Podobnosti našich vlád

Myslím si, že naša terajšia vláda sa nápadne podobá na tú, ktorá tu bola v rokoch 1994 – 1998. Len osoby a obsadenie je iné. Nečudo, že ľudia sú tak vrcholne znechutení. Vláda sama ukazuje, že v podstate si každý, kto prejaví silu, môže robiť, čo sa mu zachce, takže je jasné, že sa potom tak začínajú správať aj občania. Takmer každý myslí predovšetkým, či dokonca len na seba a svoj majetok. Je dobré, že súd rozhodol o rozpustení Slovenskej pospolitosti. Len nechápem, že to, čo videla sudkyňa, nevidelo ministerstvo vnútra, keď túto organizáciu a potom dokonca politickú stranu zaregistrovalo. Každému súdnemu človeku muselo byť jasné, že Slovenská pospolitosť mieri k propagácii fašizmu, ale keď pán Kotleba a jeho družina vystrájali v Komárne, ešte nikto proti nim nezasiahol. Nečudo, že sa potom smelo rozbehol po celom Slovensku a dokonca si dovolil znesvätiť pamätné miesta Slovenského národného povstania. Možno títo mladí ľudia mali svojich dedov či pradedov v Hlinkovej garde alebo HSĽS, ale možno o tej dobe poriadne nič nevedia. Iba človek, ktorý si nepamätá zverstvá (aj slovenských fašistov a nacistov) počas druhej svetovej vojny, môže vykrikovať, čo vykrikovali členovia Slovenskej pospolitosti. Najhoršie je, že keby nebolo novinárov, asi by sa s tým ani nič neurobilo. Pritom si pamätám aj to, koľko bolo kriku, keď za Mečiarovej vlády umiestnili v Bánovciach nad Bebravou pamätnú tabuľu Jozefovi Tisovi. A práve k jeho odkazu a pamiatke sa aj pospolitosť hlásila. A veru, neostalo to bez odozvy, lebo poznám jednu ženu, ktorá stále velebí Tisa, volá ho jediným prvým slovenským prezidentom a partizánov nazýva lupičmi, zlodejmi a vrahmi. A práve žena s takýmito názormi sa veľmi hlásila aj k Slovenskej pospolitosti a jej členov vždy vychvaľovala. O čo tu teda išlo a aký to malo dosah, je aj z tohto faktu jasné. Dubnica n/Váhom