Pohľad z Londýna

V nedeľu trinásteho apríla sa v Londýne uskutočnil stý ročník Londýnskeho maratónu. Anglické počasie sa správalo celkom podľa predpovede: bolo teda nepredvídateľné, a hlavne mokré. Niet sa preto čo čudovať, že všetci účastníci maratónu, ktorých bolo viac ako tritisícpäťsto, boli do nitky premočení. To však tisícom divákov nezabránilo, aby ich pozdĺž ciest nadšene povzbudzovali. Zdalo sa, že bežcov nikto z divákov osobne nepozná, napriek tomu však boli všetci vo vytržení. Čo bolo príčinou toľkého entuziazmu davu? Mohli by sme si myslieť, že išlo o akúsi skúšku pred olympiádou, ktorá sa v Londýne uskutoční v roku 2012, Londýnčania však tento predpoklad prísne odmietajú. „Každý rok je to rovnaké,“ je najčastejšie vysvetlenie, ktoré však v skutočnosti veľa nehovorí. Každý rok rovnaké: myslí sa tým počasie, či nadšenie davu? Zdá sa, že oboje, hoci tohto roku bolo počasie počas tohto, takzvaného jarného maratónu ešte horšie ako zvyčajne. Tajomstvo skrývajúce sa za atmosférou maratónu bol v britskej spoločnosti všadeprítomný koncept charity. Slovo „charita“ má etymologický pôvod v latinskom výraze „caritas“, ktoré znamená čosi ako náklonnosť či cit. Je však v hektickej metropole, akou je Londýn, kde sú ľudia súčiastkami neutíchajúceho kolotoča, na takýto altruistický cit vôbec priestor? Nedeľný maratón má byť dôkazom, že Londýn tvorí jednu veľkú rodinu, v ktorej sa všetci vzájomne podporujú a navzájom so sebou môžu počítať. Od základných škôl po univerzity, od pultu nemocničnej závodnej jedálne po zákutia Oxford Street sa členovia Armády spásy neúnavne snažili primäť ľudí k príspevku. Veď charita koluje Britom v krvi. Maratónsky beh je vítaná príležitosť zbierať peniaze „na dobrú vec“. Tohtoročný výnos z maratónu sa venoval deťom trpiacim leukémiou. A pre tých, ktorí mali s vyberaním príspevkov ťažkosti, ponúkala oficiálna internetová stránka Londýnskeho maratónu (http://www.london-marathon.co.uk/site/) „desať najdôležitejších rád pri zbieraní peňazí“. Charita sa v Británii stala akýmsi národným koníčkom. Ak je v jej pozadí, nijaká príležitosť sa nepovažuje za príliš absurdnú. Niet sa preto čo čudovať, že hlavnými hviezdami dňa neboli víťazi maratónu, ale karnevalovo poobliekaní diváci a bežci. Práve im televízia venovala najviac času v spravodajstve o londýnskom maratóne vo večerných správach v hlavnom vysielacom čase. Ak vezmeme do úvahy voľby nového londýnskeho starostu, ktoré sa budú konať prvého mája, treba uznať, že celá udalosť nebola zlým reklamným ťahom. Reklamou na Kena Livingstona, súčasného starostu Londýna, na všetkých, ktorí sa charitatívnej zbierky zúčastnili, a nakoniec aj na Martina Lela a Irinu Mikitenkovú, víťazov súťaže mužov a žien. Nech už je to akokoľvek, nasledujúci deň sprevádzal pocit, že okrúhle výročie bolo skutočne úspešné, prinajmenšom čo sa týka finančnej zbierky. Autor je lekár, žije v Londýne Z angličtiny preložila Svetlana Žuchová