Pohľad z Londýna 3

Turizmus je dobrý, však? Prinajmenšom je vynikajúci pre ekonomiku. Možno nie až taký dobrý pre životné prostredie, ale v živote nemožno mať všetko. A keďže sa tvrdí, že časy sú ťažké, človek si musí stanoviť priority. Nevyhnutným faktorom je tu „turista“. Kto je alebo nie je turistom? Definícia nám to môže trochu zjednodušiť. Podľa slovníka Cambridge Dictionary Online, ktorý sa vám, mimochodom, určite zíde medzi obľúbenými internetovými adresami, možno turistu definovať ako „niekoho, kto navštívi konkrétne miesto pre potešenie a nežije tam“. Táto definícia vylučuje ľudí na služobnej ceste, ktorí sa nenápadne vytratia zo stretnutia či konferencie, aby si pozreli lokálne krásy či krásky. City breaks Netreba ani hovoriť, že mobilita ľudí sa za posledných desať rokov exponenciálne zvýšila. Čoraz viac si ich pravidelne vyhradzuje časť rozpočtu na dovolenku. Reklamy na zlacnené zájazdy v novinách, na bilbordoch, v televízii, jednoducho všade, sa ledva dajú spočítať a neobmedzujú sa len na letnú sezónu. Vysoká miera stresu v každodennom živote poskytuje dodávateľom takýchto zájazdov možnosť zvádzať davy lákavými ponukami oáz kultúry, potešenia, jednoduchého a ničím nerušeného odpočinku dokonca aj v zvlášť orientálnych krajinách. (Výraz, ktorý je často eufemizmom pre zábavu určenú iba pre dospelých.) Ponúkajú ju všetkým, ktorí potrebujú „prestávku“. Ale kto ju potrebuje? Možno to nie je nijaké prekvapenie, ale aj v Londýne je najčastejšou odpoveďou „ja“. Okrem toho chce väčšina (milióny) imigrantov prvej a druhej generácie navštíviť svoju „Heimat“. O zámienky, prečo odletieť do neznámych krajín, nie je núdza. Pre ľudí, ktorí nemajú veľa času, chcú si však na chvíľu oddýchnuť od svojho monotónneho a/alebo namáhavého života, sa stali zvlášť populárne takzvané city breaks, víkendové pobyty v svetových veľkomestách. City breaks sa v turistickom priemysle stali kategóriou samy o sebe. Je jasné, že v tomto ekonomickom sektore sa ponuka (teda reklama) rýchlo prispôsobila dopytu, potom ho postupne prevýšila a nakoniec začala dopyt sama tvoriť. Ten zas spôsobil ďalší nárast ponuky, a tak ďalej. Letieť „zadarmo“ je skvelé Nízkonákladové letecké spoločnosti dieru v trhu vďačne zaplnili. Veď kto by nechcel let, ktorý ho bude stáť presne 0,00 libier? Raynair, meno, ktoré sa stalo synonymom pre nízkonákladové lety, takéto „darčeky“ skutočne ponúkal. Ten, kto chce odletieť z rýchleho Londýna, nemusí zaplatiť nič iné, len letiskové poplatky… a ešte nejaké poplatky, ale letieť zadarmo je predsa také skvelé! Takže neprekáža, že ceny za nápoje a jedlá siahajú na palube lietadiel nad oblaky, veď nikto vás nenúti si niečo kupovať. Mimochodom, ako je možné, že majú nízkonákladové letecké spoločnosti také nízke náklady? Možno spomenúť niekoľko jednoduchých aj komplikovanejších dôvodov, čo je však „pasca“, ktorú si cestujúci uvedomí, až keď sa vydá na cestu? Na jej londýnskom konci, či lepšie povedané na jej začiatku, musí vyriešiť úlohu… ako sa dostať na londýnske (?) letisko. Väčšina lacných letov neštartuje z Heathrow ani na ňom nepristáva, ale mieria do Gatwicku, Standstedu či Lutonu. Kým Heathrow, najvyťaženejšie letisko v Európe, je od centra Londýna vzdialený 30-45 minút cesty, dá sa naň dostať oveľa jednoduchšie ako napríklad na letisko Luton, ak berieme do úvahy centrum Londýna. (Čo sa Angličanom, prinajmenšom Londýnčanom, páči.) Luton je niekoľko desiatok míľ severozápadne od Londýna a je v súčasnosti pravdepodobne najhorším variantom, keďže nemá vlastnú železničnú stanicu. V porovnaní s ním sa dá na Gatwick či Standsted dostať relatívne jednoducho vlakom. Autobusové spoločnosti prevádzkujúce linky z Lutonu do centra Londýna ponúkajú prepravu, ktorá nie je zadarmo ani zďaleka (stojí približne 10 až 15 libier), ale v pondelok ráno vám to môže trvať až hodinu