V nasledujúcom akademickom roku by sa mal zvýšiť počet študentov na vysokých školách. Žiada to Ministerstvo školstva, ktoré navrhuje dodatočne prijať päťtisíc uchádzačov ako opatrenie zamerané na boj proti negatívnym dopadom hospodárskej krízy. To všetko napriek tomu, že Akreditačná komisia, poradný orgán ministerstva školstva, zvažuje odobratie názvu univerzita viacerým školám, pretože prevyšujú počet študentov v pomere na jedného vedeckého pracovníka.
Opatrenie má jasný zámer: zachrániť stredoškolákov a vysokoškolákov pred úradmi práce. Každoročne ich v ich evidencii skončí niekoľko tisíc a v tomto obzvlášť náročnom roku ich bude ešte viac. Školy na výzvu reagujú väčšinou kladne, na nových študentov im ministerstvo dá peniaze navyše a vykazovať by sa mali v špeciálnom režime, čím dodržia kritériá na zachovanie titulu univerzita. Tento návrh paradoxne prichádza krátko po tom, ako Akreditačná komisia zverejnila prvé zápisnice, za základe ktorých hrozí niektorým školám, že prídu o titul univerzita. Dôvodom je vysoký počet študentov v prepočte na jedného vedeckého pracovníka. Ministerstvo teda jedným dychom žiada znížiť aj zvýšiť počet študentov.
„Pôvodne sme pre akademický rok 2009/2010 plánované počty prijímaných uchádzačov čiastočne obmedzili, v súvislosti s plnením akreditačných kritérií. Vzhľadom na to, že MŠ SR dodatočne prijatých študentov nebude započítavať do týchto kritérií, môžeme teraz počty prijatých zvýšiť,“ komentuje situáciu prorektor pre vzdelávanie na Žilinskej univerzite Michal Pokorný. Oproti plánovanému počtu študentov ich tu prijmú o 200 až 400 viac. Znižovania kvality sa neobávajú. Podľa Pokorného sa prijatie ďalších uchádzačov na kvalite štúdia nijako neprejaví, lebo toľko študentov prijímali aj v minulosti. Podobne to vidí aj rektor Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér. UK plánuje prijať na vybrané odbory navyše 259 uchádzačov. Ide podľa jeho slov o zlomok z celkového počtu študentov, menej ako 1,5 percenta. „Neočakávame badateľnú zmenu kvality, hoci celkový trend znižovania kvality v celoslovenskom meradle je aj bez toho zjavný.“
Úrad práce alebo vysoká škola?
Rozhodnutie prijať päťtisíc študentov na bakalárske a doktorandské štúdium vyvoláva viacero polemík. Je lepšie študentov nechať v evidencii úradov práce, alebo ich poslať na vysoké školy „skúsiť to“? O systematickosti tohto opatrenia môžeme naozaj diskutovať, jedna vec je však istá – výdavky na vzdelávanie sú pre štát investíciou, zatiaľ čo výdavky na sociálne dávky sú len výdavkami. Nezamestnaný absolvent síce na ne až do veku 25 rokov nemá nárok a na úrade práce mu ponúknu len absolventskú prax alebo rekvalifikáciu, no je to mladý človek bez práce, ktorý pracovné návyky nieže stráca, ale si ich ani nebuduje.
V prípade absolventskej praxe ide o príspevok vo výške sumy životného minima za prácu u zamestnávateľa najviac na pol roka 20 hodín týždenne, bez nároku na opakovanie. Rekvalifikácia zase vyznieva v prípade absolventa zvláštne, veď práve ukončil školu, a teda by nemal potrebovať učiť sa niečo ďalšie. Ak tak chce urobiť, má možnosť pokračovať v ďalšom štúdiu. Investícia do vysokoškolského vzdelania je pre štát aj pre absolventov mimoriadne výhodná, a to najmä preto, že vysokoškoláci si vo všeobecnosti hľadajú prácu ľahšie. Majú vzdelanie, väčšina aj nejaké pracovné skúsenosti a vedia sa rýchlejšie zorientovať v novom prostredí. To im umožňuje hľadať si prácu aj mimo svojho vyštudovaného odboru. Podľa prieskumov až tretina skončených vysokoškolákov nachádza uplatnenie v inom odbore, ako vyštudovali, a niektorí dokonca na pozíciách, kde nie je nevyhnutné mať vysokú školu.
Stredoškoláci to majú ťažšie. Stredné odborné školy ich na trh práce pripravili nedostatočne, a tak o nich zamestnávatelia nemajú záujem. Navyše, kvalita vzdelávania na stredných odborných školách nie je vždy taká, aby stačila ako príprava na vysokú školu. Maturanti by však mali napriek tomu dostať šancu študovať na vysokej škole a zvýšiť si kvalifikáciu s vyhliadkou na lepšie uplatnenie na trhu práce. Pravda, nie za cenu znižovania kvality vysokoškolského vzdelávania.
Vysoká škola pre všetkých?
