Publikácia vyšla k 70. výročiu univerzity, ktorá vznikla v roku 1940 ako Vysoká škola obchodná, a je prierezom sedemdesiatich rokov jej a predstavením osobností, ktoré sa v slovenskej ekonomickej vede objavili a mali významný vplyv nielen na vysoké školstvo, ale aj na teóriu ekonómie a teda aj na slovenskú spoločnosť.
Kniha, povedal v úvode moderátor Milan Blaha, sa javí ako také nečítavé ekonomické dielo, ale, naopak, je to dielo veľmi čítavé a dôležité, lebo je o ľuďoch: „Práve za ten nápad sa chcem poďakovať autorom. Určujúci dvaja ľudia, ktorí stáli pri zrode knihy a napísali jej rozhodujúcu časť – hoci sú tam aj ďalší autori – sú profesor Jaroslav Husár, ktorý bol šéfom tejto skupiny a profesor Ivan Laluha. Tretím zostavovateľom, ktorého tu nemáme, bol profesor Ján Petrenka.“
Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc. okrem iného povedal:
Chcel by som vzdať hold poznatkom, kľúčovým myšlienkam mnohých slovenských ekonómov. Chcem vyzdvihnúť slovenskú ekonomickú vedu, ktorá prispela do poznatkov ekonomických vied a ako jeden z mnohých príkladov uvediem myšlienky pána profesora Karvaša z roku 1947:
„Maximálne využitie bohatstva národného priestoru hľadá svoje umiestnenie a doplnenie v susedných priestoroch. Vzniká tým myšlienka veľkého hospodárskeho priestoru. Konštrukcia veľkého hospodárskeho priestoru nie je len abstraktnou predstavou, ale je podložená geoekonomickou ucelenosťou, vzájomnou hospodárskou závislosťou celého priestoru.
Najaktuálnejším prípadom jen práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy, nie sú ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe, je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobyt tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené.“
Uvedením tohto – a možno by bolo dokladať ďalšie – citátu chcem zvýrazniť to, že poznatky slovenských ekonómov boli skutočne krôčikmi na dlhej nekončiacej sa ceste za hľadaním odpovede na otázku, ako funguje ekonomický systém.
Z úvodného vystúpenia prof. PhDr. Ivana Laluhu, PhD:
Myšlienka napísať túto publikácia sa zrodila vtedy, keď sme si uvedomili, že sa blíži 70. výročie Ekonomickej univerzity. V knihe je okolo päťdesiat ľudí, ktorí písali o niekom, alebo sa o nich písalo. Keď si ju prelistujete, odvíja sa pred vami celý sled historických udalostí za sedemdesiat rokov rozvoja Slovenska a slovenskej spoločnosti a pôsobenie školy v kontexte tohto vývoja. Preto tam nájdeme obdobia, ktoré sú plusové, ale aj obdobia, ktoré sú mínusové. Jedno z poučení z týchto dejín Ekonomickej univerzity je v tom, že žiť v spoločnosti nielen človeku, ale ani inštitúcii nie je možné, aby istým spôsobom neboli od tejto spoločnosti závislý. Ide však o mieru závislosti a o spôsob vyjadrenia tejto závislosti… Z týchto sedemdesiatich rokov tiež vyplýva, že najväčšie úspechy mala univerzita vtedy, keď sa jej podarilo zachovať si istú autonómiu, istú svojprávnosť vo vzťahu k vonkajším nezávislým premenným, teda najmä k politickému systému.
Ekonomická univerzita prešla niekoľkými vývojovými etapami, ale aj generačnými zlomami. Samotný vznik školy v roku 1940 vyvoláva otázniky. Kto stál za jej vznikom? Veď tu bol slovenský štát Jozefa Tisa. Kto stál za týmto vznikom? Privítal ho režim? Nie, naopak, režim dosť hnevlivo napadol túto vysokú školu z toho titulu, že na nej pôsobilo niekoľko českých profesorov. Napriek tomu si škola, vtedy Vysoká škola obchodná, zachovala svoju tvár a z roka na rok naberala na intenzite, čo sa týka rozširovania počtu poslucháčov aj predmetov, ktoré sa vyučovali.
Z osobnej skúsenosti viem, že veľa prvých absolventov tejto školy boli ľudia z vidieka. Bola to skupina študentov, ktorí boli zo sedliackych gazdovstiev. Čiže ak bol slovenský sedliak trochu kultivovaný, tak dal syna vyštudovať, aby mu to gazdovstvo viedol. Tí sa potom uplatnili v obilných spoločnostiach a pod. Chcem povedať to, že premena slovenského vidieka a začiatky rozvoja priemyslu boli prvou všeobecnou požiadavkou na vznik Vysokej školy obchodnej.
Vysoko si ceníme generáciu zakladateľov školy, ktorí potom zohrali výraznú úlohu v Povstaní, pretože pripravili ekonomické podložie SNP, to bol Karvaš a mnohí iní.
Druhá taká významná generácia už znamená zrýchlené tempo industrializácie, bola to generácia, ktorá sa nakoniec prezentovala ako federalisti v širšom slova zmysle. To bolo obdobie nielen šesťdesiateho ôsmeho roku, ale od začiatku šesťdesiatych rokov, keď sa už začína nielen renesancia ekonomickej vedy, aspoň čiastočná, ale aj renesancia príbuzných odborov, ktoré sa na univerzite vtedy vyučovali. Ekonomická veda sa vtedy po prvý raz pokúsila prelomiť dogmatické tabu, dostať sa z toho zovretia. Prvý raz ekonómovia už v šesťdesiatych rokoch nastoľujú, pravdaže v takom embryonálnom štádiu, vzťah plán a trh, alebo podnikové rady…
|
Anotácia publikácie SPRINT 2 s.r.o. 2012, 332 strán |
Knihu vydala najvýznamnejšia a najstaršia škola pripravujúca na Slovensku odborníkov pre hospodársku prax – Ekonomická univerzita v Bratislave – pri príležitosti 70. výročia svojho založenia knihu. Na prezentácii publikácie rektor univerzity prof. Rudof Sivák uviedol: „Vydaním tejto knihy plní univerzita svoje poslanie tak vo vzťahu k histórii i budúcnosti. Boli to totiž ekonómovia, ktorých vychovala naša alma mater, ktorí formovali vývoj ekonomickej vedy na Slovensku. Boli to naši absolventi, z ktorých myšlienok vychádzali aj ekonomické reformy po roku 1990. A rovnako, absolventi univerzity majú veľký vplyv na vývoj spoločnosti aj v súčasnosti.“
