Niektorí hovoria, že vedomosti nie sú na prvom mieste – množstvo faktov, ktoré tlačíme do žiaka, sú viac-menej zbytočné, lebo než dieťa skončí povinnú školskú dochádzku, aj tak podstatnú časť zabudne a nebude vedieť aplikovať. V žiakoch treba rozvíjať schopnosť osvojovať si poznatky preto, aby ich mohli preniesť do svojho správania a myslenia.
Úspešnosť školy nezávisí len od učiteľa a žiaka, nemenej dôležité je správanie celej spoločnosti a jej úcta k učiteľom. Týka sa spoločenského postavenia učiteľa, aj jeho materiálnych podmienok, ohodnotenia, výhod. Námaha učiteľa, ktorý chce vychovať slušného žiaka, je však zbytočná, keď z nedeľnej z diskusie poslancov zaznievajú vulgárne výrazy, diskutujúci si skáču do reči, hádajú sa a napätie už-už vyvolá násilie.
Škola sa sústreďuje na prípravu žiakov pre isté povolanie. Možno vychová dobrých a zručných remeselníkov, podnikateľov, odborníkov, ale málokto si uvedomí, že škola zanedbáva prípravu mladého človeka na hádam najdôležitejšie úlohy v súkromnom živote i v spoločenskom dianí. Mám tým na mysli výchovu mladého človeka ku spolunažívaniu v rámci rodiny i žiackeho kolektívu, k pochopeniu úlohy rodičov a súrodencov, k starostlivosti o vlastné zdravie, k zodpovednosti dospelého jedinca – počínajúc voľbou životného partnera až po starostlivosť o zdravý vývoj dieťaťa a napokon, k uvedomeniu role občana, voliča, zamestnanca, nadriadeného či podriadeného.
Je dôležité pripomenúť, že vzťah s rodinami a rodičmi žiakov je dôležitou sférou života každej školy. V rodine sa tvorí hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, pripravuje sa na školu, formujú sa vzťahy k iným ľuďom. Len v porovnaní s minulosťou čelí súčasná rodina zrejme oveľa väčším výzvam, náročnejšia je aj výchova detí. Častá snaha po kariére, pracovnom presadení otca aj matky s pofidérnymi hodnotami moci a uznania je znakom diagnózy odľudštenia vzťahov. Pozitívom môže byť samostatnosť a nezávislosť detí, ktorá sa ale bez hodnotových princípov etiky u nich často zmení na super-liberalistickú anarchiu.
Ak si letmo pozrieme vyššie spomenutý neúplný zoznam výchovných oblastí, zistíme, že sú to podmienky osobného šťastia . Len zdravý, čestný, usilovný, svedomitý, úctivý človek môže byť partnerom, ktorý môže počítať s náklonnosťou všetkých a ktorý sa snaží všetkým pomôcť. Osobnostný rozvoj mladého človeka závisí od tvorivého a kritického myslenia, ako aj od emocionálnej zrelosti.
Ak inšpekcia školstva zistí, že pomerne vysoké percento žiakov je konfrontovaných so šikanovaním, potom treba verejne konštatovať, že hlavná úloha školstva ostala nesplnená a ak sa nedosiahne zmena, premení sa naša spoločnosť na spolok zdivočených bytostí, ktoré budú v neustálom konflikte so sebou, s príbuznými i ostatnými spoluobčanmi. Na tento stav dopláca nielen rodina, ale aj celý štát. Dobre dimenzované vzdelávanie spolu s morálnymi zásadami umožňuje človeku stať sa autonómnym, a na to sa treba orientovať aj v kontakte so žiakmi so zdravotným postihnutím.
Bohužiaľ, v našom školstve už dlhé roky trpíme na premárnené príležitosti, ktoré sú priamo úmerné nedostatku systémovosti. Tieto podnety by azda raz mohli prispieť aj k riešeniu situácie.