Zámer ministerstva zvýšiť šancu mladých ľudí študovať na vysokých školách je rozumný, matematicky však zle spočítaný a nedomyslený. Je pravda, že vysoké školy v minulom roku zo 143-tisíc žiadostí o prijatie vyhoveli len šesťdesiatim tisícom, netreba však zabúdať, že nemálo študentov si podáva aj dve a viac prihlášok. Preto je deficit 80-tisíc neuspokojených žiadateľov len virtuálny. V skutočnosti v tomto roku maturovalo 61-tisíc stredoškolákov. Nehovoriac o tom, že nemálo mladých ľudí po ukončení strednej školy odchádza za prácou alebo za štúdiom do zahraničia. Preto je namieste otázka, či má vôbec zmysel prijímať dodatočných uchádzačov. Vytvorenie dodatočných kapacít tiež nie je také jednoduché. František Gahér v tejto súvislosti pripomína, že „štúdium v niektorých programoch je limitované obmedzenou kapacitou špeciálnych podmienok vzdelávania – ide o všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo, veterinárne lekárstvo – tu všade funguje čosi ako numerus clausus, teda obmedzený počet.“
Ak školy prijmú dodatočných päťtisíc uchádzačov, budú na univerzity podľa všetkého prijatí prakticky všetci záujemcovia. Druhá vec je, že určite bude dosť takých, ktorí sa síce dostali na vysokú školu, ale nie na preferovaný študijný program. Za takýchto okolností nie je úplný nezmysel umožniť štúdium väčšiemu počtu uchádzačov. Takýmto ad hoc spôsobom je to však nesystémové. Skutočné otvorenie univerzít nastane len vtedy, ak zrušíme málo účinné a často aj nezmyselné prijímacie pohovory. Podľa Michala Pokorného by to „znamenalo v podstate premenu prvého roka štúdia na určitú náhradu prijímacieho konania, kde by sa vyfiltrovali študenti, ktorí jednak na štúdium nemajú predpoklady, ale aj tí, ktorých štúdium nebaví a nezaujíma.“ Viaceré školy, najmä technického zamerania, už dlhšie prijímačky nerobia a vyraďovanie neúspešných študentov sa deje až počas prvých dvoch semestrov, keď si môžu reálne vyskúšať svoje schopnosti. Je však skôr z núdze cnosť, keďže o štúdium na týchto typoch škôl je malý záujem.
„Všetko to súvisí s možnosťami štátu na poskytovanie dotácií vysokým školám. Vzhľadom na doterajšie aj súčasné financovanie vysokých škôl, vrátane možnosti viaczdrojového financovania, nevidím ani v budúcnosti reálnu možnosť na zavedenie takéhoto systému otvorenia univerzít,“ komentuje situáciu Michal Pokorný. S názorom súhlasí aj František Gahér: „Obmedzenou kapacitou prístrojového vybavenia sú limitované počty študentov vo všetkých experimentálnych študijných programoch. Aj obmedzená ľudská kapacita môže byť limitujúcim faktorom – najmä v umeleckých študijných programoch, v niektorých jazykových študijných odboroch a podobne.“
O najvychytenejšie odbory nie je záujem
Oveľa vážnejšia je otázka, akých absolventov vysokých škôl potrebujeme. Nedávny prieskum Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry (ARRA) a portálu Profesia.sk ukázal, že najžiadanejší na trhu práce sú informatici a technici, o toto štúdium je však paradoxne najmenší záujem. Ak teda univerzity prijmú dodatočných študentov, aké to budú študijné programy? Pravdepodobne tie najpopulárnejšie, teda právo, ekonómia a spoločenské vedy. Presne tie, o ktoré majú zamestnávatelia v súčasnosti najmenší záujem. Za takýchto okolností akákoľvek štátna investícia do prijatia ďalších uchádzačov míňa svoj účel. Oveľa rozumnejšie by bolo tie isté peniaze venovať na zvýšenie atraktivity a kvality takých študijných programov, ktoré majú potenciál byť pre Slovensko pridanou hodnotou, ako napríklad technológie či cestovný ruch. Štát si v súčasnosti nemôže dovoliť nezmyselne míňať prostriedky z verejných zdrojov len preto, aby sme uchránili mladých ľudí pred evidenciou na úradoch práce. O to naliehavejšie preto potrebujeme premyslené investície do vzdelania. Ak vezmeme do úvahy, že priemerné náklady na jedného študenta sú približne tritisíc eur ročne, návrh ministerstva prijať ďalších študentov bude vyžadovať dodatočných 10 až 15 miliónov eur. Za úvahu stojí, či by za tieto peniaze nebolo rozumnejšie investovať do niekoľkých špičkových študijných programov – zamestnať a dobre zaplatiť kvalitných pedagógov, kúpiť potrebné technické vybavenie a študijnú literatúru. Mohli by tak byť výrazne atraktívnejšie pre študentov aj zamestnávateľov.
Vysoké školstvo už dlhšie obdobie zápasí s problémom tzv. masifikácie vzdelania, čo sa negatívne prejavuje aj na kvalite absolventov. V situácii, keď školám hrozí odobratie titulu univerzita za vysoký počet študentov na pedagóga, je návrh ministerstva nelogický. Univerzity jednoznačne potrebujú nastaviť „latku“ kvality vyššie, nie širšie.
Poradie podľa indexu záujmu zamestnávateľov 1. Informatika 2. Stavebné 3. Ekonómia 4. Spoločenské vedy 5. Umenie 6. Prírodné vedy 7. Strojárske 8. Technológia 9. Filozofia 10. Pedagogika 11. Právo 12. Poľnohospodárstvo 13. Zdravotníctvo 14. Teológia
Poradie podľa záujmu o štúdium 1. Právo 2. Ekonómia 3. Umenie 4. Filozofia 5. Spoločenské vedy 6. Zdravotníctvo 7. Pedagogika 8. Prírodné vedy 9. Poľnohospodárstvo 10. Technológia 11. Stavebné 12. Informatika 13. Strojárske 14. Teológia
