„Dobrý Kahankodeň,“ povedal strýko Pytlíček. „Absolvovali ste pešošľapy, alebo autobusometre?“
„Bože, on sa zbláznil,“ konštatovala zdesene tetka Kahanková.
„Ako ste na to prišli, tetka?“ informoval sa Pytlíček. „Podľa slovvýberu v rečokomunikácii?“
„Ak by som si mohla dovoliť použiť analógiu s televíznym reklamným sloganom,“ pokračovala Kahanková, „musela by som výstižne konštatovať, že čo sa deje vo vnútri vášho mozgu, teraz vidno už i navonok.“
„Nedajte sa zmiasť tým, čo počujete,“ usiloval sa normalizovať svoj prejav Pytlíček. „Iba som sa začítal do vyúčtovania teplej a studenej pitnej i úžitkovej vody, ktoré mi poslali z bytového podniku, a poviem vám úprimne, tetka – som vďačný osudu, že som celý svoj život nemusel študovať podobné hlúposti.“
„Preto, lebo ste nikdy neboli slobodným človekom, ako ste dnes,“ poúčala Kahanková.
„Všetky tie osobometre a tonokilometre sú teda vonkajším prejavom slobody?“ tváril sa nechápavo strýko. „Tak to radšej chcem byť menej slobodný.“
„A to už prečo?“ vyzývavo sa spýtala tetka.
„Lebo ma vyslovene otravuje študovať kadejaké papiere, ktoré sa beztak vždy končia sumou, ktorú vraj dlhujem štátu,“ zdôvodnil Pytlíček. „Rád by som už konečne videl aj účty, v ktorých by bolo uvedené, koľko každému z nás dlhuje štát. A poznámka o pätnásťdňovom termíne splatnosti. Podľa zákona.“
„V demokratickom a slobodnom svete je celkom normálne, že je každý občan sám sebe ekonómom i politikom,“ poúčala Kahanková.
„Ekonómom i politikom, vravíte,“ povedal strýko. „A čo filozofom? To radšej nie, tetka. Demokracia má rada samostatnosť v konaní, ale nie v rozmýšľaní. To by potom ľuďom prišlo na um všeličo nebezpečné, však?“
„Pozrite sa, strýko,“ povedala Kahanková, „radšej sa vráťte k svojmu vyúčtovaniu z domovej správy.“
„Dobre,“ súhlasil Pytlíček. „Podľa tohto papiera všetky spotreboplatby priamo úmerne závisia od vodolitrov a nepriamo od poschodomiesta. Ak berieme do úvahy hlavoplochu, potom sú finančne výhodnejšie sprchominúty ako vaňohodiny. Samozrejme, blboúčet v konečnom dôsledku najvýraznejšie ovplyvní naša katovláda liberalizáciou palivocien, spoliehajúc sa na apatickoľud.“
„To by vari mohlo stačiť,“ rozkričala sa Kahanková. „Robíte si žarty z celkom obyčajných vecí. Také zložené slová sa predsa používajú už oddávna. Napríklad diskofil znamená zberateľ platní…“
„…a pedofil zas zberateľ detí,“ doplnil strýko. „Aj to sa už používa dávno. Iba k nám sa toto slovo dostalo súčasne so závanom západnej demokracie a niektorými jej nositeľmi.“
„To už skutočne nebudem počúvať!“ nazlostila sa Kahanková, zvrtla sa a tresla dverami.
„No,“ povzdychol si Pytlíček, „konečne môžem ísť na poštu zaplatiť ten hlúpošek. Zaiste nebude posledný.“
