Veľa sa dnes hovorí o finančnej kríze. V skutočnosti však nie sme vo finančnej kríze, ale na prahu zásadnej hospodárskej krízy, ktorá vyplýva z obrovskej úverovej expanzie v posledných štyridsiatich rokoch. Problém finančnej krízy vznikol nielen pre finančné špekulácie v oblasti hypoték, hlavnou príčinou je nedostatok spotreby. Prehlbuje sa stratifikácia väčšiny populácie a stále menšia a menšia skupina ľudí ovláda čoraz väčšie bohatstvo.
Dnes možno povedať, že zhruba 3 percentá svetovej populácie ovládajú 50 percent bohatstva, 7 percent ovláda 75 percent bohatstva, 9 percent ovláda 80 percent bohatstva a zhruba 12 percent ovláda 98 percent bohatstva na Zemi. V takej situácii je treba vytvoriť nový zdroj spotreby, a tým sa pre väčšinu stali úvery. Takto sa podarilo udržať spotrebu posledných pätnástich až osemnástich rokov.
Virtuálny kapitál
Problémom však je, že môžete splácať svoju vlastnú osobnú spotrebu iba v tom čase, pokiaľ máte rastúce príjmy buď z práce, alebo od štátu. Keďže zvíťazil liberalizmus, štát začal „orezávať“ služby poskytované obyvateľstvu a hoci pracovné mzdy rástli, nestačili vykryť stratu, ktorá z tohto prvého bloku vyplývala. V konečnom dôsledku to znamenalo postupnú eróziu strednej triedy, čo je prvá významná príčina, ktorú možno dnes konštatovať ako rozhodujúcu, v procese reštrukturalizácie finančného sveta.
Kým reálna ekonomika – čiže produkcia výrobkov, tovarov a služieb – sa za posledných zhruba 20 rokov zvýšila o 30 percent, finančné služby sa zvýšili asi o 600 percent. Na svete sa vytvorilo 539 biliónov amerických dolárov (USD) virtuálneho aktívneho kapitálu, ktorého skutočná hodnota bola necelých 60 biliónov USD. Banky vykazujú obrovský virtuálny podiel aktív, ktorý však nie je možné splatiť.
Problémom Európy je likvidita, ktorú požičali Američanom, ale nevrátila sa. Balíček prijatý americkou vládou vo výške 700 miliárd USD nestačí, a preto chystajú ďalší balíček. Balíček bol zároveň schválený Kongresom pod podmienkou, že sa peniaze nevrátia do európskych bánk, ale zostanú v bankách amerických.
Výhoda sa pre nás stane rizikom
Pokiaľ sa presadí úsilie silnej štvorky (Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko), aby sa z „dcér“ stiahol kapitál do „matiek“ vo výške 70 percent, znamenalo by to, že slovenské banky nebudú mať dostatok likvidity na financovanie aj našej podnikateľskej sféry. Z toho vyplynulo úsilie zablokovať transfery medzi dcérami a matkami a riešiť problém matiek prostredníctvom príslušných národných bánk.
Dnes sa rozvíjajú úvahy o tom, že kríza je už za nami, pretože sa objavil nárast akciových trhov. Lenže na druhý deň sa dozviete, že akciové trhy znova spadli. Ide o čisto technický pokus. Budeme ako na horskej dráhe, kde dve – tri minúty stúpate a ďalších dvadsať minút padáte. Kríza finančná prejde do krízy globálnej – hospodárskej. Znamená to, že budú postupne zasahované jednotlivé sektory ekonomiky podľa istej „seizmickej“ citlivosti.
Výhoda, ktorú malo Slovensko, že sme boli schopní exportu vďaka kľúčovým medzinárodným korporáciám, bude pre nás rizikovým problémom, pretože podľa predpokladaného vývoja produkcie týchto korporácií musíme počítať s tým, že dôjde k uvoľňovaniu pracovníkov. Uvoľňovanie bude kaskádovité, najskôr prídu o prácu agentúrni pracovníci, potom pracovníci dočasní, potom sa pristúpi k uvoľňovaniu kmeňových pracovníkov.
Podľa odhadu Medzinárodnej organizácie práce z polovice októbra tohto roku budúci rok zanikne 20 miliónov pracovných miest vo vyspelých krajinách. Znamená to, že plošná nezamestnanosť prekročí hranicu 12 až 15 percent vo väčšine vyspelých krajín. Čo sa týka dĺžky trvania, sú rozdielne názory: optimisti hovoria o dvoch až troch rokoch, realisti o piatich až siedmich, pesimisti o ôsmich až desiatich rokoch tvrdej hospodárskej recesie. Bude to kríza horšia ako v roku 1929, bude mať plošný charakter a to, čo po nej príde, bude iné ako to, čo je teraz. Je to kríza globálnej spoločnosti globálnej ekonomiky.
Zahraničnú musí nahradiť domáca spotreba
Pomerne rozsiahla plošná hospodárska recesia znamená, že prevažná väčšina ľudí bude mať peniaze na základné druhy potravín, bývanie, ostatné druhy tovarov a prejde do tzv. „záchovného modulu“. Je nevyhnutné dosiahnuť zásadné zefektívnenie verejného sektora. Malo by sa radikálnym spôsobom prehodnotiť verejné obstarávanie, miera korupcie a vyžiť tie zdroje, ktoré máme. Pred Európskou úniou stojí vážna úloha – získať doplnkové zdroje, aby zabránila kolapsu.
Zásadné hospodárske zmeny znamenajú, že si treba určiť priority. Prioritou bude výstavba diaľnic, výstavba energetiky, reforma zdravotníctva a jeho oddlženie, financovanie škôl alebo niečo iné. Na všetky priority nebude a v tom prípade treba počítať, že ako prvý sa prehodnotí štátny rozpočet reálnym spôsobom. Sme v situácii, kedy dnešná podoba financovania je neudržateľná z pragmatického dôvodu. Podmienky pre získanie a emitovanie štátnych cenných papierov na svetových trhoch sa radikálne zhoršili. Španieli sa pokúšali emitovať 2 miliardy eur prostredníctvom štátnych dlhopisov – a nepredali žiadny.
To je odporúčanie pre štát, aj každý podnikateľský subjekt: minimalizovať úvery, minimalizovať dlhy, maximalizovať hotovostnú likviditu, ktorú máte. Poučenie z krízového vývoja – kríza bude dlhá, zasiahne všetky sektory, nebude pred ňou úniku, lebo je krízou domácou aj zahraničnou a kľúčovým rozhodujúcim manévrom sa stane oživenie domácej spotreby. Ak stratíte všetok export a Európska únia stratí časť exportu aj do Ázie aj do USA, kľúčovou otázkou sa stane, kde vytvoriť nový domáci zdroj spotreby.
Autor je vedeckým pracovníkom SAV Výber z prednášky na 9. lekárnickom kongrese Medzititulky Slovo
