň brániť peniaze občanov pred sebou samými. Stúpenci minimálneho štátu a slobodného trhu tak konečne zachránia občanov pred zahadzovaním svojich odvodov do čiernej diery s názvom Sociálna poisťovňa. Hoci aj povinne.

Nie kadejaké úľavy alebo znižovanie daní. Tomuto sa konečne hovorí podpora podnikania! Štát privátnym správcovským spoločnostiam dohodí zákazníkov a akékoľvek riziko nesú na svojich pleciach (účtoch) občania. Ak by nedajbože čosi predsa len zlyhalo, ešte stále tu ostane štát, ktorý zatiahne akúkoľvek sekeru.

Tento model sa už vo veľkom aplikuje aj na bankách. Američania aj Európania takto zachránili chúďatká podvyživené a neľútostným trhom tvrdo skúšané finančné inštitúcie. Prečo teda tento osvedčený recept neskúsiť aj v iných odvetviach? Slovensko už rozvinulo ochranný štít nad DSS-kami, nasledovať by mohli ropné spoločnosti, výrobcovia liekov, telekomunikační operátori či developeri.

Keďže štát vie, čo je pre jeho občanov dobré, po povinnom vstupe do súkromného druhého piliera by mohla nasledovať napríklad povinná kúpa počítača s operačným systémom Windows alebo povinné vlastníctvo mobilného telefónu (štát predsa musí chrániť občanov pred informačnou negramotnosťou). Do zoznamu nových občianskych slobôd pribudne aj povinné vlastníctvo osobného automobilu (povinnú zákonnú poistku tu predsa máme, tak k tomu automaticky patrí aj auto, to dá rozum!) a tak ďalej.

Priekopníci nového politického štýlu zoskupení v strane Sloboda a Solidarita pred voľbami upozorňovali, že „ak nebudete dávať dobrý pozor, ani si nevšimnete kde všade vám je uberaná sloboda (štátom).“ Dnes predstavitelia tejto strany spolu s ostatnými koaličnými partnermi základné predstavy o slobode upgradujú. Obmedzovanie slobody štátom je škodlivé, ale jej obmedzovanie v prospech súkromných spoločností nie.

Z volebného programu strany Sloboda a Solidarita
http://www.strana-sas.sk/zasady_a_hodnoty

Sloboda

Súčasťou osobného úsilia jednotlivca o šťastie je sloboda. Nikto z nás nechce, aby nám náš sused alebo naša svokra hovorili čo máme robiť. Ak sa dôkladne zamyslíte, zistíte, že existuje jediný dôvod obmedziť osobné konanie a to ten, že by toto spôsobovalo ujmu inej osobe. Isteže, denne sa vzdávame časti osobnej slobody a odovzdávame ju svojej žene, svojim deťom, svojej kariére. Ale tento dar je dobrovoľný.

Ak nebudete dávať dobrý pozor, ani si nevšimnete kde všade vám je uberaná sloboda. Nevšimnete si, že ste nútený podporovať zo svojich peňazí kultúrne a náboženské inštitúcie, ktorých nielen že nie ste členom, ale ktoré majú program opačný vášmu svetonázoru. Nevšimnete si, že rôzne licencie udeľované štátom vám berú slobodu voľby pri podnikaní a nevšimnete si, že váš zamestnávateľ je nútený vám časť odmeny vyplácať v gastrolístkoch a nie v peniazoch. Možno sú to maličkosti, ale sloboda sa stráca po kúskoch. Obmedzovanie voľnej cenotvorby, prikazovanie kedy majú byť otvorené obchody, nariaďovanie koľko alebo kto smie pracovať a pod. Zrazu len zistíte, že vaša sloboda je obmedzovaná výrazne. Štátom.

Sloboda jednotlivca je dôležitá aj pre spoločnosť. Blahobyt budujú jednotlivci a čím viac slobody, čím väčšie možnosti majú, tým väčších vecí sú schopní. História to už mnohokrát ukázala. My nechceme produktívnemu obyvateľstvu odobrať väčší objem peňazí, aby sme sa následne mohli hrať na bohov a peniaze prerozdeliť tak, aby sa viac zotreli ekonomické rozdiely medzi ľuďmi. Tiež nechceme nimi kohokoľvek uprednostňovať a zasahovať do hospodárstva.

Predovšetkým chceme všetkých nechať na pokoji. Čo by sa stalo, keby sme minimalizovali zásahy do úsilia jednotlivca? Čo by sa stalo, keby sme nechali každého zbohatnúť ak chce (samozrejme tak, aby nenarúšal slobodu iným a neporušoval zákony), alebo aj nie, ak má iné hodnoty? Nuž, asi by sa každý usiloval o svoje osobné šťastie najlepšie ako by len vedel.

Teda len na zopakovanie. Strácame ju nenápadne, ale sloboda je jedným z najdôležitejších faktorov pri hľadaní osobného šťastia človeka a my sa chceme zasadiť o jej navrátenie do rúk jednotlivca v maximálnej možnej miere.

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter