Postrkotárium

Juj, ako dobre, že máme na Slovensku zopár ohnivých rytierov racionalizmu. Niekto predsa musí mať jasno a poriadok vo veciach. Medzi takýchto triezvych a usporiadanych zaraďujem aj Igora Kapišinského. Prednedávnom vo svojom článku v týždenníku .týždeň opäť raz vyrazil do boja proti celosvetovej hlúposti. Boj je to vopred prehratý, ale aspoň ukážeme, že tesáky nám neotupeli. Lebo čím iným sú Kapišinského výpady proti iracionálnemu vo svete, ak nie iba prázdnym a neveľmi racionálnym, rozzúreným cvakaním? Kapišinskému môžem jeho triezvosť, akurátnosť, rozumnosť len závidieť. Pretože už je isté, navždy rozhodnuté a nezmeniteľné, že nech by som sa usiloval akokoľvek, do klubu najskalopevnejších racionalistov sa nikdy nedopracujem. Vždy budem mať svoje dvierka a trináste komnaty nachystané pre lietajúce taniere, mimozemských genetických inžinierov, mátohy zo starých domov, karmické slučky či pre také efemérnosti, ktoré možno zjednotiť pod vlajkou „duchovnej inteligencie“… Ako vravím, dvere do vážených klubov racionalizmu sú pre mňa navždy pribuchnuté. Alebo zabuchnuté. No prosím: človek, ktorý sa nevie rozhodnúť, či sú dvere pred jeho nosom pribuchnuté alebo zabuchnuté, nech radšej čuší v temnom kúte a priveľmi nedvíha svoj hlas. Nerozhodnosť vypovedá o dezintegrácii psychiky. O nesúrodosti. Človek s nesúrodými myšlienkami nech sa do žiadnych spolkov triezveho rozumu neprihlasuje, všakáno… Veď ja sa naozaj nehlásim – nech už budú tie dvere pribuchnuté alebo zabuchnuté. Nehlásim sa, pretože som neprestajne vyrušovaný niekoľkými otázkami. Iných tieto otázky už určite prestali trápiť. Iní tieto otázky majú dávno vyriešené. A zasa iní ich vyriešené nemajú, no už vedia, že púšťať sa do ich riešenia je nezmyselné a banálne. Racionálne si to uvedomujú. Sú to tieto otázky: Ako vyzerá územie racionality? Teda: čo je racionálne? Racionálne je to, čo vzniká a existuje v ľudskom rozume, alebo aj mimo neho? Čo je to ľudský rozum? Videl ho niekto? Je merateľný? Je racionálne to, čo človeku vyhovuje, alebo častejšie to, čo mu nie vždy je po chuti? Je racionálne riadiť sa tým, o čom človek vopred vie, že to bude nepríjemné? Je racionálne, aby vo vesmíre existoval napríklad taký živočích ako človek? Je život racionálny jav? Ak taký nie je, aký má potom za každú cenu presadzovať to, o čom sme rozhodli, že to budeme považovať za racionálne? Je akýkoľvek jav racionálny jav? Je vesmír racionálny? Komu vyhovuje vesmír taký, aký teraz je? Aj náboj s nulovým rozmerom má vyžarovanie. Je to racionálne? Sú kvantové teórie racionálnejšie ako hypotézy o UFO, špiritizme, šamanizme či paranormálnom pôsobení tarotových symbolov? Je jazyk, ktorý používame a o ktorom si myslíme, že nám pomáha upresňovať opis sveta (sveta, ktorý upresnenia zjavne nepotrebuje a neznáša), založený výlučne na racionálnych princípoch? Je jazyk ako systém naozaj dôsledne zbavený všetkých iracionálnych prvkov? Neviem, naozaj netuším. Inak by som nepísal toto tu. A na záver len zopakujem: závidím, hlboko závidím triezvosť takých ľudí, akým je aj vedec Igor Kapišinský…