Poslankyňa Gabriela
Z ľavicovej lavice
Vystúpila v parlamente
Dojímavo velice:
„Podávam tu taký návrh,
Aby naša krajina
Pri tom mori stredozemnom
ležala už od júna.
V parlamente všetci slzia:
„Krivdili sme ľavici!
Stále vlkov vidíme v nich –
A veď sú to slávici!
Buďme za to! Dobre padne
aj nám dať si panáka
po voľbách na Riviére
neďaleko Monaca!“
Odhlasovali ten návrh
A vyzvali potom ľud:
„Chlapci, teraz Republiku
treba k moru presunúť.
Nech koridor utvoria nám!
nech sa uhne Monaco!“
No darmo ľud ťahal, tisol –
psulo sa to voľáko.
„A čo tak pod Republiku
dať brvná?“ „Nič. Ani hnúť“
„Zblaznela tá Gabriela!“
až po voľbách plakal ľud.
Gabriela sa však smiala:
„Ba nie! Dobrý rozum mám!
Keď nie celá Republika –
Sama presuniem sa tam!
Vyšli sme my, populisti,
z volieb ako víťazi –
Na to more Stredozemné
mám teraz dosť peňazí.
Člnkovať sa budem na ňom
štyri roky určite
v ľavicovom pozlátenom
poslaneckom koryte!“
