Niežeby tá rovnica v názve článku bola nejakým prevratným odhalením, ale to nie je dôvod, aby sme to politikom nepripomínali. Problém je, že populizmus je ako korupcia – vždy najviac bujnie v krízových časoch, keď potrebujeme minimalizáciu jedného i druhého ako soľ. Ľudia, ktorí rozhodujú o nejakých peniazoch si prirodzene práve v kríze hovoria, že si musia „pomôcť“ čo najrýchlejšie, lebo doba je neistá a zajtra už možno nebude z čoho. Aj neúspešní politici si v kríze vravia „kedy, ak nie teraz“.
Vládni politici by nemali vytvárať dojem, že dokážu krízu odvrátiť. Je to globálny problém, ktorý dnes trápi doslova celý svet a bolo by naivné, keby ľudia čakali, že práve my môžeme mať to šťastie, že naši politici nás pred krízou uchránia.
Krízu môžeme iba tlmiť To, pochopiteľne, neznamená, že by mal premiér a ministri sedieť so založenými rukami. Napokon, ukazuje sa, že Robertovi Ficovi sa podarilo dosiahnuť široký spoločenský konsenzus aspoň pri základných opatreniach, čo je oveľa dôležitejšie, než to bolo pred prijatím eura. Tieto opatrenia nemôžu krízu odvrátiť, ale je pravda, že by mohli zmierniť, a za istých okolností dokonca výrazne zmierniť, jej dopady. Najviac však záleží na tom, ako dlho potrvá kríza v globálnom meradle. Nečudo, že platnosť viacerých legislatívnych zmien navrhla vláda na dva roky, lebo ak sa dovtedy nezačne situácia aspoň trochu zlepšovať, kríza sa natoľko prehĺbi, že už nebude možné ani len zmierňovať jej prejavy. Pochvalu si zaslúži tiež zámer povzbudzovať spotrebu našich domácností, lebo to je v tejto chvíli jediná nádej na podporu hospodárskeho rastu, ako ukázali predbežné výsledky za posledný mesiac minulého roka.
Jej možnosti sú však obmedzené. Nech sa vláda akokoľvek usiluje, nemôže stimulovaním domácej spotreby úplne nahradiť vplyv rastúceho exportu na našu ekonomiku v uplynulých rokoch. Preto je dobré, že viaceré fiškálne stimuly vníma vláda ako investície – podpora výstavby diaľnic, zatepľovania domov, iné formy znižovania energetickej náročnosti budov vo verejnej sfére, ale aj finančná podpora inovatívnych podnikov a nákup alternatívnych zdrojov energií pre domácnosti (kotly na biomasu a slnečné kolektory) nám pomôžu nielen teraz, ale aj pri naštartovaní udržateľného rastu odolnejšieho voči krízam. Teraz si však musí dať Ficova vláda dobrý pozor, aby takto vyčlenené peniaze nepostrácali v „nástenkových“ tendroch.
Práve pre obmedzený dopad rastu domácej spotreby na celkový hospodársky rast je priam neuveriteľné, že opozícia dokola presadzuje nezmyselné plošné znižovanie daní z príjmu. Pritom neexistuje jeden jasný dôkaz, že by to naozaj pomohlo, zato argumentov proti je veľa. Napríklad tvrdenie Ivana Mikloša, že zníženie daní v rámci jeho daňovej „reformy“ znamenali vyššie výnosy, preto sa ani teraz netreba obávať strát v príjmoch štátneho rozpočtu poriadne kríva. Exminister financií totiž hovorí o období všeobecného (globálneho) hospodárskeho rastu, keď sa firmám darilo akoby „automaticky“ (dnes už vieme, za akú cenu). Nemožno presne zmerať, nakoľko sa na vyšších daňových výnosoch podieľala väčšia ochota platiť nižšie dane a nakoľko globálna konjunktúra. Ale možno sa oprávnene domnievať, že spoločne s inými výhodami SR pre zahraničných investorov (najmä nízke mzdy) mal rozhodujúci vplyv rastúci dopyt v zahraničí. A teraz je to naopak.
