Vydavateľstvo F. R. & G. kladie dôraz na vydávanie pôvodných básnických, prozaických i esejistických titulov. Jedným z najnovších titulov je i poviedkový zborník slovenských autoriek a autorov Gramotnosť prežitia (F. R. & G. 2013) s hemingwayovským podtitulom (štyridsaťosem poviedok). Predstavilo sa v ňom celkovo 10 osobností poviedkovej tvorby, od známych a etablovaných až po celkom neznámych či málo známych. Táto skutočnosť sa však neprejavila na celkovej úrovni zborníka po stránke štylistickej či tematickej vyspelosti alebo zaujímavosti námetov jednotlivých príspevkov. V zborníku sa predstavili viacerí osvedčení, ak nie kľúčoví autori a autorky súčasnej kratšej prózy – Dušan Mitana, Dušan Dušek, Veronika Šikulová, Jana Juráňová či Daniela Kapitáňová. Okrem nich aj autori dvoj- či trojdomí – Ján Litvák, Daniel Hevier a Miroslav Brück.
D. Mitana vo svojich dvoch príspevkoch využil dva veľmi odlišné námety – v próze Zakázané pásmo – 1956 priblížil viaceré neznáme drastické momenty z ochrany našej štátnej totalitnej hranice a brilantnou ukážkou jeho prozaického majstrovstva je psychologická próza o procese psychickej choroby a liečby, kde sa odvážil do závratných hĺbok psyché súčasného intelektuála s množstvom narážok na osudy kolegov-spisovateľov, najmä R. Slobodu, nazvaná kontrapunktne Zasľúbená zem. Vyjadril v nej veľa zaujímavých a podnetných úvah o duševnom založení človeka súčasnosti, plných žeravých otázok o zmysle viery a upínaniu sa k náboženstvu a cirkvi, ako aj k takému závažnému nielen etickému problému, akým je samovražda. D. Dušek je v svojich prózach tentoraz akoby menej uvoľnenejší a štylisticky vážnejší, hoci jednu z ukážok nazval Humoreska. Akoby ho dlhšie texty, ktoré v poslednom čase uverejnil, vyviedli z očarujúceho rytmu jeho predchádzajúcich kratších próz. Nápadité texty uverejnila v zborníku V. Šikulová, jej jazyková i tematická vynaliezavosť poteší každého priaznivca takej prózy, kde sa vtipkuje, hrá s jazykom, trefne nadáva, strieľa si zo seba samej, všíma si spoluobčanov i z tej neočakávanej stránky, skrátka kde pulzuje život sám so všetkými oblinami i hranami, krásou i ošklivosťou, radosťou i smútkom, skrátka povedané – šikulovskou človečinou. Jana Juráňová sa snaží v svojich troch prózach prizrieť každodenným starostiam a s nimi spojeným stresom či úzkostiam nekaždodenne, využíva protiklad sna a skutočnosti či všednosti a neobvyklosti (Život vo hviezdach). Na základe čitateľských skúseností s jej predchádzajúcimi prózami by sme však od nej čakali ostrejší, radikálnejší prístup k tejto téme. D. Kapitáňová presvedčila, že je aj kvalitnou autorkou i kratších textov, hoci si pre svoje dva najlepšie texty zvolila dosť dlhé názvy – Teória rozhrania profesora Hargiteua a Rudolf Račkaj – Kníhkupectvo a kancelárske potreby, Ružomberok 1936. Obe tieto prózy patria k tomu najlepšiemu – nielen kvôli prekvapujúcim pointám – čo zborník obsahuje. Dynamikou sú nabité krátke príbehy Daniela Heviera, ktorý aj na tejto parkete preukazuje svoju suverenitu spisovateľského remesla. Uvážlivejší a hĺbavý prístup zvolil pre spracovanie svojich príbehov s oslabeným sujetom M. Brück, doteraz etablovaný najmä ako básnik. Jeho lyrické videnie je v tkanive prózy výrazným oživením, tiež podčiarkuje neopakovateľnú atmosféru malomesta, v ktorom sa väčšina Brückových próz odohráva. Názov zborníka je prevzatý z rovnomennej prózy J. Litváka, ktorý funkčne v svojich jazykovo nápaditých textoch využíva svojské enumeratívne reťazce, v erbovej próze Gramotnosť prežitia sa nám pripomína akýsi novodobý Noe, Litvákov hrdina Džusy sa s plnou vážnosťou pustil do prípravy na obdobie po skolabovaní belošskej civilizácie, ktorá je podľa neho nevyhnutná, preto sa javí byť nesmierne dôležitá gramotnosť prežitia…
Poviedkový zborník je vítaným oživením našej veľmi rôznorodej poviedkovej scény. Zásluhu na tom nemajú len už osvedčení majstri tohto útvaru, ale aj autori v podstate v tomto žánre noví, či zatiaľ menej alebo úplne neznámi.
