Ľudia si začali podávať ruky, aby ukázali, že v nich neskrývajú nože. V čase pandémie sa naostro ide v rukavičkách. V politike sú priateľstvá len na aranžovaných spoločných fotkách. Spojenectvá fungujú iba do chvíle, kým sú pre spojencov výhodné. Vzletné reči k tomu sú pre poetky a poetov.
Dnes panuje taká všeobecná nespokojnosť s Igorom Matovičom, že je iba otázka času, kedy sa premení na výmenu. Na Markíze v nedeľu už zaznela zaobalene otázka – či by to bez neho nešlo. Verní na sociálnych sieťach i v krčmách svojho guru bránia – veď ako pekne dáva zatvárať! Nie polícia, ale on, ako potvrdil koaličný kolega Richard Sulík. Toto im predsa sľúbil, a kým nebude pod zámkou celé Slovensko, tak očista nepríde. Aj ten slovník je zaujímavý, aj tie spôsoby. Vypočúva sa, vyšetruje sa, preveruje sa, triedi sa na slušných a neslušných, čistých a nečistých.
Dobre bude – len keby premiér inak komunikoval… Prečo sa ten Sulík nechá ponižovať? Mal by Matoviča položiť. Ale Sulík ho nemá ako položiť, to skôr on položí Sulíka, počty nepustia. Matovič má aj bez SaS v parlamente väčšinu a Sulík počítať vie. Nechal si zájsť chuť na ministra financií, stačil post na facebook pred koaličnou dohodou – „v piatok sa budú diať veci!“ A to je aj racionálny dôvod, prečo sa nechystá povaliť vládu a, naopak, ako sľúbil, bude jej pevnou súčasťou. Preferencie mu porastú už iba tým, že pomenuje nahlas Matovičove nápady: také hlúposti. A sú to len také reči. Ale ani jeden, ani druhý sa svojej pozície nevzdajú, prečo by to robili? Moc získali v demokratických voľbách a krvilační voliči stále slastne vzdychajú, že sa slučka okolo tých bývalých grázlov zaťahuje.
No, ale čo teda s tým Matovičom? Riešenie je v Borisovi Kollárovi, od samého začiatku. Treba hneď dodať, že si na vidly úspešne nabieha. Teraz už len stačí tlačiť. Preto sa objavila akcia osemnástich poslancov vládnej koalície a ich otvorený list za vyhodené sestričky. Ono to ešte aj pekne vyzerá, bezcharakterný papaláš a rytieri, ktorí bránia česť ponížených. Lucia Ďuriš Nicholsonová z Bruselu ide ešte ďalej. Ak nechce prísť o prvenstvo v SaS, lebo ju doma politicky úspešne predbieha Jana Bittó Cigániková, musí aj ona viac zaujať. Žiada rovno Kollárovu hlavu. Aká môže byť odpoveď? Sme rodina si svojho otca nemôže nechať vyhnať z pozície, čo by to bola za stranu? Ledaže by sa uplatnila už overená taktika: rozdelíme a niečo nakúpime.
Pri premyslenej akcii môže byť Sme rodina ako celok vyhnaná spoločnými silami „kiskoľudí“ a SaS. Na konci by mohla byť nová väčšina (o akej sníval kedysi na plagátoch Daniel Lipšic): „kiskoľudia“, SaS a rozvalený klub Sme rodina a neobyčajných ľudí, ktorí ako splašené vrabce nebudú vedieť, koľká bije. A tak pristanú na výmenu na poste premiéra, veď sa iste nájde niekto pekný. Jaroslav Naď to už asi nebude, po manévroch s testami stratil pôvab. Ale niekto sa už len nájde a vlak pofičí ďalej. Tlaku zvonka sa vládna koalícia obávať nemusí, karty drží v rukách ona. Len ich treba nanovo premiešať.
(Text vyšiel na Pravda.sk 16. 12. 2020)
