Pôjde George W. Bush do basy?

abu_ghraib_75.jpg

Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a boj proti terorizmu Ben Emmerson vyzval na trestné stíhanie predstaviteľov administratívy prezidenta Georgea W. Busha, ako aj vedenia CIA, lebo naplánovali a schválili brutálne metódy tajného vypočúvania zadržaných osôb podozrivých z podpory terorizmu. Emmerson tak urobil na základe správy Senátu USA  uverejnenej v utorok 9. decembra. Uvádza sa v nej, že išlo o „jasnú stratégiu zosnovanú na najvyššej úrovni Bushovej administratívy“.

Keby existovala na svete spravodlivosť, tak titulok tohto článku by sa nekončil otáznikom, ale bol by iba konštatovaním skutkového stavu. Najmä keď aj hovorca CIA potvrdil, že Bush mladší o mučení nielenže vedel, ale ho dokonca aj osobne schválil. Lenže, mám taký dojem, že spravodlivosť v tomto prípade nie je ani slepá, ale ani hlúpa. Dobre vie, že postaviť pred súd tohto sveta bývalého prezidenta najsilnejšej mocnosti neprichádza do úvahy, aj keby mal na svedomí oveľa väčšie prehrešky proti zákonom vlastnej krajiny, medzinárodnému právu a ľudskej spravodlivosti ako tie, ktoré napáchal počas svojho osemročného účinkovania v Bielom dome. A nebolo toho málo. Pohŕdanie medzinárodným právom, klamanie pred svetom i vlastným národom vo forme vymyslených zámienok útoku na Irak, prepadnutie suverénnej krajiny bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, státisíce obetí na ľudských životoch. A k tomu všetkému ešte aj senátna správa, že CIA sa počas jeho pôsobenia v Bielom dome dopúšťala veľkého množstva brutality, nečestnosti a svojvoľného násilia takej povahy, že to dokázalo otriasť aj slabšími povahami niektorých vyšetrovateľov zvyknutých inak na všeličo. Napokon, ako konkrétny príklad možno uviesť inštrukciu, ktorú CIA dostala priamo z Bieleho domu, aby podrobnosti o vyšetrovaní neposkytli vtedajšiemu ministrovi zahraničia Colinovi Powellovi, lebo ten by dostal záchvat zúrivosti.

Senátna správa vyšla po piatich rokoch skúmania vyšetrovacích metód CIA a to, čo bolo vhodné pre oči a uši verejnosti, je len stručný, 528-stranový výťah zo 6 200-stranovej správy. Nemožno pochybovať, že redaktori stručného „výcucu“ dbali na varovania úradov, že plná pravda môže mať vážne následky pre USA a mohla by vystaviť riziku americké zariadenia i jednotlivcov po celom svete. Napokon, možno to vycítiť aj z úvodných zjemňujúcich slov, ktoré napísala predsedníčka senátneho výboru Dianne Feinsteinová. Konanie CIA neoznačila ako mučenie, ale tvrdí, že trauma z 11. septembra 2001 viedla agentúru k tomu, že „použila brutálne vypočúvacie techniky v rozpore so zákonmi USA, povinnosťami vyplývajúcimi z dohôd a našimi hodnotami“. Uviedla, že správa má slúžiť najmä ako varovanie do budúcnosti. „Nemôžeme opäť dovoliť histórii, aby bola zabudnutá a aby sa zopakovali vážne chyby minulosti,“ napísala Feinsteinová.

Dick Cheney a jeho chabá obrana

Proti zverejneniu správy protestovali republikáni a, samozrejme, aj predstavitelia Bushovej administratívy, ktorí sa podieľali na týchto nezákonnostiach. Bývalý viceprezident Dick Cheney v pondelok pre noviny The New York Times vyhlásil, že akýkoľvek pokus vykresliť program ako nejakú „gaunerskú operáciu“ je iba „znôška somarín“ a bránil použitie takýchto metód násilia ako „absolútne, absolútne oprávnené“. Profesorka medzinárodného práva univerzity Notre Dame Mary Ellen O´Connellová poprela tvrdenie bývalého viceprezidenta vyhlásením: „Tým, že CIA klamala Kongresu, exekutíve, ministerstvu spravodlivosti, generálnemu inšpektorovi, súdom a iným, táto správa oslabuje šancu republikánov, ako je bývalý viceprezident Cheney, obrániť CIA.“

Vážnosť viceprezidentovho vyhlásenia znižuje aj fakt, že tie najotrasnejšie pasáže správy nepochádzajú od obetí, ale z dokumentov samotnej CIA. Ďalšie pochybnosti vyvoláva skutočnosť, že mnohé videopásky z vyšetrovania podozrivých osôb boli zničené v roku 2006 na príkaz šéfa protiteroristického centra CIA Jose Rodrigueza.  CIA pritom tvrdila, že videopásky z vyšetrovania sa nerobili, čo by bolo v rozpore so základnými zásadami profesionality. Napriek tomu sa podarilo zhromaždiť dostatok faktov o nedovolených metódach vyšetrovania.

