Iba pred mesiacom SLOVO ako prvé varovalo, že reálne hrozia štrajky zdravotníkov a už sú tu. Šéf zdravotníckych a sociálnych odborov Andrej Kučinský možno ani sám netušil, že to príde tak rýchlo, keď povedal, že očakáva „veľmi rušný rok“. Lenže situácia v zdravotníctve sa dramaticky zhoršila a jeho pracovníci už nemôžu brať na svoje plecia zodpovednosť za nechopnosť poskytnúť každému kvalitnú starostlivosť. Pritom nejde len o etickú, ale často aj trestnoprávnu otázku. Minuloročné protestné zhromaždenia neboli pre ministra Zajaca a Dzurindovu vládu dostatočným varovaním. Samozrejme, mnoho ľudí si povie, prečo sa tí lekári sťažujú na platy, veď na úplatkoch si to vynahradia. Takých lekárov je, bohužiaľ, veľa, ale určite nie väčšina. Jednak nemožno podľa nemocníc vo väčších mestách posudzovať všetkých lekárov, jednak ťažko čakať od obyčajných ľudí s nízkymi platmi, že budú stáť na čele boja proti korupcii, keď sa s ňou sami stretávajú na každom kroku. Korupcia medzi lekármi nás síce trápi najviac, lebo sa nás dotýka priamo, ale v zdravotníctve sa strácajú oveľa väčšie peniaze, o ktorých však bežní občania nevedia. A zainteresovaní o nich mlčia. Aj to je výsledok Zajacovej „reformy“. Nehospodárnosť, netransparentné nákupy tovarov a služieb a všeobecne korupciu neodstránil. Nielen že neupchal viaceré „diery“, ktorými zo zdravotníctva odtekajú financie, ale dokonca vytvoril nové. A nadôvažok celému Slovensku ukázal, že sám používa metódy, ktoré majú od transparentnosti ďaleko a to práve v prípadoch, v ktorých ide o veľké peniaze a ovládnutie časti „zdravotníckeho trhu“. V štrajkovom ruchu by nemala zaniknúť informácia, že Slovenská lekárska komora po dlhých a náročných rokovaniach neodporúča zdravotníckym zariadeniam a súkromným lekárom podpisovať „nové“ zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, lebo nič nové v nich nie je. Peňazí „v systéme“ vraj nie je dosť. V skutočnosti ich je viac, lenže pre Zajacove „reformy“ sú pacienti až „na konci nášho úsilia“.