Vplyvom nebezpečných chemikálií môže dôjsť k vzniku rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení, chorôb dýchacích ciest, alergiám, chorobám v materstve, vývojovým poruchám.
Mnohé vedecké testy preukázali, že v ľudskom tele sa nachádza množstvo umelých chemických látok v rôznych koncentráciách. V organizmoch dnešných generácií je hladina umelých chemikálií vyššia ako to v minulosti bolo u ich rodičov.
Návrh legislatívy Súčasná legislatíva nedokáže dostatočne chrániť životné prostredie, ani podporiť potrebné inovácie. Preto Európska komisia pripravila nový regulačný systém pod názvom REACH (Registrácia, Evaluácia (hodnotenie), Autorizácia, obmedzenie Chemikálií), ktorý bude kontrolovať výrobu, trh a používanie chemických látok zasahujúcich do nášho života. Konečným cieľom je vyrábať a používať len také látky, ktoré nepoškodzujú zdravie a životné prostredie. Už v roku 1979 EÚ prijala legislatívu, ktorá určila povinné bezpečnostné testovanie chemikálií prichádzajúcich na trh. Poskytovala však výnimky pre všetky, ktoré boli na trhu k septembru 1981. Na základe tejto výnimky nemuselo byť testovaných asi 70-tisíc chemikálií (dostali názov „existujúce chemikálie“). Pre absenciu testov dnes nie sme schopní spoľahlivo dokázať ich účinky a účinky ich kombinácií na ľudský organizmus. Nepoznáme ani presné následky dlhodobého vystavenia ľudského organizmu väčšine chemikálií. Podľa návrhu nariadenia REACH by sa už nemali robiť rozdiely medzi novými a „existujúcimi“ chemikáliami. Všetky by mali byť bezpečnostne testované. Po odpočítaní výnimiek regulovaných iným typom legislatívy (farmaceutiká, rádioaktívne látky a pod.) sa REACH bude týkať asi 30-tisíc látok. Komisia navrhuje, aby do 11 rokov od schválenia REACH prešli všetky chemikálie na trhu EÚ sériou testov, registráciou a údaje by sa mali uchovávať v centrálnej databáze v Európskej chemickej agentúre v Helsinkách. Okrem toho všetky chemické látky dovážané na trh EÚ v množstve nad 10 ton za rok by mali byť špeciálne hodnotené z hľadiska bezpečnosti. Rozsah požadovaných testov by závisel od množstva chemickej látky dovážanej ročne na trh EÚ. Čím väčší objem, tým prísnejšie testy.
Náklady… Okamžite po predstavení návrhu REACH sa rozpútala široká diskusia za účasti dvoch hlavných skupín aktérov. Na jednej strane stoja zástupcovia chemického priemyslu, na strane druhej hlavne environmentálne a zdravotnícke organizácie (vrátane Slovenskej lekárskej komory). Chemický priemysel argumentuje vysokými nákladmi na testovanie, registráciu a autorizáciu chemických látok, ohrozením svojej konkurencieschopnosti, zamestnanosti, zánikom množstva firiem. Druhá strana hovorí: ľudské zdravie a zdravé životné prostredie je najdôležitejšie. Bolo vypracovaných niekoľko štúdií o celkových nákladoch na REACH, ktoré budú znášať chemické firmy. V štúdii vypracovanej na objednávku Ministerstva hospodárstva SR sa uvádzajú náklady v rozpätí 12,6 – 20 mld Sk počas 11 rokov len pre Slovensko. V kontexte EÚ a informácií z Bruselu však odhad nákladov pre Slovensko pôsobí pomerne rozpačito. Najnovšie odhady Európskej komisie totiž hovoria o nákladoch 2,3 mld eur (88 mld Sk), ktoré v priebehu 11 rokov bude musieť chemický priemysel vynaložiť v celej EÚ. Pri ročnom obrate chemického priemyslu v EÚ vo výške približne 550 mld eur predstavujú tieto náklady ročne v priemere len okolo 0,05 percenta z celkových tržieb počas 11 rokov. Nedá sa preto prijať argument o ohrození konkurencieschopnosti, o prepúšťaní zamestnancov alebo o nižších príjmoch z daní do štátneho rozpočtu.
…a prínosy Existujú aj odhady ziskov zo zavedenia systému REACH. Zavedenie legislatívy môže znížiť náklady na zdravotnícku starostlivosť o 50 mld eur počas 30 rokov. To znamená, že v konečnom dôsledku ekonomika EÚ ušetrí desaťkrát viac ako bude stáť systém REACH. Prečo teda všetky tie pokusy o „zjemnenie“ REACH-u, o neustále odkladanie rokovaní na úrovni EÚ (Rada a Európsky parlament), prečo vyhlásenia o zbytočnosti REACH-u? Skúsme si odpovedať na otázku: Sme ochotní ďalej žiť v sladkej nevedomosti a znášať potenciálne riziká? Na jednej strane by bolo zjednodušujúcou nepravdou tvrdiť, že všetky, resp. väčšina chemikálií, ktoré nás obklopujú, sú škodlivé. Na strane druhej je rozhodne v záujme nás aj v záujme tých, čo prídu po nás, mať o týchto látkach čo najviac informácií. A preto Európa potrebuje kvalitný legislatívny nástroj, ktorým sa REACH po schválení môže stať.
Chemikálie – súčasť života V Európskom parlamente sa návrhom Komisie zaoberá gestorský Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI). Spravodajca Guido Sacconi vypracoval kvalitnú správu spĺňajúcu všetky požadované kritériá. Okrem ENVI majú v problematike REACH významnú úlohu aj Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výbor pre priemysel, výskum a energie (ITRE). IMCO aj ITRE spracovali vlastné správy, v ktorých sú kritériá REACH významným spôsobom oslabené v prospech chemického priemyslu. Navrhujú jednoduchšie a lacnejšie testy, množstvo výnimiek, menej prísne limity. O všetkých správach bude EP hlasovať pravdepodobne 15. novembra 2005. Po schválení v Rade EÚ by REACH mal byť definitívne schválený v prvej polovici roka 2006. Je potrebné si uvedomiť, že nehovoríme o abstraktných chemikáliách, ktoré sa používajú v nejakých špeciálnych druhoch priemyslu. Hovoríme o látkach, ktoré sú bežnou súčasťou denne používaných predmetov a potrieb – kozmetika, elektronika detské hračky, poľnohospodárske produkty…
Autor je poslanec Európskeho parlamentu
