S naším vstupom do Európskej únie sme získali plnohodnotný podiel na rozhodovaní o jej ďalšom smerovaní. Zdá sa však, že obyvatelia sú „eurooptimistickejší“ ako politici, ktorí nás budú v orgánoch únie priamo zastupovať. Pretvorí sa únia postupne na federáciu, alebo sa integrácia zabrzdí? Bude rozšírenie podnetom na prehĺbenie spolupráce a posilnenie európskej úrovne, alebo prevládnu rozpory heterogénnejšej únie a tá ostane veľkým trhom, na ktorom národné štáty súťažia o presadzovanie svojich zdanlivých záujmov? S podobnými otázkami sa bude musieť únia, a my s ňou, čoskoro vysporiadať. Prvým krokom bude júnová Európska rada, na ktorej budú lídri prijímať konečné znenie európskej ústavy. Postoje našich predstaviteľov k budúcnosti EÚ sa však líšia od názoru obyvateľov – aspoň to naznačujú čiastočne zverejnené výsledky prieskumu Ústavu politických vied SAV, ktorý robil s odborom mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu. Všetky zverejnené údaje sa týkali Európskej únie. Vyplýva z nich zaujímavý fakt – Slovensko, ktoré naši politici radi prezentujú ako „konzervatívne“ či „euroopatrné“, obávajúce sa „straty suverenity“, je v skutočnosti omnoho „eurooptimistickejšie“. Svedčí o tom hlavne odpoveď na otázku: „Akú podobu Európskej únie považujete za najvhodnejšiu?“ Väčšina z opýtaných sa vyslovila za nejakú formu posilnenia európskej integrácie. Pre 24 percent je najvhodnejšou budúcou podobou EÚ „celoeurópska federácia“, pre 22 percent „celoeurópska konfederácia“ a pre 9,8 percenta „užšia únia už existujúcich členských štátov“. Samozrejme, dá sa vysloviť jedna námietka – boli pojmy „celoeurópska“, „federácia“ a „konfederácia“ správne pochopené? Samozrejme, pri žiadnom výskume nemožno s určitosťou tvrdiť, že respondent otázku pochopil. Keďže však šlo o reprezentatívnu vzorku celej populácie, väčšina z 2241 opýtaných má priamu skúsenosť s fungovaním česko-slovenskej federácie a pamätá si „predrozpadovú“ debatu, v ktorej boli pojmy „federácia“ a „konfederácia“ často skloňované. Medzi možnými odpoveďami boli aj jasné protikladné alternatívy – zastavenie integračného procesu (4,3 percenta) či uvoľnenie existujúcich vzťahov (15,5 percenta). Je preto prirodzené, že ich protiklady boli chápané ako rôzne formy prehĺbenia integrácie. Profesor Oskar Krejčí, jeden z autorov výskumu, v tejto súvislosti hovorí o „federálnych a konfederálnych náladách“.
Akú podobu Európskej únie považujete za najvhodnejšiu? celoeurópsku federáciu 24,0 % celoeurópsku konfederáciu 22,0 % v EÚ by malo nastať uvoľnenie už dnes existujúcich vzťahov 15,5 % užšiu úniu už existujúcich štátov 9,8 % integračný proces v EÚ by sa mal úplne zastaviť 4,3 % nevie 24,4 %
O niečo problematickejší je pojem „celoeurópska“. Ak by bol totiž pochopený vo svojom pôvodnom význame, znamenal by, že Slováci podporujú ďalšie rozširovanie EÚ, až pokiaľ nedosiahne geografické hranice Európy. V médiách sú často mätúco zamieňané pojmy „Európa“ a „Európska únia“ (o dôležitosti médií pre formovanie názoru na zahraničnú politiku svedčí fakt, že 77 percent opýtaných uviedlo, že najviac informácií získavajú z televízie, 53,2 percenta z rozhlasu a 41,7 percenta z tlače). Na druhej strane, opýtaní si mohli vybrať aj možnosť hovoriacu jednoznačne o ohraničení integrácie na užšiu skupinu krajín – „užšia únia už existujúcich členských štátov“ – čo dávalo možnosť správne pochopiť pojem –„celoeurópska“. Napriek takýmto pochybnostiam, ktoré sa nutne spájajú s každým podobným prieskumom, možno povedať, že postoj obyvateľov Slovenska k integrovanejšej EÚ je omnoho priaznivejší, než postoj našej vládnej elity. Na zasadnutí Prvého mládežníckeho konventu zástupca ministerstva zahraničných vecí František Ružička nazval slovenský postoj k európskej ústave „konzervatívnym“. Na základe Stanovísk Slovenskej republiky na Medzivládnej konferencii 2003 – 2004 ho možno prirovnať k britskému postoju. Naša vláda (Stanoviská však boli, ako rokovací mandát pre vládu, odsúhlasené aj parlamentom) fakticky nesúhlasí s hlbšou integráciou v oblasti daní, sociálnej politiky a obrany, rovnako ako v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti, trestného práva, súdnej a policajnej spolupráce, azylu a migrácie a kultúry. Presadzuje v nich zachovanie jednomyseľného hlasovania, čo sa rovná zachovaniu vplyvu národných štátov – každá členská krajina má právo veta. Akákoľvek iniciatíva hlbšej integrácie v nich tak môže byť zablokovaná aj jedným štátom EÚ. Je škoda, že všetky závery prieskumu (z asi 50 otázok bolo zverejnených päť) budú známe až koncom roku 2005 – keďže je výskum štátnou zákazkou, museli jeho tvorcovia rešpektovať žiadosť objednávateľa. Mnohé z rozhodnutí, ktorých sa prieskum týka (napríklad odsúhlasenie či odmietnutie kompromisného znenia európskej ústavy na júnovom summite a jeho konečné znenie), budú urobené dávno predtým. Bolo by zaujímavé sledovať, ako by postoj slovenskej vlády korešpondoval s názormi obyvateľov.
