Sladký spánok agentúry pre cestovný ruch
Tragické výsledku prieskumu zjavne nepodnietili SACR k novým revolučným myšlienkam. Propagovanie Slovenska ako malej krajiny, kde je ku všetkému blízko, je len pokračovaním stratégie Little big country. Myšlienka to bola zaujímavá, ale keďže ani niekoľko rokov od jej uvedenia do života väčšina respondentov netuší, prečo by mala na Slovensko vycestovať, niekde bude asi chyba. Buď tento slogan naozaj nie je veľmi chytľavý a na ľudí nezaberá, alebo si SACR nerobí poriadne svoju robotu a dostatočne krajinu nepropaguje.
Snaha o pozitívnu interpretáciu výsledkov pokrivkáva. Len málokto by pochválil svoje dieťa keby donieslo domov vysvedčenie, na ktorom sa skvejú skoro samé 3 mínus a jediné pozitívne hodnotenia by malo zo spevu či kreslenia, teda z predmetov, kde ide o prirodzený talent a nie o výsledky snaženia sa.
U najbližších najhoršie
U našich juhozápadných susedov, ktorí by logicky mali tvoriť významný podiel návštevníkov, dopadol prieskum úplne katastrofálne. Celkové hodnotenie značky Slovensko bolo horšie ako 4, takže sa takmer blíži k prepadnutiu. Pritom práve krajina, s ktorou máme kus spoločnej histórie, z ktorej hlavného mesta je k nám na skok loďou či autom, by mala patriť do našej primárnej cieľovej skupiny. Nehovoriac o tom, že ich kúpna sila je o poznanie vyššia ako u ostatných našich susedov a ochota minúť peniaze za kvalitné služby tiež.
Skanzen v Zuberci
Ako-tak pozitívne ohodnotili respondenti naše prírodné scenérie či zaujímavé kultúrno- historické pamiatky. Miestom, kde by si turista mohol dopriať luxusný zážitok, či dobre nakúpiť, podľa opýtaných Slovensko nie je. Niečo na tom asi bude, keďže aj Slováci z pohraničných oblastí chodia na nákupy radšej k susedom. Z množstva bratislavských áut odparkovaných v sobotu pred Billou a Lidlom v Hainburgu si už robia žarty aj Adela a Sajfa. Luxusné ubytovacie kapacity a reštaurácie by sa na Slovensku nepochybne našli, služby v nich však už za luxusné väčšinou považovať nemožno. Tým pádom Slovensko stráca potenciál pre klientelu, ktorá si luxus môže dovoliť, ale očakáva za svoje peniaze všetok komfort. Práve tu treba zrejme hľadať odliv ruskej klientely z našich hôr.
Ani pri známkach 2 však netreba veľmi jasať. Stále to znamená že, Slovensko nie je v prvej línii krajín, kam sa turista chystá vydať alebo kde sa cítil fantasticky, pokiaľ tam už bol. Určite existuje aj skupina náruživých cestovateľov, ktorí radi navštívia aj iné miesta, než svoje vysnívané krajiny. Bežná populácia limitovaná množstvom dovolenky a aj istým rozpočtom na cestovanie, sa však určite bude snažiť navštíviť najprv krajiny, ktorým by priradila jednotku aspoň v niektorej kategórii.
Nejasná správa o konci slovenského turizmu
Bežná populácia, na ktorej sa prieskum robil, často o Slovensku ešte ani poriadne nepočula. Môžeme preto veriť, že ich informácie, čo sa týka atraktivity krajiny v jednotlivých kategóriách, boli skreslené. Prieskum medzi odborníkmi, zamestnancami cestovných kancelárií a agentúr a novinármi píšucími o cestovaní ukázal, že zrejme boli. Smerom k lepšiemu. Slovensko hodnotilo 231 osôb pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu. Ich odpovede sa od seba líšili menej ako u širokej verejnosti: snaha okamžite zarobiť, zdieranie turistov od vystúpenia z autobusu až po verejný záchod. Za parkovanie prípadne za vstup do mesta sa platia nemalé peniaze aj v Taliansku, verejná toaleta stojí aj vo Viedni 30 centov. Lenže tieto krajiny pravdepodobne už veľmi dlho neskončili skúšku z atraktivity so známkou 3 mínus.
Demänovská dolina – Jasná
Asi najhoršie je opakujúce sa konštatovanie, že zákazník sa na Slovensku často cíti ako keby bol personálu na obtiaž. Kto by už chcel byť hosťom niekde, kde o neho nestoja? Neochota a nevrlosť dokáže zabiť cestovný ruch aj v tých najatraktívnejších miestach. Naopak, existuje veľa príkladov, kedy si región oveľa menej zaujímavý ako Slovensko, vybudoval povesť práve vďaka vynikajúcim službám a ochote domácich. Komplikovaná je údajne aj spolupráca so slovenskými partnermi, najmä hotelmi. Odpovede trvajú dlhšie ako sú agentúry zvyknuté. Ako najdôležitejšie a po zmene volajúce vyšli doprava a propagácia.
Krásy Slovenska v utajení
Zahraničným agentom podľa ich slov chýbajú manuály s argumentmi prečo navštíviť Slovensko, ktoré by im pomohli pri predaji zájazdov rôznym cieľovým skupinám. Kombinácia slabej vybavenosti informáciami a slabého marketingu značky Slovensko je dosť nešťastná. Zákazník sa nebude na Slovensko pýtať sám, lebo o ňom toho veľa nepočul, a agent radšej siahne po krajine, ku ktorej má výborné propagačné materiály.
Ak si niekto mysli, že cestovné kancelária budú iniciatívne pátrať, kde by tak ešte svojich klientov mohli poslať, tak sa veľmi mýli. Takto dnes, až na pár výnimiek cestovný ruch nefunguje. Naopak, sú to štátne či regionálne agentúry, alebo miestni partneri, ktorí sa predháňajú, aby zahraničné kancelárie pozývali na infocesty a rôzne podujatia. V prvom rade je ich záujmom prezentovať to najlepšie a najkrajšie, čo sa dá v ich krajine vidieť. Samozrejmosťou sú špeciálni sprievodcovia po krajine určení na tvorbu skupinových zájazdov, alebo katalógy zamerané na ponuky pre individuálnych klientov zaujímajúcich sa o pobytové zájazdy.
Kremnica
Zhoda panuje v téme doprava. Chýbajú hlavne priame letecké linky, prípadne bližšia spolupráca so spoločnosťami operujúcimi lety z viedenského či iného blízkeho letiska. O nič lepšie na tom nie je ani kvalita našej cestnej siete a komfort na železniciach.
Treba si uvedomiť, že ako turisti, aj cestovní agenti sú bytosti pohodlné. S výnimkou dobrodruhov a vášnivých cestovateľov. Tí ostatní si vysoko pravdepodobne vyberú krajinu, ktorá im ponúkne všetky informácie a služby naservírované na zlatom podnose. Akokoľvek krásne Slovensko ostane Popoluškou, až kým nenájde tri oriešky, v ktorých bude dobrý marketing, kvalitné služby, a bezproblémová doprava.
Foto: Michal Feik
