Potravinové klamstvá

Rozhodnutie Bushovej administratívy podať žalobu na Európsku úniu pre jej päťročné moratórium na geneticky modifikované (GM) potraviny má všetky znaky kampane „šok a hrôza“, ktorej cieľom je otvoriť potenciálne trhy. No žaloba pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) môže byť namierená väčšmi na rozvojové krajiny než na EÚ. Tie sú takouto tvrdou taktikou omnoho zraniteľnejšie. Vezmime si napríklad Egypt. Káhira sa najprv k žalobe pripojila, spolu s Argentínou a Kanadou, no po domácom tlaku spôsobenom neistotou v súvislosti s bezpečnosťou GM potravín svoju pozíciu zmenila. Podala však samostatnú sťažnosť kvôli embargu EÚ na geneticky modifikovanú bavlnu, odolnú voči suchu, čím sa aspoň symbolicky pridala ku kroku USA. Okrem tlaku verejnosti znepokojil egyptskú vládu aj konfrontačný tón americkej žaloby. „Spôsob, akým bola (sťažnosť) ohlásená, sa podobal na vojnu s EÚ,“ povedal istý egyptský predstaviteľ rezortu obchodu pre Financial Times. „Nemôžme ísť do vojny s EÚ. Predstavuje 40 percent nášho obchodu.“ Ústretový krok voči únii však spôsobil prestrelku s USA. V nahnevanej reakcii Washington obvinil Egypt z porušenia slova a zrušil rokovania o spoločnej zóne voľného obchodu. Egyptskí predstavitelia boli podľa Financial Times „omráčení“ americkou reakciou. Najmä po predchádzajúcich dobrých vzťahoch. *** Biely dom sa spoliehal, že Egypt bude v rozvojovom svete, predovšetkým Afrike, zastupovať záujmy GM potravín. Jedným z hlavných argumentov Bushovej administratívy proti postoju EÚ je totiž tvrdenie, že geneticky modifikované potraviny dokážu vyriešiť hladomor na kontinente. Zdá sa, že teraz Washington používa svoju antiteroristickú formulu „buď s nami, alebo proti nám“ aj v obchodných rokovaniach, predovšetkým vo vzťahu k rozvojovým krajinám. Keď napríklad Chorvátsko a Thajsko vzniesli voči GM produktom zdravotnú námietku, pohrozil im obchodnými sankciami a obe krajiny ustúpili. K veľkým krajinám ako India a Brazília sa Biely dom správa omnoho obozretnejšie. V prípade Brazílie pozývajú americké korporácie, „sponzorované“ daňovými poplatníkmi, politikov a vedcov do USA a Južnej Afriky, aby študovali GM produkty. Ani reakcia na indický zákaz nebola nijako ostrá. *** V boji o technológiu genetickej modifikácie ide o veľa. A nemá to nič spoločné s bojom proti hladu. „Veľká päťka“ spoločností ovládajúcich sektor biotechnológií – Monsanto, Dupont, Syngenta, Dow Chemicals a Aventis – investovala do výskumu a vývoja miliardy dolárov. Z 1085 existujúcich biotechnologických patentov kontrolujú 937. USA tvrdia, že GM potraviny predstavujú novú „zelenú revolúciu“, ktorá umožní nakŕmiť rastúcu svetovú populáciu. No samotná Služba pre ekonomický výskum amerického vládneho departmentu pre poľnohospodárstvo zistila, že výnosy GM plodín nie sú vyššie než pri obyčajných plodinách. Navyše s ich pestovaním sa spájajú aj iné problémy. Boli vytvorené pre obrovské americké superfarmy, nie pre malé hospodárstva charakteristické pre väčšinu rozvojového sveta. Náklady sú pri nich dokonca vyššie a môže si ich dovoliť len málo chudobných farmárov. *** Bushova administratíva predstavuje svoju politiku rozširovania GM plodín ako riešenie problému hladu. Počas nedávnej návštevy v Afrike George Bush povedal: „Pre dobro kontinentu sužovaného hladom žiadam európske vlády, aby skončili s odporom voči biotechnológiám.