Hospodárska kríza spustila v slovenských médiách novú tému. Niektorí analytici a novinári tvrdia, že si za ňu môžeme sami aj tým, že vláda vlani presadila prisilný konverzný kurz, keď sme prijímali euro. Nielenže sme teraz stratili možnosť konkurovať slabšou korunou, ale slabšie „slovenské“ euro by nevytváralo taký tlak na konkurencieschopnosť v porovnaní so susedmi. Táto kritika by mala aký-taký racionálny základ, ak by sa pred rokom všetci politici nepredháňali v presadzovaní čo najsilnejšieho konverzného kurzu.
Konverzný kurz totiž napokon nebol výsledkom politických rokovaní. Konverzný kurz bol výsledkom stanovenia centrálnej parity, na ktorej sa muselo Slovensko dohodnúť s Bruselom a ktorej rozpätie sa opakovane posúvalo kvôli posilňovaniu koruny. A to bol zasa výsledok pôsobenia hráčov na finančných trhoch.
Boj o silný kurz
Samozrejme, že vládni predstavitelia sa viackrát – najmä predseda vlády Robert Fico, minister financií Ján Počiatek bol predsa len zdržanlivejší – vyjadrili, že by prijali čo najsilnejší kurz. Ale každý, kto danú problematiku sleduje vie, že v týchto prípadoch záleží na želaniach politikov iba veľmi málo. Napokon, nie je žiadnym tajomstvom, že kurz bol napokon aj tak „slabší“, než si vláda neoficiálne želala, lebo jednoducho nebolo v jej „diplomatických“ silách iný kurz vybojovať. Tvrdenie, že toto úsilie bolo vedené v záujme, aby si Slováci mohli koruny na eurá vymeniť čo najvýhodnejšie, však nezaznievalo len z úst vládnych, ale aj opozičných politikov.
Najaktívnejšie v tejto veci vystupoval bývalý vládny splnomocnenec pre zavedenie eura, ktorý sa medzitým stal poslancom opozičnej SDKÚ-DS Ivan Štefanec. Ten sa s premiérom Ficom zhodoval vo všetkých svojich vystúpeniach na potrebe čo najsilnejšieho konverzného kurzu. Napríklad v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu vyhlásil, že ekonomika sa prispôsobí širokému pásmu vzájomnej hodnoty koruny a eura. Výhodný konverzný kurz však ovplyvní hodnotu úspor obyvateľov Slovenska. „Budeme pozorne sledovať vyjednávacie schopnosti Roberta Fica v oblasti konverzného kurzu,“ uviedol Štefanec.
Pre opozíciu sa „boj o kurz“ stal politickou záležitosťou. „Je to momentálne na vláde, ktorá prichádza s prvým návrhom a je to aj na vyjednávacích schopnostiach našich predstaviteľov, ktorých výsledok sa dozvieme ôsmeho júla,“ povedal Ivan Štefanec ešte na jar, čím poprel to, čo vedel každý ekonóm – výsledok bude najmenej závisieť od politickej vôle, teda aj od „vyjednávacích schopností“.
Opozičné vajatanie Ak dnes niekto kritizuje vládnych predstaviteľov, že v rozpore s ekonomickou realitou iba z politických záujmov bojovali za prisilný kurz, ktorý nám teraz škodí, mal by zároveň dodať: Chvalabohu, že tu nevládla SDKÚ-DS. Jej predstavitelia totiž viackrát otvorene povedali, že oni by si želali ešte silnejší konverzný kurz. „Konverznému kurzu na úrovni strednej parity nepomohol ani medializovaný škandál ohľadne úniku informácií. Buďme radi, že je to na úrovni 30,126. Smúťme ale za tým, že to nie je pod 30 korún za euro,“ povedal opozičný poslanec pre TASR. „Vinu“ za „slabý“ kurz pritom opozícia jednoznačne pripísala ministrovi financií Jánovi Počiatkovi kvôli jeho spochybňovanej návšteve na výletnej lodi skupiny J&T.
„Je evidentné, že výmenný kurz mohol byť lepší a úroveň výmenného kurzu je Ficov neúspech, za ktorý je zodpovedný predovšetkým minister financií a jeho zlyhanie a ktorý nakoniec zaplatia občania Slovenska,“ povedal novinárom Ivan Štefanec po oznámení výsledného konverzného kurzu. A dodal, že „Slovensko malo šancu vyjednať lepší kurz, dva razy menilo centrálnu paritu a boli tu všetky predpoklady, aby kurz bol lepší,“ dodal. Proti kurzu nenamietali ani ďalší opoziční predstavitelia. Predseda Republikovej rady SMK Ivan Farkas ho označil za „optimálny“, lebo „je to kompromis medzi všetkými záujmami.“ Július Brocka z KDH zasa vyhlásil: „Tento konverzný kurz je výhodný tak pre zamestnávateľov a exportérov, ako aj občanov.“ No a podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka „kurz zohľadňuje históriu za posledné obdobie a vytvára do budúcnosti dobré podmienky, aby bol ekonomický rast v krajine udržateľný.“
Ak sa teda dnes objavuje kritika, že konverzný kurz je jednou z príčin našej hospodárskej krízy, je to rovnaké politikárčenie ako vtedy, len s opačným znamienkom. A môžeme si byť istí, že utíchne vo chvíli, keď bude dochádzať – a k tomu dochádzať po čase určite bude – k posilňovaniu mien okolitých štátov. Navyše prijatie eura v SR považujú investori stále za významnú výhodu vzhľadom na jeho stabilitu, lebo investičné rozhodnutia sa nerobia na pár týždňov, ale na mnoho rokov. A v dlhšom časovom horizonte sa pravda ukazuje jasnejšie, než vo chvíľach, keď slúži iba momentálnym záujmom.
Autor je ekonomický novinár
