Letný slnovrat bol pre Slovanov najvýznamnejšou udalosťou roka, pretože Slnko rozhodovalo, či zem vydá dostatok obživy pre ľudí do novej úrody. Naši predkovia rozlišovali len dve ročné obdobia. Termín jar označoval celú teplejšiu polovicu roka a zima zasa tú studenú. Až neskôr sa vyčlenilo leto a jeseň ako samostatné ročné obdobia. Preto aj ľudové obyčaje vrcholia v čase letného slnovratu 21. júna a ďalšie sa hromadili až do obdobia zimného slnovratu 21. decembra.
Keďže v piatok bolo svätého Jána, rozhodli sme sa pripomenúť si cez víkend aspoň časť týchto prastarých zvykov návštevou unikátneho archeologického skanzenu Havránok.
Jedinečný Havránok,nachádzajúci sa nad hladinou Liptovskej Mary,je magickým miestom, ktoré učarovalo dávnym obyvateľom Liptova – Keltom a jeho návšteva je veľkolepým zážitkom. Predstavuje jedno z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Slovensku, ktoré dokumentuje prítomnosť keltského obyvateľstva na Liptove v 4. až 1. storočí pred n. l.
Naša cesta sa začala pri pozostatkoch keltského obydlia, ktoré archeológovia datujú do mladšej doby železnej.
Na Havránku sa uplatnila takzvaná experimentálna archeológia. Nezostalo len pri tradičnom odkrytí a zakonzervovaní objektov, došlo aj k ich rekonštrukciám a výstavbe replík. Vďaka tomu sa z Havránka stal prvý slovenský archeologický park pod holým nebom.
Po obhliadke obydlí sme pokračovali krátkym stúpaním lesným chodníkom smerom nahor, počas ktorého sme sa kochali výhľadom na liptovské „more“. Po chvíľke sa pred nami vynorila Vstupná brána do svätyne.
Okrem množstva keramiky, šperkov, predmetov zo železa a bronzu sa tu našli zvyšky hradieb a kultového miesta dávnych Druidov. Na tomto mieste začal malebný vŕšok doslova dýchať neopakovateľnou atmosférou. V tichosti sme dokráčali ku posvätnému miestu starých Keltov.
Zaujímavý pohľad do duchovného života predstavuje kultové miesto druidskej svätyne z 1. storočia pred Kristom. O Druidoch je známe, že svoje svätyne stavali vždy uprostred prírody, nepotrebovali stavať honosné stavby. Ich chrámom bola príroda, ktorú ctili a ochraňovali vo všetkých jej podobách.
Súčasťou chrámového priestoru je aj obetná jama s oltárikom, kde boli nájdené zvyšky spaľovaných obiet (obilie, šperky) a aj kosti siedmich ľudí, pravdepodobne obetí náboženských rituálov. Kelti však údajne obetúvali len ťažko chorých ľudí a zločincov.
Po prehliadke miesta, ktoré vyžarovalo mystikou, nás chodník cez les viedol ďalej na kopec až k bráne s pozorovateľnou, z ktorej bol kontrolovaný priestor za ohybom svahu.
Prehliadka sa končila v najvyššom bode pri vežovitom sídle, chránenom priekopou s dreveným premostením.
Havránok sme opúšťali s pocitom úžasu a tichej úcty, ktorú sme aspoň takto venovali naším dávnym predkom.
Návštevníci si tu naplnia svoje predstavy o viere a živote starých Keltov, nakoľko miesto svojou ojedinelou atmosférou poskytuje úplný rozlet fantázie.
Počas letnej sezóny je Havránok dejiskom rôznych kultúrnych udalostí, ako sú napríklad šermiarske súboje alebo ukážky keltských náboženských obradov a rozličných remeselných činností. Poloha Havránka poskytuje krásny výhľad na vodnú hladinu Liptovskej Mary a časť Liptovskej kotliny, od Liptovského Mikuláša po Ružomberok. Miesto môže očariť nielen dospelých, ale aj deti, pre ktoré je jedinečnou ukážkou života Keltov na Liptove.
Na záver ešte pár turistických informácií. Do Havránku sa môžete dostať vlakom. Vystúpite v stanici Liptovské Vlachy a odtiaľ pešo prejdete po červenej turistickej značke k veži kostola, neďaleko ktorého sa nachádza navigačná tabuľa.
Ak cestujete autom zo smeru Ružomberok, odbočíte na Bešeňovú, prejdete okolo obce Potok a po prekonaní strmého stúpania odbočíte na Bobrovník, odkiaľ vás už cesta dovedie ku veži kostola, kde môžete zaparkovať a pokračovať ďalej na kopec.
Foto: Zuzana Mokráňová