a pol. Je na zákazníkovi, aby si zvážil zisky a výdavky. Nikdy však nezaškodí spočítať si všetky výdavky a vloženú energiu (kľúčové faktory pri rozhodovaní), kým sa dostanete z miesta odchodu a miesto príchodu. Stabilizuj a prepusti Láka vás to alebo nie? Po tom, ako sme sa trochu vzdialili od ľudského druhu zvaného „turista“, ktorý je v celom tomto cestovateľskom priemysle najpodstatnejší, radi by sme zdôraznili, že britská vláda identifikovala jeho nový poddruh, ktorému vyhlásila vojnu, a to bez ohľadu na to, akou leteckou spoločnosťou priletel… takzvaný „zdravotný turista“. Keďže ho (EŠTE) nenájdeme v cambridgeskom on-line slovníku, celú záležitosť vysvetlí nasledujúci titulok internetovej stránky BBC: „Vláda hľadá spôsoby, ako zabrániť prílivu ‘zdravotných turistov‘, ktorí prichádzajú do Británie, aby zadarmo získali ošetrenie, na ktoré nemajú nárok. West Middlesex University Hospital v Londýne iniciovala pilotný projekt, ktorého cieľom je, jednoducho povedané, čo najskôr prepúšťať pacientov z nemocníc. V časoch, keď sú zdravotnícke systémy na celom svete takmer neúnosne namáhané, je to iste rozumné a správne. Štandardný postup v Británii však je, že pacienti (alebo sa dnes volajú klienti či zákazníci?), ktorí nemajú nárok na ošetrenie v rámci štátneho zdravotníckeho systému zadarmo, dostanú pri prepustení účet za hospitalizáciu. Opäť sa proti tomu nedá nič namietať, ale v guideline-och pilotného projektu sa píše, že ak nemôžete zaplatiť hneď na lôžku, budete prepustení do 48 hodín, čo je trvanie bežného víkendu. Systém pokrstili a nazvali nóbl názvom Stabilizuj a prepusti. Alternatívou by bolo Zaplať a zostaň. Pacienti teda platia vopred alebo ich prepustia skôr, ako sa ich stav upraví, hovorí hovorca nemocnice. Šeky si neberte Neobávajte sa však. „Zdravotných turistov“ môžeme ubezpečiť, že ich prepustíme, až keď sa ich stav stabilizuje (musia to potvrdiť traja vedúci oddelenia), keď sa im poskytne základná starostlivosť a, čo je zo všetkého najdôležitejšie, už v prvých 48 hodinách budú informovaní o tom, koľko bude ich liečba stáť. Na túto službu sa vôbec nesťažujem, keďže by bola jednou z mála vecí, ktoré idú v britskom zdravotníckom systéme tak rýchlo. Malý, ale dôležitý detail: Šeky si neberte, nemocnice ich neprijímajú. Všetky ostatné formy platieb, kreditky Visa a Master, bankomatové karty a, samozrejme, stará dobrá hotovosť (nanešťastie sa neuvádza, ktoré meny sa budú prijímať) postačia a zaručia vám príjemný pobyt. Nikto vám, samozrejme, nemôže zaručiť pekný výhľad z okna, hoci keby sa tento projekt rozšíril na celú Britániu, máte aj tu istú nádej. Veď niektoré nemocnice v centre Londýna vám jednoducho musia poskytnúť dych vyrážajúci výhľad, kým vaše peniaze budú prevádzať na nemocničný bankový účet. Štátny zdravotnícky systém je v Británii bez pochýb preťažený a odhaduje sa, že v roku 2004 prišiel asi o 30 miliónov libier na nezaplatených poplatkoch. Napriek tomu majú takéto opatrenia závažný vplyv nielen na turistov, ale aj na tých, ktorí žijú v Británii dlhšie, ale zatiaľ nemajú nárok na zdravotnícku starostlivosť zadarmo, napríklad tisíce žiadateľov o azyl z celého sveta. Pre nikoho, kto prichádza do Británie, nie je jednoduché zorientovať sa v administratívnej džungli, ale tí, ktorí to potrebujú najviac, môžu opäť ostať nepovšimnutí. Možno len dúfať, že pilot zavezie tento projekt späť, odkiaľ prišiel: do akejsi slonovinovej veže na míle vzdialenej od reality obyčajných ľudí. Dúfajme, že bude letieť nízkonákladovo, aby si ho mohli dovoliť aj obyčajní ľudia. Bolo by teda dobré, keby turistické príručky a turistickí sprievodcovia odporúčali turistom cestujúcim do Veľkej Británie, aby ostali zdraví, nebrali si so sebou šeky a nezabudli si užiť skvelú metropolu, akou Londýn určite je. Autor je lekár a žije v Londýne Preložila Svetlana Žuchová