Myslím si, že som mal v živote veľké šťastie. Oveľa väčšie, ako mal chudák Dobrovodský z Malaciek, ktorému život skomplikovali jeho neprispôsobili susedia. Dokonca i v dedine, v ktorej žijem, považujem spolužitie s rómskymi spoluobčanmi za primerané civilizačným požiadavkám doby. Úprimne však ľutujem každého, kto sa ocitol v susedstve takých ľudí, ktorí vám urobia zo života peklo. Takým ľuďom by som doprial, čo najviac priestoru, aby mali možnosť vyrozprávať svetu, o svojom každodennom utrpení. Nič podobného som nezažil, takže sa zdržím akýchkoľvek emócií na túto tému. Myslím si, že v našich médiách je dostatok mudrlantov, ktorí presne vedia, ako treba tento problém riešiť. Takmer vždy sú to však osoby, ktorí žijú mimo dosahu tohto etnika, no považujú za potrebné z rôznych dôvodov predviesť svetu svoju modernosť, svoju humanitu a svoj súcit s našimi úbohými spoluobčanmi. Myslím si, že to bol dôvod aj preto, aby sa v sobotu objavila pani Flašíková. Bol by som však oveľa radšej, ak by na túto tému častejšie rozprávala aj spolu so svojimi kolegami v tých najvyšších európskych inštitúciách, do ktorých sme ju zvolili. Slovensku by tým viac pomohla. Oveľa viac, ako keď sa poškriepila na ulici s pánom Dobrovodským. Ja si myslím, že aj v tých najvyspelejších a najbohatších krajinách v Európe majú dnes z príchodu našich Rómov na svoje územie oveľa väčšie obavy ako z príchodu Ázijčanov alebo Afričanov. Ešte som nepočul o prípade, že by v takom množstve eskortovali do krajín svojho pôvodu iné národnosti, ako sú Rómovia.
Nemám potrebné vzdelanie ani skúsenosti s tým, aby som tu mudroval na túto tému. Pri pohľade na rôzne pochody a protesty sa mi však vynárajú v pamäti spomienky na časy, keď som s Rómami chodil do školy, cestoval do práce, keď sme po práci chodievali na pivo, keď sme spolu vojenčili… ešte i teraz sa slušne zdravíme a navzájom sa aj rešpektujeme. Spomenul som vojenčinu, no spomínam si aj na to, ako si veľa mladých Rómov porobilo v čase, keď boli brancami, neskôr aj počas základnej vojenskej, služby vodičské preukazy na nákladné auta, murárske výučne listy… pamätám si na ich radosť a pýchu z toho, keď takéto dokumenty dostali. Nepáčia sa mi dnes posmešky z toho, ako vraj komunisti riešili „cigánsku problematiku“. Máme už inú armádu a vyrástli nám iní Rómovia, no sme vari v tomto smere múdrejší, ako bola generácia pred nami? Urobili všetky ponovembrové vlády a koalície niečo lepšie a užitočnejšie v tomto smere? To, že majú Rómovia takmer 100% nezamestnanosť, že je medzi nimi 30% negramotnosť… hovorí za všetko.
Pri pohľade na podobné pochody sa bude čoraz častejšie hovoriť a písať o vzrastajúcom extrémizme a zúfalstve ľudí, žijúcich v dosahu neprispôsobivých. Pri pohľade na príbytky a podmienky, v akých Rómovia žijú, si však viem celkom dobre predstaviť aj „veľkosť solidarity“ každého z nás, ak budeme chcieť pre týchto ľudí vytvoriť dôstojnejšie podmienky pre život. Nebude to ľahké, pretože okrem nich sa budeme musieť postarať aj o Grékov, Španielov… to by však už bola ďalšia kapitola.
Koľko nás to bude stáť, sme mohli zaregistrovať pri „vlastivednej“ výprave poslancov Matoviča a Hlinu po tých najbiednejších osadách a sídliskách. Predsa by som sa však veľmi rád dozvedel, keď sa pozerám na tie oplechované chatrče, ale aj na nádherné kaštiele, hrady a latifundie novodobých zbohatlíkov… kam putovalo viac peňazí zo spoločnej kasy.