Viac peňazí pre najbohatších Je celkom isté, že teraz by bol výpadok daňových príjmov významný. To však nie je hlavný argument proti opozičnému daňovému šialenstvu. Ten hlavný spočíva v tom, že plošné zníženie daní by nemalo proklamovaný stimulačný účinok voči domácemu dopytu. Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky MF SR by takto štát prišiel o vyše 300 mil. €, ale iba 66 mil. z nich by zostalo vo vreckách ľudí s príjmom do 692 € (20 850 Sk), pričom ľudia s najnižšími príjmami by z toho nemali ani cent. Takže opozičný návrh by znamenal slušné zvýšenie čistých príjmov pre ľudí s najvyššími mzdami, ktorí však podľa dlhodobých zistení majú sklon k šetreniu peňazí, ktoré získajú „navyše“, čo je pochopiteľné, keď si požadovanú spotrebu dokážu pokryť aj bežnými príjmami kríza-nekríza. Nehovoriac o tom, že ich spotreba sa sústreďuje na luxus z dovozu, resp. míňajú svoje peniaze v zahraničí. Slovenská ekonomika by z ešte bohatších boháčov nemala práve v tejto kríze vôbec nič. Svojím daňovým populizmom navyše opozícia popiera vlastné vyhlásenia: zatiaľ čo v oblasti sociálnej pomoci (alebo pri súbojoch o ceny plynu) požaduje výlučne „adresnú pomoc“, pri znižovaní daní jej neadresnosť vôbec neprekáža. Možno preto, že by z nej najviac profitovali najbohatší a naopak vôbec žiadne peniaze by neprinieslo takéto zníženie daní ľuďom zarábajúcim do 331 € (bezmála 10 tis. Sk). To, čo presadzuje pravica, je prejavom brutálnej nesolidárnosti, lebo najchudobnejším to neprináša vôbec nič, ale najbohatším to môže ušetriť tisíce eur. Navyše štát príde o milióny eur, ktoré nebude môcť použiť na potrebné stimuly práve pre najnižšie príjmové skupiny, takže tieto by boli poškodené dvakrát.
Pravicová opozícia zneužíva hľadanie protikrízových riešení na presadzovanie vlastného programu prehlbovania sociálnych a ekonomických rozdielov spoločnosti. Pritom, plošné zníženie dane z príjmu na 16 percent by znamenalo aspoň nejaký prínos pre menej ako 40 percent zamestnancov (vrátane živnostníkov), oproti čomu návrhy MF SR, ktoré schválil parlament prinesú viac peňazí vyše šesť percent zamestnancov. Navyše, ak zoberieme do úvahy rozvrstvenie pracujúcich podľa výšky mesačného príjmu, v tých 40 percentách sú predovšetkým ľudia s vysokými a najvyššími príjmami, čiže na hornej hranici priemeru a nad ním.
Adresná pomoc najchudobnejším Porovnanie opozičných návrhov s návrhmi, ktoré predložilo MF SR jednoznačne ukazuje, že vládne návrhy sú prísne adresné – pomáhajú ľuďom s najnižšími, nízkymi a strednými príjmami, zatiaľ čo ľudia s najvyššími príjmami z nich nebudú mať nič. Ale zároveň ich o nič neoberajú. Veľmi dôležité je, že zvýšenie nezdaniteľného minima prinesie peniaze ľuďom ešte v tomto roku (už od marca), zatiaľ čo zníženie daní by vo svojich peňaženkách pocítili až od budúceho roka. Práve títo ľudia totiž najmä v kríze, keď sa mnohé stáva nedostupným, majú silný sklon k okamžitej spotrebe. A najmä nakupujú predovšetkým veci dennej spotreby a doma, čiže ich spotreba výraznejšie podporuje domácu ekonomiku, než spotreba boháčov.
MF SR očakáva, že celkovo ľudia pri jeho návrhoch ušetria 206 mil. €. Dôležité však je, že z toho až 133 mil. € dostanú ľudia, ktorí zarábajú do 692 €, čiže drvivá väčšina ušetrených peňazí pomôže ľuďom s podpriemernými mzdami. Ak je základnou črtou populizmu zjednodušovanie a zahmlievanie a jeho základným cieľom dosiahnuť, aby si chudobnejšia väčšina myslela, že populista jej chce dobre na úkor bohatšej väčšiny, ale v skutočnosti to je naopak, tak terajšie daňové návrhy opozícia spĺňajú všetky tieto kritériá.
Autor je ekonomický novinár
