„Nie štát, nie cirkev, ale ženy majú rozhodovať o svojom živote!“ znelo znovu po rokoch na uliciach Washingtonu. Státisíce demonštrantov, prevažne žien, zaplnilo v nedeľu Národné mólo Washigntonu a priľahlé ulice. Odhady sa pohybujú od pol milióna po viac ako milión demonštrujúcich, čo znamená jednu z najväčších demonštrácií v dejinách USA, údajne najväčšiu vôbec. Už cestou v metre bolo jasne viditeľné, kto cestuje do centra na pochod. Skupinku postarších výborne sa baviacich dám by som na Slovensku považovala za jasné odporkyne interrupcií. Tieto dámy však znamenajú v USA generáciu žien z druhej vlny feminizmu, ktorá v sedemdesiatych rokoch vybojovala nielen právo žien na slobodnú voľbu, ale i podstatné zmeny v postavení žien v spoločnosti. Viditeľne ich tešilo, že sa zasa raz môžu zúčastniť akcie na podporu ich práv. Osobne sa mi azda najviac páčil provizórne urobený nápis na tričku mladého dievčaťa: „Šialená feministická štetka…. zobrala som vám názor z úst?“ Posolstvo pochodujúcich žien a celých rodín bolo jednoznačné: slobodná voľba je naše právo! Obrovské Národné mólo bolo husto pokryté davom od Washingtonovho memoriálu až po Kapitol, kde stála hlavná tribúna. Autobusy z celých Spojených štátov lemovali všetky okolité ulice a dav sa valil z hlavnej stanice a každej stanice metra. Organizátori už tam vítali prichádzajúcich a rozdávali plagáty a nálepky. Medzi nimi prevažovali značky siedmich hlavných usporiadateľov, najmä Feminist Majority Foundation s žlto-fialovým logom Pochodu za životy žien. Federácia pre plánované rodičovstvo vsadila na pink a ich výrazným posolstvám „Postav sa za slobodnú voľbu“, „Postavte vojnu proti voľbe“ a „Zastavte vojnu proti ženám“ sa takmer nedalo uniknúť. Naral – pro choice Amerika, ktorej sídlo je len pár blokov od Národného móla, vybavila demoštrujúcich plagátmi „Kto rozhoduje?“ a „Rozhodnutie je tvoje, nie ich“. Jeden plagát, na pozadí so skupinkou strašne dôležitých mužov v kravatách, sa mi veľmi páčil: „77 % antichoice lídrov sú muži. 100% z nich nikdy nebude tehotných“. V podobnom duchu bol v strede móla rozprestretý obrovský trasparent s fotografiou G. W. Busha, ktorý podpisuje zákon o zákaze interrupcií v neskoršom štádiu tehotenstva, ktoré sú vykonávané na záchranu života ženy. Na obrázku sedí prezident podpisujúci zákon obklopený jeho radikálnymi radcami. Tí tvrdia, že interrupcia nikdy nie je potrebná na záchranu života a zdravia ženy. „Kto rozhoduje za teba?“ pýta sa nápis na plagáte. Nemôžem si pomôcť, ale nedá sa nevidieť paralela s čisto mužskou vládou SR alebo Ústavným súdom, kde je z 13 sudcov jediná žena a obe strany sú zastúpené mužmi. Situácia pri rozhodovaní o životoch žien a ich osudoch je takmer všade na svete rovnaká. Aj preto medzi transparentmi viali aj vlajky 60 krajín, medzi nimi aj slovenská zástava v mojich rukách. Účasť medzinárodných delegácií bola zdôrazňovaná všetkými médiami, pre Ameriku zahľadenú do seba zohľadňovanie zvyšku sveta vôbec nie je samozrejmosťou. „Naša koalícia je oveľa väčšia ako tá ich, protiiracká,“ zhodnotil ktosi zo zahraničných hostí. Politické smerovanie protestujúcich bolo jednoznačné, paródia pesničky Beatles „By, by, Bush!“ vyjadrovala pocity všetkých zúčastnených. Plagáty s nápismi „Prepustite Busha“, „Bush, ruky preč od môjho tela“ v rukách demonštrujúcich, zjavujúce sa na veľkoplošných obrazovkách vyvolávali ovácie davu. Senátorka Hillary Rodham Clinton formulovala svoje politické posolstvo ešte pred pochodom: „Nepochodovali sme za naše práva 12 rokov, pretože sme mali vládu, ktorá rešpektovala práva žien. Jediná možnosť, ako predísť novým a novým demonštráciám je zvoliť Johna Kerryho za prezidenta.“
