Boli sme pri tom, ako sa predpovedá pre Slovensko počasie. Inštitúciou, ktorá sa tým zaoberá, je Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) a v sobotu 24. marca otvoril dvere každému, kto sa chcel na to pozrieť.
Záujemcov o túto službu verejnosti bolo neúrekom. Niet sa čo čudovať. Veď charakter počasia rozhoduje o práci záhradkárov, o tých, ktorí sa chystajú na výlet, ale aj o vážnejších veciach súvisiacich so zdravím či povodňami. SHMÚ už piaty rok organizuje akciu otvorených dverí, hoci vie, že takéto podujatie nemusí byť vždy prijaté s radosťou. Veď predpovede počasia, ktoré sa dozvieme z televíznych alebo rozhlasových staníc, nie vždy súhlasia s tým, čo v najbližších hodinách naozaj zažijeme. A predsa sa na bratislavskej Kolibe stretlo v ten deň vyše 500 návštevníkov, aby si pozreli toto atraktívne pracovisko. A čo všetko sme sa tu dozvedeli?
Generálny riaditeľ SHMÚ Ing. Štefan Škulec, CSc., nám povedal, že ústav sa usiluje byť príťažlivejší pre všetkých odberateľov informácií, ktorými sú široká verejnosť, štátne inštitúcie, rozličné odborne zamerané firmy, armáda, civilná obrana, energetika… Často sa hovorí, že predpovede počasia nie sú spoľahlivé. Meteorologička Dagmar Križková nás informovala o tom, že zo sto predpovedí je podľa poslucháčov či divákov úspešných osemdesiatsedem. To môžeme označiť za dobrý výkon. Treba pripomenúť, že táto úspešnosť sa za posledné tri roky zvýšila. To nie je zanedbateľný fakt. Členitosť územia Slovenska veľmi komplikuje možnosti lokálnej predpovede počasia napr. pre Liptov, alebo pre južné oblasti v okolí Štúrova či Komárna. To všetko umožňujú elektronické zariadenia, ktoré majú životnosť asi päť rokov. Monitorovacia stanica stojí dva až tri milióny korún a jej jednoročná prevádza „koštuje“ asi pol milióna. Ale to všetko sa oplatí.
V SHMÚ majú v prevádzke francúzske zariadenie SAFÍR, ktoré má úlohu registrovať búrkovú činnosť na našom území. Je schopné vyhodnotiť intenzitu bleskov, ich charakter a predpokladať s vysokou presnosťou pohyb búrky ponad krajinu. Laikom totiž nehovorí nič o tom, či blesky prebiehajú medzi búrkovým oblakom a zemou, alebo iba medzi oblakmi. Tie prvé môžu spôsobiť veľmi vážne poruchy nielen vo vysokonapäťovom energetickom rozvode elektrickej energie, ale sú schopné vyvolať aj tragické dôsledky v životnom prostredí. V ústave kontrolujú i koncentráciu škodlivých látok v ovzduší, akými sú oxid siričitý, oxidy dusíka, uhlíka a ďalšie. A takisto veľmi dôsledne sledujú rádioaktivitu v okolí jadrových elektrární. O tomto sa veľmi často hovorí nielen u nás, ale aj v zahraničí, no málo ľudí vie, že rádioaktívne žiarenie sa vyskytuje i v okolí elektrární, ktoré využívajú uhlie.
Zdá sa, že slovenské novinárske kruhy o túto akciu veľký záujem nemali, hoci bola pomerne dobre propagovaná. Škoda, takéto podujatia verejnosť určite zaujímajú. Ale zvykli sme si, že je oveľa atraktívnejšie oznámiť, kto sa s kým a prečo… a podľa možnosti uverejniť aj patričné fotografie.
Autor (1932) je žurnalista
