Pavučina snov

V odľahlej rozprávkovo zasneženej lesnej oblasti sa zúfalo a zmätene brodil neznámy muž. Určite by ste mu pomohli aj vy, ak by vás predtým neodradil jeho zvláštne sa zväčšujúci žalúdok, fekálny smrad a červené škvrny na tvári. Asi len zablúdil a potrebuje sa zohriať. To áno. No nielen on, ale aj jeho neznámy príživník… Štvorica priateľov z detstva, ktorú spája akési nadpozemské puto, sa rozhodne stráviť pár dní ďaleko od civilizácie, na obľúbenej chate hlboko v lese. Krásna zimná scenéria je svedkom ich nostalgického spomínania na priateľa Dudditsa, ktorý ich raz veľmi dávno obdaril veľmi zvláštnymi schopnosťami. Z letargie ich vytrhnú až zvláštne sa správajúce zvieratá a stratený neznámy. Je len jedno miesto, kam musíme pravidelne chodiť úplne všetci a práve táto „úsmevná“ miestnosť sa stane svedkom povedzme „trošku nekultúrneho“ stretnutia tretieho druhu. Opäť sa potvrdilo, že knihy hororového mága Stephena Kinga by mali radšej navždy ostať len v našich knižniciach a nepredierať sa celkom nezmyselne na filmové plátno. Pavučina snov (Dreamcatcher) je presným dôkazom toho, keď sa Kingove vízie a predstavivosť snaží filmový scenárista a režisér prerozprávať (a často aj úplne zmeniť) filmovým jazykom. Tak sa Kingov román dočkal nového dejového charakteru. Scenáristická adaptácia, ktorá ako keby pracovala len s časťou knihy, obsahuje množstvo nových zauzlení, motivácií a najmä pointovo prekombinovaný záver. Tvorcovia úpenlivo bojovali aj s psychologickou rovinou príbehu, ale po nezvládnutom úsilí o vizualizáciu myšlienok a reakcii jedného z hlavných hrdinov, rezignovali na akúkoľvek snahu o hlbšie a komplikovanejšie spracovanie. Na hlavné miesto sa dostala dejová akčnosť a jednoduchosť. Režisér a scenárista Lawrence Kasdan (Francúzsky bozk, Silverado) spolu s majstrom svojej profesie Williamom Goldmanom (scenáre k filmom Všetci prezidentovi muži, Misery, Maverick) vytvorili vysokorozpočtový sci-fi horor, ktorý však zostal kvalitatívne ďaleko za očakávaniami. Áno, s rozpočtom 68 miliónov dolárov, sa im podarilo zbaviť béčkového zápachu, ale napriek ich skúsenostiam sa scenáristicky úplne zosmiešnili. Dokonalé filmové atribúty ako skvelá, kompozične podmanivá kamera Johna Seala (Dokonalá búrka), orchestrálny track Jamesa Newtona Howarda (Znamenia) a vizuálne efekty borcov z ILM vytvorili fantastickú, priam krájateľnú atmosféru, ktorú sa však po prvých 45 minútach podarilo vďaka nepodarenému scenáru zahnať kade ľahšie. Filmové spracovanie Dreamcatchera je nielen kolážou kultových filmov ako Votrelec, Vec, či popcornu Deň nezávislosti, ale aj mixom Kingových románov (z flasbackových scén z detstva sa mi napríklad vybavilo To). Kasdan ako remeselne vypracovaný režisér nesklamal, ale pre svoju neschopnosť ponúknuť niečo viac ako nelogické akčné sci-fi o pochybnej mimozemskej invázii, aké sa vraj, mimochodom, bežne dejú už viac ako dvadsaťpäť rokov. V kontexte celku sú hriešnym mrhaním energie aj herecké výkony hlavných hrdinov. Bránou k celovečernému filmu prešiel televízny herec Damian Lewis, ktorého rozpoltená úloha profesora Garyho Jonesa patrí k vrcholom snímky. Kvalitné výkony však podali aj Thomas Jane (Deep Blue Sea) či Jason Lee (Vanilla Sky) ako špáratkový komik Beaver. Morgan Freeman si toho ako „potrebná“ herecká hviezda veľa nezahral a veľa priestoru neostalo ani pre Toma Sizemora (Čierny jastrab zostrelený) ako kapitána Underhilla. Je smutné konštatovať, aká mohla byť Pavučina snov v skutočnosti dobrá sci-fi hororová snímka. Výsledok je veľkým sklamaním a možným apelom pre majstra Stephena Kinga, aby nabudúce nepredával filmové práva svojich románov za symbolický dolár. Dreamcatcher (USA, 2003,) Réžia: Lawrence Kasdan Scenár: William Goldman, Lawrence Kasdan Kamera: John Seale Hudba: James Newton Howard Hrajú: Morgan Freeman, Thomas Jane, Jason Lee, Damian Lewis, Tom Sizemore, Timothy Olyphant, Donnie Wahlberg