Celebrity za slobodnú voľbu Ženské práva nie sú v USA okrajovou záležitosťou. Do prípravy pochodu sa zapojilo 1400 organizácií z celého USA. Feminizmus totiž nie je pre americké ženy postrachom a feministka nie je nadávkou. Mladá a pôvabná herečka Ashley Judd vystúpila na tribúnu v tričku s nápisom „Takto vyzerá feministka“. Holywoodské hviezdy ako Suzan Sarandon, Kathleen Turner, Cybill Shepherd, Julian Moore sa striedali na tribúne s verejne známymi osobnosťami ako bývalá ministerka zahraničných vecí Madelaine Albrightová, filantrop Ted Turner, feministická ikona Gloria Steinem a mnoho iných. Už tradične patrila k najemocionálnejším rečníčkam Whoopi Goldberg. Pochodujúc na čele sprievodu niesla v rukách drôtený vešiak. „Toto bol pred rokom 1973* medicínsky inštrument, pomocou ktorého sa vykonávali potraty. Už nikdy nechceme ísť späť!“ zaznelo z jej úst z tribúny. „Never go back“ skandoval státisícový dav. (* V roku 1973 rozhodol Najvyšší súd USA, že ústavné právo na súkromie zahrňuje aj právo na rozhodnutie o interrupcii). Verejná mienka je v USA na strane slobodnej voľby. V prospech práva na interrupciu sa v poslednom piatkovom prieskume Gullup vyslovilo 48 percent opýtaných, jednoznačné „za“ zachovanie života podporilo 45 percent. Prísnejšie interrupčné zákony pritom požaduje 37 percent opýtaných, 40 percent respondentov je za to, aby sa legislatíva v tejto oblasti nezmenila a 20 percent opýtaných si želá liberálnejšie zákony. A predsa… Global Gag Rule Ultrakonzervatívna politika súčasného amerického prezidenta, ktorý sa snaží obmedziť právo na interrupciu či už legislatívne, obmedzovaním prostriedkov pre prochoice organizácie alebo snahou o zmenu pomerov na najvyššom súde USA, vyvoláva medzi ženami a liberálne zmýšľajúcimi občanmi prostestné nálady rovnako ako jeho provojnová politika. Zástupcovia mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú vzdelávaniu v oblasti reprodukčných práv v rozvojových krajinách a potláčaniu epidémie AIDS, trpia nedostatkom financií, jedine výchova k sexuálnej abstinencii nachádza podporu Bieleho domu. Global Gag Rule, nariadenie G. W. Busha, ktoré podpísal na druhý deň po nástupe do Bieleho domu, znamenalo stratu financií pre renomované medzinárodné organizície ako Populačný fond OSN (UNFPA). Negatívna kampaň cielene vedená fundamentalistickými radcami prezidenta obvilila UNFPA z podpory nútených interrupcií vykonávaných v Číne. Hoci nezávislá komisia za účasti republikánov vyvrátila obvinenia v plnom rozsahu, škoda bola napáchaná. 34 miliónov USD, o ktoré prišlo UNFPA a podobné organizácie, znamenalo pre 29 rozvojových krajín zastavenie zásielok antikoncepčných prostriedkov, hlavne kondómov ako ochrany pred nakazením HIV, stratu vzdelávacích programov a zdravotnej starostlivosti. Medzinárodná federácia pre plánované rodičovstvo niesla plagáty s fotografiou Sochy slobody s previazanými ústami a nápisom „Chráň slobodu, rešpektuj práva! Ukončite Global Gag Rule!“
Katolíci za slobodnú voľbu Skupinka odporcov interrupcií s fotografiami fetusov a nápismi, často argumentujúcimi Ježišom a cirkvou, postávala na Pensylvánia avenue. Na výkriky „Pro live“ odpovedal skandujúci dav po svojom: „Pro life je klamstvo, zomierajúce ženy vás nezaujímajú!“ Reverend Random Sly, arcibiskup Charizmatickej episkopálnej cirkvi, pozoroval dav z okraja chodníka, modliac sa a držiac pred sebou kríž. Nie všetky prejavy odporcov interrupcií boli však v duchu lásky k blížnemu. „Boh ťa nenávidí“ hlásal nápis v rukách muža stojaceho na chodníku. „Ak nám dal Boh slobodnú voľbu, kto si trúfa zobrať nám ju?“ odpovedal plagát z davu. Medzi pochodujúcimi bola aj veľká skupina katolíkov z organizácie Catholics for Free Choice (CFFC, Katolíci za slobodnú voľbu), ktorá mala medzi sebou zástupcov z mnohých krajín. Ich hlavné posolstvo bolo sformulované: „Ozvi sa proti fundamentalizmu!“ CFFC žiadajú nielen právo na slobodnú voľbu, ale aj jasné oddelenie cirkvi a štátu, dôsledné prešetrenie nespočetných prípadov pedofílie medzi katolíckymi kňazmi v USA a na celom svete a reformu inštitúcie Rímsko-katolíckej cirkvi. Katolícka cirkev nie je štát a viera v Boha neznamená podriaďovať sa stredovekým normám, neudržateľným v modernej dobe, hlásajú členovia tejto veľkej medzinárodnej organizácie. Svoj postoj vyjadrili aj v demonštrácii pred Vatikánskou ambasádou, ktorá v sobotu predchádzala hlavnému podujatiu.
