Toto je názov jednej z kníh Brita Douglasa Murrayho. Napísal ju v čase nezvládanej imigrácie do Európy. Takéto označenie sa však hodí aj dnes. Najprv pandémia covidu, potom vojna na Ukrajine a takmer zároveň stupňovanie energetickej krízy, ktorá nevypukla otvorene, ale európski politici ju neustále vyvolávajú k životu politickými a ekonomickými provokáciami.
Čo je na tomto vývoji podivné a naozaj hrozí Európe smrť (zánik civilizácie, európskej jednoty, kultúry…). O chvíľu tie tri bodky vysvetlím.
Podivnosť spočíva v letargii vládcov – v Bruseli aj v jednotlivých štátoch. Je zarážajúce, že veľmi dobre platení eurokomisári, europoslanci a prebujnelá byrokracia sa iba prizerajú na civilizačný mor, šíriaci s Európou. Nielen, že nič neurobili, ale si ešte aj zavarili vymýšľaním ďalších problémov, napríklad s mobilnými telefónmi, nedostatkom čipov do automobilov, akýmsi deficitom demokracie či právneho štátu v niektorých členských štátoch. Pritom nenápadne zadlžujú úniu a vlastne všetky členské štáty – úvery nabrali nielen v súvislosti s nákupmi vakcín, ale aj pre ukrajinských oligarchov. Budú to už najmenej stovky miliárd eur. Do toho sa štáty zadlžujú pri nákupoch dodatočnej vojenskej techniky, ktorej časť posielajú na ukrajinský front (iba?). Zadlžovanie bude pokračovať formou nákupu zámorského plynu (potreba špecializovaných prístavov a plynovodov). Podivnosti pokračujú pri masovej migrácii Ukrajincov do EÚ – je ich viac, ako bolo imigrantov z Afriky! Vtedy nastal boj medzi vládami o ich rozmiestňovanie, teraz je absolútne ticho.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Podivnosť teda vyplýva z toho, že neexistujú žiadne programy zvládania vymenovaných problémov. Médiá rady ukazujú pahltného prezidenta východu (VZ), no nepýtajú sa napríklad slovenského eurokomisára pre energetiku, ako to bude s ropou, plynom, elektrinou. Nepýtajú sa jednotlivých ministrov, ako to bude s výrobou, dopravou a službami bez energií. Nepýtajú sa financov, ako to bude so zadlženým eurom a štátnymi rozpočtami – teda aj so mzdami a dôchodkami, no a čo ceny? Len na okraj pripomínam, že náš politický priateľ Volodymyr teraz chce peniaze zo zabavených účtov ruských oligarchov – fantastické!
Smrťou Európy nazýva Murray nekontrolovaný prílev imigrantov, ktorí postupne ovládnu niektoré mestá (Frankfurt je už z polovice moslimský, kým Viedeň iba z jednej tretiny). Znamená to premenu kultúry, ale aj sociálneho systému a, samozrejme, politiky. Keď utečenci z Palestíny skoro pohltili Libanon, požadovali tiež polovičný podiel na moci, bola z toho občianska vojna a rôzne antihumánne aktivity. Jordánsky kráľ hneď v začiatku zatrhol mocensky podobný vývoj. Izrael veľkodušne prijíma všetkých Židov zo sveta, po rozpade ZSSR ich tam prišlo mnoho, no a založili si svoje organizácie vrátane politických strán. Voličskú základňu pochopiteľne majú, takže sú v parlamente a často aj vo vláde. Vieme, že Izrael v podstate prežíva nekončiacu politickú krízu, ktorú nikto nevie zastaviť. Je to ale ďaleko od nás. Politické súvislosti sú obsahom spomenutých troch bodiek, no nie je to všetko.
Už po prvej svetovej vojne písali niektorí filozofi o kríze kultúry, ktorá je hodnotovou krízou – stalo sa, že jedným z východísk bola fašizácia Európy. Nebolo to iba v Taliansku a Nemecku, ale vo väčšine európskych krajín, netrpezlivosť Hitlera zabránila ozajstnej fašizácii ďalších štátov. Pripomínam, že aj v Československu v posledných voľbách pred rozpadom sa víťazom stali „henleinovci“, teda hitlerovci. Popri nich ešte existovali aj českí fašisti a na Slovensku hlinkovci. Takže demokracia bola celoplošne ohrozená. Napokon aj Beneš zbabelo zdúchol a vojaci sa nechali odzbrojiť.
S krízou politickej kultúry je to tak ďaleko, že politici ospevujú nedemokratický režim na Ukrajine, vrátane banderovcov, no púšťajú sa do neposlušných politikov v Maďarsku aj v Poľsku. Príležitostne aj v iných krajinách.
