Postrkotárium

Hoci si uvedomujem, že do tejto rubriky nepatria záležitosti jadrovej energetiky či atómových zbraní, predsa mi nedá, aby som sa trošku nerozpísal o Iráne, krajine, ktorú teraz celý Západ obviňuje z toho, že klame ako len a kde len môže a usiluje sa pritom vyrobiť nejakú tú jadrovú zbraň. Irán je krajina určite očarujúca. Nigdá som ta nebou. Ale keby som sa tam dostal, určite by som strávil v dvanásť- či koľkomiliónovom Teheráne toľko času, koľko by sa len dalo. Takisto v Esfaháne, ktoré so svojím najväčším námestím na svete a s dvesto mešitami je určite najkrajšie iránske mesto. Ak Širáz, mesto, odkiaľ pochádzal básnik Háfez, nie je ešte krajšie. Zašiel by som aj do Tebrízu, lebo stadiaľ prišiel Šamseddín, potulný učiteľ Dželáleddína Rúmího, zakladateľa rádu víriacich dervišov. A šiel by som aj mesta Bam, no, žiaľ, neviem, koľko sa z neho po katastrofálnom zemetrasení zachovalo. A nevynechal by som ani Persepolis, či miesta, kde žijú malé komunity zoroastriánov… Západná tlač (la Repubblica a Die Presse) píše, že Irán klame. Úžasný objav. Ktorá krajina, ktorá vláda a ktorý politik neklame? Tvrdenie periodika la Reppublica, že Teheránu nemožno veriť, že jadrovú energiu potrebuje na mierové účely predovšetkým preto, lebo Irán je „jedna z najväčších ropných krajín sveta so zásobami na desiatky, možno stovky rokov“, nechtiac odhaľuje, o čo Západu v skutočnosti ide – o prírodné zdroje. O tom že svet, ktorý je neznesiteľne preľudnený a z veľkej časti aj ekologicky zdevastovaný, sa jedného dňa zrúti do nekontrolovateľnej zbesilej „šarvátky“ o zostávajúce prírodné zdroje, ktorých je každým rokom menej, sa písalo v množstvách prvo- i druhotriednych sci-fi románov (Mária Szepes: Tibetské varhany) a futurologických štúdií (Johannes von Buttlar: Nový raj). Dnes sa tieto kedysi fantastické, takmer gýčové vízie akoby stávali realitou. Veď toť len pár týždňov uplynulo od silvestrovských plynových prekáračiek medzi Ukrajinou a Ruskom. Niet pochýb, že k čomusi podobnému, ale v oveľa vyostrenejšej forme sa schyľuje – a to už nie v ďalekej budúcnosti — aj v prípade iránskej ropy a zemného plynu. USA nezaháľali a už stihli vojenskú techniku presťahovať do Iraku; súčasne už majú svoje „želiezka v ohni“ aj v krajinách ležiacich na brehoch Kaspického mora. Sľučka okolo Iránu sa začína sťahovať. O región sa – ako vždy – zaujímajú Spojené štáty a Rusko. Prebudila sa však už aj EÚ. Tages Anzeiger: „Ak Európania nechcú stratiť tvár, musia – chtiac-nechtiac – robiť to, čo Američania požadujú už dlho: preniesť záležitosť iránskeho jadrového programu na pôdu Bezpečnostnej rady OSN.“ V iránskej vláde nesedia, samozrejme, nijakí anjelíci, mystici či filantropi. Na druhej strane však: ani v žiadnej inej vláde ich nemožno nájsť. Lenže tie iné vlády, ktoré sa svetu usilujú diktovať pochodový krok, väčšinou jadrové zbrane už majú. Na prevádzku svojho luxusného hospodárstva potrebujú ďalšie prírodné zdroje. Islamistický terorizmus je takou výbornou zámienkou na zásah v krajinách s veľkými zásobami ropy a plynu ako existencia Izraelu pre palestínskych partizánov. Čo teda Iránu zostáva? Čo by ste robili vy, keby sa vaši susedia ulakomili na váš dom a vašu záhradu? Čo by ste robili, keby vašu rodinu chceli ukrátiť o dodávky plynu, elektriny a vody? Asi by ste sa pokúsili bojovať o to, čo vám, podľa vás, patrí. Keby vaši susedia mali jadrové zbrane, museli by ste ich vyvinúť aj vy. Takisto Irán. Otázka, či vyvíja jadrové zbrane, je bezpredmetná. Samozrejme, že ich vyvíja. A vyvíja ich plným právom. Musí si brániť svoje vlastníctvo. Argumentom proti Iránu by mohlo byť toto: zemeguľa a to, čo sa nachádza v jej útrobách, patrí všetkým, celému ľudstvu, prežiť môžeme len spoločnými silami, tak nech iránska vláda prestane žgrlošiť a rozumne sa o svoje zdroje podelí s ostatnými. Ona sa však nepodelí. Zrejme chce svoje prírodné bohatstvo predávať za drahý peniaz. Chce maximálne zbohatnúť, veď Irán je chudobná krajina. A aj keby nebola: zbohatnúť by určite chcela banda nevyspytateľných na čele Iránu. Nech teda chce v Iráne zbohatnúť ktokoľvek, isté je, že Irán sa k ľudstvu nebude správať filantropicky. Nebude sa správať ako globálny filantrop či vyznavač holizmu a multikulturalizmu. Rovnako ako USA, Rusko, EÚ, prípadne aj Čína a India. Aj tieto krajiny zvysoka kašľú na to, čo bude so zvyškom ľudstva. Vy by ste sa na ľudstvo nevykašľali?