“ No mnohí Afričania sú opatrní a túto politiku považujú za vytváranie akéhosi „biootroctva“, v ktorom by boli farmári vydaní napospas veľkým korporáciám. Amadou Kanoute, výskumný riaditeľ africkej pobočky Medzinárodnej organizácie spotrebiteľov povedal, že rozširovanie GM potravín „zatiahne Afriku do ešte väčšej závislosti“. Americká agropolitika bola vždy poznačená vlastnými záujmami. Podľa vyhlásenia Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID), hlavného nástroja zahraničnej potravinovej pomoci, „z amerických programov zahraničnej pomoci vždy získali najviac spojené štáty“. Hlad je výsledkom prístupu a distribúcie, nie produkcie, ako jasne ukazujú prípady Indie a Ugandy. India ročne vyprodukuje navyše viac ako 48 miliónov ton potravín, no tie nie sú nikdy rozdelené medzi 320 miliónov Indov, ktorí idú každý večer spať hladní. V provincii Kalahandi, v štáte Orissa, je hladomor. Napriek tomu, že je to bohatá a produktívna oblasť, v ktorej sa každý rok urodí o 50 000 ton ryže navyše. V Ugande je problémom transport, nie produkcia potravín. Vlhký a úrodný západ krajiny vytvára obrovské nadbytky, no úbohé cesty a nedostatočná sieť železníc robia prevoz potravín na suchý východ nákladným. Napriek tomu len málo medzinárodných organizácií či veriteľov poskytne peniaze na zlepšenie infraštruktúry. *** Tvrdenie, že politika EÚ spôsobuje hlad v Afrike, Európanov rozhnevalo. Podľa predstaviteľov EÚ dáva Európa Afrike sedemkrát viac pomoci ako USA a väčšinu z nej poskytuje vo forme peňazí, čo podporuje miestne ekonomiky. USA, na druhej strane, dávajú potraviny, čo im umožňuje riešiť vlastný problém nadprodukcie. Európsky parlament už rozhodol o uvoľnení moratória na GM plodiny. Stále však vyžaduje prísnu politiku ich označovania. Každý produkt, obsahujúci viac ako 0,9 percenta GM súčastí, bude musieť byť jasne označený a GM potraviny budú musieť byť počas produkcie a zberu oddelené od ostatných. Spojené štáty však označovanie odmietajú akceptovať. Podľa Zoellicka, aj keď podporuje právo konzumenta na voľbu, „takáto informácia by mala byť vo svojej prezentácii nezaujatá a pre producenta by mala byť prijateľne realizovateľná“. Podľa neho plán označovania „tieto štandardy nespĺňa“. „Prijateľne“ sa v Zoellickovom podaní vzťahuje na náklady spojené s oddelením GM produktov od ostatných. No administratíva sa obáva, že ak Európania získajú označovania, Američania môžu začať žiadať to isté. Tri štvrtiny potravín v amerických obchodoch obsahujú GM produkty. Nedávna štúdia firmy Novartis ukázala, že s označovaním súhlasí 92 percent ľudí v USA. EÚ sa pravdepodobne pokutami uloženými WTO nedá zastrašiť. Ak sa Spojeným štátom podarí zablokovať označovanie, európski spotrebitelia môžu skrátka začať americké potraviny celkom bojkotovať. Jedinými skutočnými obeťami v tejto obchodnej bitke tak budú americkí farmári. Nejde teda o úniu, ktorá aj tak absorbuje len asi 10 percent amerického vývozu potravín. Ide o rozvojový svet, kde sú regulácie laxné, zisky vyššie a odpor môže byť zaplatený veľmi vysokou cenou. Článok bol uverejnený internetovým magazínom Z-Mag www.zmag.org Preklad Radovan Geist