Do tohto procesu vedomého oslabovania Európy výrazne vstupujú Spojené štáty. Počul som takýto bonmot: USA sú ochotné bojovať proti Rusku do posledného Ukrajinca a do posledného eura.
Pri vzniku Európskej únie kancelárka Merkelová odvážne vyhlásila že EÚ má byť konkurentom USA. Je to nielen nezmysel, ale aj podivný nástroj samovraždy, veď ide o rovnakú civilizáciu, dokonca aj etnické zloženie je skoro totožné (v Európe nemáme Indiánov), takže by malo ísť o spoločný postup vo svete.
Nebezpečné je tvrdenie Američanov, že vojna na Ukrajine môže trvať celé roky. Ide o jednoduché tľapnutie do vody, alebo o projekt?
To by Európu úplne zruinovalo.
No a imigranti. Potrebné je vždy a všade pomáhať trpiacim ľuďom, bez ohľadu na rasu, náboženstvo či iné faktory. Takže aj Ukrajincom. No pred vojnou mali colníci neustále problémy s pašerákmi z Ukrajiny. Teraz nikto nekontroluje batožiny, ani keď sa podivne niektorí Ukrajinci vracajú domov a zase k nám a opäť domov. Ide o zvedavosť či cestovateľskú horúčku? Minister vnútra zrejme ani netuší, čo také slovo ako pašerák znamená. No a do našich krajín neprichádzajú iba matky s deťmi a starí ľudia, ale aj muži v dospelom veku – kto sú? Minimálne dezertéri z ukrajinskej armády, no ale môžu mať aj iný charakter.
Európska komisia je tak zaľúbená do seba, že nič okrem obrazu v zrkadle nevidí, možno ešte pohľad na bankové konto. V Česku sa už začali zaoberať otázkou detí – ide o asi 150 tisíc detí, ktoré treba rozmiestniť do škôl – a dať na to nové peniaze. Čo na to naše ministerstvo školstva? Kde sú kapacity na možno 80 – 100 tisíc detí? Asi ide o tradičný postoj: zriaďovateľmi škôl sú obce a kraje, tak nech sa starajú – ale kde je koncepcia vlády?
Vzhľadom na to, že nám rastú ceny (všetkého), aj starostlivosť o imigrantov bude drahšia. Čo na to ministri financií a dotknutých rezortov? Opäť nič. Ešte tak naivne povedia, však eurofondy pomôžu. No ale ani peniaze nepomôžu, ak nie sú zariadenia na bývanie, školy a nemocnice.
Politici na Slovensku sú rovnako pokojní, ako politici v Bruseli a ako manažment na jednej zaoceánskej lodi – veď náš Titanic je veľký, kto by mu mohol uškodiť – a bác!
To bác by malo nastať práve voči politikom, mali by vzniknúť skupinky organizátorov, podnikateľov a „mudrlantov“, ktorí pripravia do regionálnych volieb programy záchrany a možno aj rozvoja – čo by mohlo byť základom pre stranícky program niekoho pre záchranu Slovenska. No a pochopiteľne by to nemalo zostať iba v našej malej krajine, mala by sa oživiť V4 a spoločne vytvoriť oázu pokoja a rozvoja. Niektorí politici však pracujú na likvidácii V4 – akoby plnili nejaké pokyny.
Súčasná nenápadná kríza môže mať veľké dôsledky. To, že celá Európa schudobnie, je jasné. Aj to, že USA a Čína si výrazne vylepšia svoje postavenie vo svete a asi aj doma je tiež jasné. Súčasná európska politická scéna je najslabšia od druhej svetovej vojny. Žiaľ pripomína politickú neschopnosť po prvej svetovej vojne. Občania by sa nemali nechať ďalej individualizovať, tak sa dobre ovláda verejnosť. Jej mozaikové čriepky držia spolu iba z diaľky, zblízka sú medzi nimi pevné hranice. Liberalizmus neponúka žiadne východiská, aktuálni politici sa pokojne vezú na svojom Titanicu, rátajú zrejme, že pre nich sú zazichrované miesta v záchranných člnoch. No väčšina osadníkov zmizne pod hladinou sociálneho oceánu.
Obrovsky chýba diplomacia. Eurokomisia nezvláda situáciu, vrchný „diplomat“ sa povozí do Kyjeva a nazad, čím je jeho aktivita na konci. Diplomacia jednotlivých štátov mlčí – asi zo strachu, čo by na to povedal strýko Sam. Takto sa však môžeme dočkať aj rozsvietenia slniečka nad hlavami, ktoré nebude signalizovať život.
Nuž zastavte, občania, proces podivnej smrti Európy.