Keď osobné je politické Na pochode sa zúčastnili celé generácie rodín, od starých matiek, ich dcér a vnučiek po deti vo vozíkoch s nápisom „Moja mama ma plánovala“ alebo „Ďalší baby boy pre podporu slobodnej voľby“. Pre niektoré demonštrujúce bol pochod nielen politickým statementom, ale aosobnou záležitosťou. K nim paria tri generácie rodiny Santorro. Gerri Santoro vykrvácala v roku 1964 na podlahe lacného hotela na následky neodborne vykonanej interrupcie, o ktorú sa snažil jej priateľ podľa tajne získaného postupu. Policajná fotografia mŕtveho tela Gerri Santoro sa stala ikonou pre ženské hnutie, žiadajúce právo na kontrolu nad svojim telom, právo na slobodnú voľbu a právo na legálnu a bezpečnú interrupciu. Napriek tomu ešte dnes zomiera v celosvetovom meradle okolo 70 000 žien ročne na následky sfušovaného zákroku vykonaného neodborným personálom, milióny si odnášajú trvalé zdravotné následky. Pritom podľa WHO sú neodborne vykonané interrupcie najjednoduchšie ostrániteľnou príčinou maternej mortality žien, ich legalizácia a prístupnosť može zachrániť životy státisíc žien a matiek. Pre Washington Post sa vyjadrila Santorro-Griffin, 46-ročná dcéra Gerri Santorro: „Nemôžem zmeniť to, čo sa stalo mojej matke. Čo môžem, je snažiť sa pomôcť zmeniť to, čo sa deje s našimi zákonmi a zabezpečiť, aby sa to už nestalo žiadnej žene.“
Takto vyzerá demokracia „Takto vyzerá demokracia!“ skandovali pochodujúce ženy pred Bielym domom. Skutočne, pocit byť pri tom, môcť si povedať názor a patriť k obrovskému davu s rovnakým cítením, je pocitom jedinečným a ničím nenahraditeľným. Prezident, ktorý sa odváži cestovať do oslobodeného Iraku iba tajne, zaujal opäť hrdinskú pozíciu troch opíc „Nič nevidím, nič nepočujem, nič nepoviem“ a zaliezol do súkromia do Camp Davidu. Pred médiá poslal svoju poradkyňu Karen Hughes, ktorá tvrdila, že prezident Bush „veľmi silne podporuje ženy“. Škoda, že im to neprišiel povedať osobne na tribúnu, bol by zreteľne počul ich hlas a ich názor. Hlas milióna žien sa nedá ignorovať, aj keď sa o to provládne médiá vehementne snažia. Pre prorepublikánsky spravodajský kanál Fox demonštrácia neexistovala, namiesto toho sa celý večer venovali výmene advokáta Michaela Jacksona. Je to iba náhoda, že zatknutie M. Jacksona dominovalo v médiách celý víkend minulého roku, keď bol G. W. Bush na návšteve v Londýne a musel čeliť masívnym demonštráciám odporcov z krajiny najbližšieho provojnového spojenca? „Čo sa čuduješ, komunisti mali na to Angeliku“, zhodnotil situáciu môj manžel. Hlas miliónového davu sa však nedá umlčať a nedá sa ani ignorovať. Najväčším posolstvom demonštrácie bola pre mňa skutočnosť, že státisíce Američaniek a Američanov stále verí v silu demokracie a v potrebu verejne vyjadriť svoj názor. „Women matter“, ženy sa rátajú, ženy sú dôležité, zaznievalo z móla do celého sveta. Dúfam, že sa posolstvo dostane aj do uší slovenských politikov a našej vlády. Bolo by to len v ich prospech, ignorovať polovicu obyvateľstva a voličov sa nikde nevypláca. Naposledy demonštrovali v USA ženy za svoje práva v roku 1992, keď bol pri moci Bush senior. O sedem mesiacov voľby prehral. Bude sa situácia opakovať aj tentoraz? Milióny žien a mužov nielen v USA tomu pevne veria.
Autorka je predsedníčka občianskeho združenia Možnost voľby, účastníčka medzinárodnej delegácie na pochode za životy žien
Písané pre týždenník SLOVO, Changenet.sk a Feminet.sk