Jednou z najdlhších pasáži v správe je priebeh vyšetrovania prvého väzňa, ktorým bol Abú Zubajda z al Káidy. Zadržali ho v marci 2002 v Pakistane potom, ako bol vážne zranený. Zo správy vyplýva, že vyšetrovateľom vychádzal v ústrety, no napriek tomu ho podrobili mimoriadne krutému výsluchu. Premiestnili ho do tajného väzenia v Thajsku, kde ho držali  47 dní v izolácii napriek tomu, že za ten čas mohol poskytnúť významné informácie o aktivitách al Káidy. Až 4. augusta ho začala CIA intenzívne vypočúvať, čo trvalo celých 24 hodín. Počas vypočúvania narážali ním o stenu, napchali ho do úzkej truhly, podrobili simulovanému topeniu, až kým sa nepovracal a nedostal kŕče do končatín. Takto s ním zachádzali sedemnásť dní. Keď správa z Thajska naznačovala, že vyšetrovanie Zubajdu dosiahlo „limity zákona“, spomínaný šéf centra CIA Rodriguez varoval podriadených, aby sa vyhli takým špekulatívnym výrazom ako legálnosť vypočúvania. „Také slová nepomáhajú,“ odkázal podriadeným do Thajska.

Zubajda bol až 83 -krát vystavený simulovanému topeniu a zatvorený v úzkej truhle strávil celkove 300 hodín. V októbri dostal prezident Bush správu, že Zubajda ešte stále zadržiava niektoré významné informácie. CIA to tvrdila napriek faktu, že od začiatku s vyšetrovateľmi spolupracoval a že jeho výpovede sa ukázali ako pravdivé.

Kŕmenie cez konečník

V správe sa objavuje aj doteraz málo známa metóda mučenia – rektálna rehydrácia a kŕmenie cez konečník. V dokumentoch CIA existuje popis situácie, keď obed prinesený pre väzňa najskôr prepasírovali a potom ho ním „nakŕmili“ cez konečník. V správe existujú údaje o najmenej piatich zadržiavaných, ktorých vyživovali a napájali takýmto spôsobom.

Na verejnosť sa už predtým sporadicky dostávali informácie o krutosti vyšetrovateľov, ale ich nadriadení vždy tvrdili, že takéto fámy sú buď prehnané, prípadne že niektoré metódy sú nevyhnutné, lebo práve prostredníctvom nich sa podarilo získať dôležité informácie a zabrániť tak nesmiernym materiálnym škodám a stratám na životoch. Senátna správa konštatuje, že kruté zaobchádzanie neprinieslo nijaké konkrétne výsledky a všetky dôležité informácie sa vyšetrovatelia dozvedeli od zadržiavaných ešte predtým, ako ich podrobili neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Skôr to vyzerá tak, že v radoch CIA našli uplatnenie sadisti, ktorí by v civilizovanom svete sami skončili vo väzení. V tejto organizácii mali na ukájanie svojej zvrátenosti dokonca požehnanie svojich nadriadených.

Senátna správa zlikvidovala aj rozšírený mýtus, že vypátranie Usámu bin Ládina bolo výsledkom takýchto tvrdých metód vypočúvania, lebo nakoniec pomohlo identifikovať kuriéra Abú Ahmad al Kuvajtího. Ten napokon doviedol CIA do mesta Abbottabad v Pakistane a nakoniec aj k domu, kde sa ukrýval šéf al Káidy. Senátny výbor dospel k názoru, že zistenie identity kuriéra bola skôr skladačka zostavená z informácií pochádzajúcich z rozličných zdrojov, pričom tie najpodstatnejšie poskytol terorista Hassan Ghul zadržaný v Iraku. Jeden z pracovníkov CIA prezradil, že Ghul spolupracoval od samotného začiatku vypočúvania a že „čvirikal ako vrabec“

Cena poľského svedomia

Správa poskytla reálnu odpoveď aj na fámy, že CIA mala svoje tajné väznice rozmiestnené vo viacerých krajinách východnej Európy. Vlády podozrivých štátov takéto možnosti odmietali ako smiešne konšpiračné teórie, ale zo správy možno vydedukovať, že CIA väznila a vypočúvala zadržiavaných v Poľsku, Rumunsku a Litve. Keď sa Poľsko stalo podozrivou krajinou podporujúcou takého praktiky CIA, odmietlo v roku 2003 prijať ďalších väzňov. Rozhodlo sa podvoliť až potom, keď mu vláda USA sľúbila za to 15 miliónov dolárov a zriadilo tajné väzenie vo vojenskej základni neďaleko dediny Stare Kiejkuty. Tento fakt prezrádza aj to, za koľko je poľská vláda ochotná predať svoje svedomie.

V súvislosti so zverejnenými informáciami prezident Barack Obama vyhlásil: „Správa potvrdila moje dlhodobé presvedčenie, že tieto kruté metódy nielenže sú v rozpore s hodnotami nášho národa, oni neslúžia ani širšiemu protiteroristickému úsiliu našich národných bezpečnostných záujmov.“ Tým potvrdil, že tento program vypočúvania (presnejšie mučenia) významne poškodil americké záujmy vo svete a sťažil možnosť presadzovať ich medzi spojencami a partnermi. Zároveň ale treba dodať, že správa musela zapôsobiť ako hojivý balzam na prezidentove rany utŕžené po neúspechu demokratov v nedávnych kongresových voľbách. Nemožno obísť ani fakt, že republikáni nástojčivo presadzovali, aby sa správa, keď sa ju už nepodarilo zablokovať úplne, nedostala sa na verejnosť skôr, napríklad pred voľbami, ktoré boli začiatkom novembra. Malo by to nepochybne zničujúci účinok na snahy republikánov o ovládnutie oboch komôr Kongresu USA.

Prezidentovi Obamovi možno pripomenúť aj jeho predvolebný sľub, že nechá zatvoriť väznicu na základni Guantánamo, ktorá slúži práve na takéto účely a kde sa už roky nachádza mnoho zadržiavaných bez toho, aby bolo voči ním vznesené nejaké obvinenie. Po tejto afére CIA má teraz prezident dobrú zámienku, aby konečne konal.   

Ilustračné foto: Creative Commons

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter